Francúzske vydavateľstvá riešia prvú kauzu s AI. Dôkaz zatiaľ nie je, autorovi však našli cudzie vety v starých textoch

V pondelok 21. septembra dostal haitsko-kanadský spisovateľ Thélyson Orélien cenu Fnac za najlepší román, o ktorej rozhodovala osemstočlenná porota kníhkupcov a čitateľov. V ten istý deň zverejnil anonymný účet na sieti X analýzu, podľa ktorej jeho knihu „takmer celú" napísala umelá inteligencia. O dva dni neskôr našli kanadskí novinári v jeho textoch z rokov 2012 až 2014 pasáže zhodné s dielami iných autorov.

Francúzske vydavateľstvá tak riešia prvý prípad svojho druhu a nejde v ňom len o to, či autor podvádzal. Ide o to, čo sa stane, keď obvinenie vysloví softvér — a či ho vieme potvrdiť alebo vyvrátiť.

Účet s 92 sledovateľmi a deň, keď prišla cena

Román „C'était ça ou mourir" (Bolo to buď toto, alebo smrť) vyšiel v marci v kanadskom vydavateľstve Boréal, vo Francúzsku ho v auguste vydal Grasset. Rozpráva v prvej osobe príbeh Jonasa Dorléona, učiteľa dejepisu a zemepisu, ktorý uteká z krajiny zmietanej násilím gangov a prejde dvanásť krajín, kým sa dostane do Kanady. Vo Francúzsku sa ho predalo vyše 35 000 kusov a dostal sa do prvých výberov Goncourtovej, Renaudotovej, Feminovej aj Médicisovej ceny. Le Monde ↗

Obvinenie prišlo z účtu „Balance ton Claude", ktorý mal dovtedy 92 sledovateľov. Názov je slovná hračka na francúzske hnutie #BalanceTonPorc a na meno jedného z AI asistentov. Účet o sebe tvrdí, že je kolektívny a že chce odhaľovať „propagátorov AI slopu", teda strojovo vyrobenej výplne. Ako dôkaz zverejnil výstupy amerického detektora Pangram z úryvkov knihy: prvá kapitola vraj 100 percent AI, druhá 91 percent. BFM TV ↗

Orélien to poprel v denníku Libération. Tvrdí, že na knihe začal pracovať na jeseň 2017 a prvú verziu dokončil v roku 2019, teda skôr, než boli generatívne nástroje verejne dostupné. „Vždy som mal rád tvorbu a písanie, nevidím dôvod, prečo by som sa obracal na stroj," povedal a dodal, že s vydavateľmi zostavuje spis, ktorým chce autorstvo doložiť. Grasset obvinenia odmietol ako fake news s tým, že nástroje na rozpoznávanie AI sú samy umelou inteligenciou, ktorá si vymýšľa. France 24 ↗

Detektor s takmer nulovou chybovosťou — a rozpornými výsledkami

Pangram nie je okrajový nástroj. Firmu založili Max Spero a Bradley Emi v roku 2023 v Brooklyne a jej detektor vychádza z nezávislých testov najlepšie: v štúdii Chicagskej univerzity bol jediný zo štyroch porovnávaných, ktorý splnil prísny limit chybovosti bez straty schopnosti odhaliť strojový text, a výskumná firma Epoch AI mu v júli 2026 nenamerala ani jeden falošný poplach na 495 ľudských textoch. Marzena Karpinská z univerzity Simona Frasera uvádza pri francúzskych textoch mieru falošnej pozitivity 0,0026 percenta. Le Monde ↗

Radio-Canada preto spravila to, čo anonymný účet neurobil: otestovala celý román a k nemu aj kontrolnú vzorku. Orélienova kniha dostala 94 percent AI, no šesť ďalších románov z goncourtovského výberu aj deväť francúzskych klasikov od Maupassanta po Baudelaira vyhodnotil na 100 percent ako ľudský text. Tá kontrola je podstatná — ukazuje, že detektor neoznačuje literatúru ako strojovú plošne. Radio-Canada ↗

