Nemecké tajné služby majú dostať právo zasahovať. Reforma siaha aj na kamery v aute

Nemecká vláda schválila 12. augusta balík zákonov, ktorý zavádza pre spravodajské služby nový typ takzvaných aktívnych opatrení — teda po prvý raz aj právomoc zasiahnuť, nie iba zbierať informácie. Bundesnachrichtendienst bude môcť vniknúť do počítačových systémov tovární na drony či laboratórií chemických zbraní a vypnúť servery štátnych hackerských skupín alebo aktérov dezinformácií. Minister vnútra Alexander Dobrindt to nazýva reformou „smerom k skutočným tajným službám" a v Nemecku sa o nej hovorí ako o najväčšej zmene od vzniku týchto úradov. Podľa kontroly, ktorú sme urobili v našom archíve slovenských a českých zdrojov, sa o nej u nás zatiaľ nepísalo.

Čo reforma dovoľuje po novom

Kabinet schválil viac než sedemstostranový balík, ktorý mení naraz zákon o BND aj zákon o ochrane ústavy. Návrh vláda zverejnila začiatkom júla, pripravil ho rezort vnútra spolu s kancelárskym úradom a v zhode s ministerstvom spravodlivosti. Legal Tribune Online ↗

Jadrom sú takzvané aktívne opatrenia. BND má podľa vlády zostať službou, ktorá spravodajstvo zbiera, dostane však sériu doplnkových právomocí, v návrhu nazvaných Annex-Befugnisse, na odvrátenie bezprostredných hrozieb, na ktoré natrafí počas vlastnej činnosti — napríklad zmazať dáta obetí pri odhalení systému hackerskej skupiny alebo podstrčiť chybný diel do dodávky. Pri konkrétnej hrozbe má navyše dostať úlohu pôsobiť na ňu preventívne, a k tomu široké spektrum zásahov vrátane vniknutia do systémov tovární na drony. beck-aktuell ↗

Spolkový úrad na ochranu ústavy, teda vnútorná kontrarozviedka, dostáva užšie mantinely. Zasiahnuť smie, len ak hrozia „vážne nepokoje vo veľkých častiach obyvateľstva" alebo „obzvlášť ťažké škody v dôsledku spravodajskej činnosti cudzích mocností", zásah sa smie týkať iba vecí a je prípustný len vtedy, keď účel nedokáže dosiahnuť nikto iný. beck-aktuell ↗

Menej sa hovorí o dátovej časti, ktorá je pritom rozsiahlejšia. BND bude smieť uchovávať zozbierané dáta bez predchádzajúceho preosiatia šesť mesiacov pri obsahu a až dvanásť mesiacov pri metadátach, takže bude vedieť aj spätne nájsť, čo predtým nikto nečítal. Pribúda umelá inteligencia na vyhodnocovanie veľkých objemov a porovnávanie biometrických údajov s tým, čo je na internete. Zjednodušuje sa aj odovzdávanie dát ďalším úradom aj súkromným subjektom, pričom vláda osobitne spomína Bundeswehr. ZDF ↗

Od inteligentnej chladničky po mobil — a po kamery v aute

Prístup do počítačových systémov je odstupňovaný podľa toho, ako hlboko zasahuje. Vláda ako príklad málo invazívneho zásahu uvádza inteligentnú chladničku, ako príklad hlbokého zásahu súkromne používaný mobilný telefón. beck-aktuell ↗

Práve tu je bod, ktorý sa dotýka najviac ľudí a v hlavnej politickej debate o reforme takmer nezaznel. Podľa návrhu majú byť automobilky a autoservisy povinné poskytnúť informácie o dátach, ktoré majú k dispozícii. Komentátor Frankfurter Allgemeine Zeitung Johannes Winterhagen to zhrnul tak, že zákon má práve v tomto vypnúť nemeckú ochranu údajov, a pripomenul, že moderné auto zaznamenáva okolie v ostrom rozlíšení a po nehode nahrávku ukladá samo. Jeho vlastná námietka pritom nie je panika: na milióny živých prenosov by bol objem dát aj tak priveľký, ale technika sa vyvíja a spolu s ňou by sa mala vyvíjať aj kontrola služieb. FAZ ↗