Lenže iné nástroje dali iné výsledky. Agentúra AFP nechala tie isté úryvky prejsť nástrojom InVID-WeVerify, na ktorého vývoji sa sama podieľala, a ten ich vyhodnotil ako „veľmi pravdepodobne napísané človekom". Ďalších sedem detektorov skončilo rôzne. RTS ↗

Aj samotný Pangram má priznaný omyl. Keď novinárka Taylor Lorenzová čelila obvineniu na základe tohto nástroja, Spero po preverení uznal, že išlo o falošný poplach. Ďalšie prípady sú sporné, nie uzavreté: román Mie Ballardovej vyhodnotil na 78 percent ako strojový a vydavateľ zrušil jeho vydanie, hoci autorka namieta, že AI mohol do textu vniesť externý redaktor, a pri obvinených víťazných poviedkach súťaže Commonwealth Short Story Prize nadácia nakoniec neodobrala žiadnu cenu. Epoch AI zároveň zistila, že detektoru unikne 10,1 percenta textov, ktoré napodobňujú štýl konkrétneho autora. El País ↗

Zostáva aj metodická výhrada, ktorú skóre neodstráni: text napísaný rukou, ktorý potom prešiel korektúrou alebo jazykovým asistentom, môže skóre posunúť, lebo detektor vidí iba výsledný povrch. Le Figaro ↗

Druhé obvinenie, ktoré s AI nesúvisí

V stredu večer prišla druhá vlna, tentoraz z Kanady — a tá je vecne pevnejšia. Denník La Presse a verejnoprávna Radio-Canada našli v Orélienových textoch z rokov 2012 až 2014 pasáže prevzaté od iných autorov. Le Monde ↗

Najnepríjemnejší nález mala La Presse priamo u seba. Orélien jej ako externista 28. februára 2013 dodal stĺpček „Nestavajme našich hrdinov na piedestál" o padlých športovcoch vrátane Tigera Woodsa, Lancea Armstronga a Oscara Pistoriusa. Pasáž je mierne upraveným prekladom komentára Andyho Bautistu z filipínskeho denníka The Philippine Star, ktorý vyšiel päť dní predtým. Poviedka „Où va le monde", ktorá v roku 2012 získala cenu obecenstva Radio-Canada, má najmenej štyri vety zhodné s knihou „Le Matin des magiciens" Louisa Pauwelsa a Jacquesa Bergiera z roku 1960. Radio-Canada hovorí najmenej o piatich sčasti opísaných textoch, ďalší prípad je blog z Mediapartu z novembra 2014, kde odsek doslovne kopíruje komentár bývalého kolumbijského ministra Rodriga Botera Montoyu. franceinfo ↗

Podstatný je spôsob, akým sa na to prišlo. „Naše pochybnosti o postupe Thélysona Oréliena pri používaní AI viedli k objaveniu plagiátu," napísal François Cardinal, viceprezident La Presse pre spravodajstvo. „V čase, keď je verejnosť zaplavená falzifikátmi, je naša každodenná dôslednosť pri overovaní informácií tou najväčšou zodpovednosťou. Tento klam je sklamaním a je neospravedlniteľný." Denník k svojmu vtedajšiemu článku pridal upozornenie na plagiát. La Presse ↗

Tu je jadro paradoxu, a je jemnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Pangram slúžil kanadským novinárom pri hľadaní zhôd v starých textoch, tie isté texty však ako strojové neoznačil — pochádzajú z čias pred generatívnou AI. Nástroj postavený na otázku, či text napísal stroj, tak priviedol k nálezu, pri ktorom je odpoveď nie — a autorstvo je aj tak spochybnené. Pôvodné obvinenie a to druhé si teda nepomáhajú: každé hovorí o inom období a o inom druhu previnenia.

Orélien sa k plagiátom zatiaľ vecne nevyjadril. Na festivale v Manosque označil celú vec za snahu umlčať ho a povedal, že prehovorí, „keď sa všetko upokojí". Vydavateľstvo Boréal odmietlo rozhovor, v komuniké však uviedlo, že obvinenia berie „veľmi vážne" — pre autora aj pre dôveru, ktorá vydavateľstvo spája s čitateľmi. franceinfo ↗

Claudel: prečo práve teraz a prečo práve on

Predseda Goncourtovej akadémie Philippe Claudel vyzval na opatrnosť a položil štyri otázky, ktoré zatiaľ nemajú odpoveď: kto je za anonymným účtom, prečo práve teraz, s akým cieľom a aká je spoľahlivosť použitých nástrojov. Pri otázke po načasovaní poznamenal: „Máte autora, ktorý je Haiťan a Kanaďan, ktorý je čierny, ktorý je frankofónny, ale cudzinec. Samé témy, ktoré môžu v čase rozpálených vášní pôsobiť pikantne." Akadémia zverejní užší výber 6. októbra, štyroch finalistov 27. októbra a cenu udelí 3. novembra. Ak by do októbrového termínu pribudli nevyvrátiteľné dôkazy, že knihu generovala AI, porota by podľa Claudela rozhodla. BFM TV ↗

Spisovateľka Estelle-Sarah Bulleová, ktorá píše po francúzsky a pochádza z guadeloupskej rodiny, pripomenula starší prípad. V roku 1968 získal malijský autor Yambo Ouologuem Renaudotovu cenu za román „Le devoir de violence" ako prvý Afričan vôbec — a o štyri roky neskôr ho britský Times Literary Supplement obvinil, že prevzal pasáže od Grahama Greenea a Andrého Schwarza-Barta. Greene sa obrátil na súd, kniha zmizla z pultov a anglické vydania od roku 1977 nesú poznámku vydavateľa o prevzatých pasážach. Ouologuem sa vrátil do Mali a žil skromne ako marabut, vo Francúzsku knihu znovu vydali až v roku 2018. Bulleová sa pýta na niečo iné než na vinu: „Budeme sa musieť natáčať pri písaní perom, aby sme dokázali, že nepoužívame AI?" Outre-mer La 1ère ↗

Reakcie autorov sa rozišli do troch smerov. Marc Levy nazval účet v rozhlase „účtom rasistov". Lekár a prozaik Baptiste Beaulieu sa pýta: „Tak čo mám robiť teraz? Zmením spôsob písania, aby ma softvér uznal za človeka?" A martinický nositeľ Goncourtovej ceny Patrick Chamoiseau ide opačným smerom — AI pokladá za skvelú a hovorí, že svoje ďalšie knihy bude písať s ňou. Virginie Despentesová odbila detektor vulgárnou nadávkou a dodala, že Orélien sa nemusí obhajovať. Outre-mer La 1ère ↗

Alexandre Gefen, riaditeľ výskumu na CNRS a spoluautor knihy o kultúrnych dejinách AI, pripomína, že vydavateľ nemá ako zaručiť stopercentne ľudský text — strojový sa dá „zľudštiť" za pár minút. Robert Laffont už na začiatok roka 2027 chystá román Sébastiena Baillyho, ktorého prvú verziu vygenerovala AI. Podľa riaditeľa vydavateľstva Frédérica Martina z nej vo finále zostali asi dve percentá a kniha dostane upozornenie pre čitateľa. BFM TV ↗

Limity tohto pohľadu

Tento text stojí na francúzskych, belgických a kanadských médiách, ktoré samy nie sú neutrálnym pozorovateľom — La Presse aj Radio-Canada sú v kauze zároveň aktérmi, lebo obe Orélienovi v minulosti dali priestor alebo cenu. Le Figaro, ktorého komentátor obvinenie šíril na sieti X, v stredu zároveň avizoval, že zistil, kto za anonymným účtom stojí. Text je za platobnou bránou, HotInfo si ho overiť nevedel, a preto tu nikoho nemenujeme.

Zásadné je ešte niečo: nevieme, či Orélien AI použil, a nevie to ani nikto iný. Skóre detektora nie je dôkaz, priznanie neexistuje a rukopis z roku 2019 nebol zverejnený ani nezávisle overený, hoci Boréal tvrdí, že text vznikal v opakovaných výmenách s redaktorom. Nález cudzích viet v textoch spred trinástich rokov je doložený porovnaním, ale nehovorí nič o tom, ako vznikol román z roku 2026 — a naopak, vysoké skóre pri románe nehovorí nič o tých starých textoch. Sú to dve samostatné veci, ktoré sa v mediálnom obraze zliali do jednej.

Čo sleduje hotinfo