Prečo práve teraz

Reforma sa pripravuje dlhšie, no termín tlačí. Spolkový ústavný súd dal vláde lehotu do konca tohto roka prepísať pravidlá odpočúvania na rozhraní vnútrozemia a zahraničia. Podľa Karlsruhe je takéto sledovanie v zásade prípustné, potrebuje však primeranú úpravu, účinnejšiu kontrolu, jasné pravidlá na vyradenie čisto vnútroštátnej komunikácie a lepšiu ochranu súkromia cudzincov v zahraničí. K tomu sa pridáva to, čo bezpečnostné zložky opisujú ako výrazne narastajúcu hrozbu špionáže a sabotáže, v prvom rade z Ruska. Legal Tribune Online ↗

Ako veľmi tá hrozba nie je abstraktná, ukázal ten istý mesiac. V lese pri Berlíne našli vyšetrovatelia skrýšu s dvoma pištoľami, generálny prokurátor v nej vidí prípravu závažného násilného činu ohrozujúceho štát a Dobrindt nevylučuje účasť cudzích mocností. Podozrivého zadržali vlani na jeseň v Rumunsku. Tagesschau ↗, Digi24 ↗

Prečítajte si tiež: Nemecko otvorilo protidronové centrum proti hybridným útokom

Kabinet reformu tohto rozsahu schválil pod vedením vicekancelára — kancelár Friedrich Merz si vtedy predlžoval dovolenku. Tagesspiegel ↗

Kto je proti — a prečo v Nemecku padne slovo gestapo

Najostrejšie odmietnutie prišlo od Ľavice. Jej expert na obranu Ulrich Thoden hovorí o aktivizme a o reformách, ktoré „v podstate len rozširujú kompetencie tajných služieb a výkonných orgánov, a súčasne uberajú kontrolu". Princíp oddelenia polície a spravodajských služieb je podľa neho „trpká lekcia z našich dejín, predovšetkým z gestapa, ktorú sme sa museli naučiť a ktorú nám spojenci dali ako varovanie na cestu". Dvojité štruktúry, kde odhaľuje aj zasahuje polícia aj služby, považuje za neefektívne a ústavnoprávne nanajvýš sporné. ZDF ↗

Rovnaké historické prirovnanie použil v diskusii ZDFheute live aj profesor trestného práva Mark Zöller z Mníchovskej univerzity, ktorý sa pýta, či služby také právomoci vôbec potrebujú. Generálny tajomník FDP Martin Hagen namieta niečo iné: že BND bude smieť pôsobiť aj vnútri krajiny voči vlastným občanom, čo je z historickej perspektívy problematické a poškodzuje to povesť Nemecka ako liberálneho právneho štátu. Zelení pod vedením Felixa Banaszaka hovoria, že smer je správny, ale bianko šek vláda nedostane. Sociálni demokrati rozšírenie vítajú a chcú si v legislatívnom procese ešte raz preveriť kontrolu. ZDF ↗

Obhajcovia argumentujú dvoma vecami. Úradujúci predseda výboru Bundestagu pre vnútro Josef Oster tvrdí, že nejde o vytvorenie tajnej polície ani o zrušenie tohto princípu, ale o presne ohraničené prípady, keď už niet inej možnosti. Predseda parlamentného kontrolného grémia Marc Henrichmann pripúšťa, že „vstupujeme na úplne neprebádanú pôdu, a nerobíme to pre zábavu, ale preto, že žijeme v časoch skutočnej vonkajšej hrozby, sabotáže a dezinformácií". Zároveň sľubuje, že čím hlbší zásah, tým dôkladnejšia predbežná aj následná kontrola. beck-aktuell ↗

Bezpečnostný analytik Hans-Jakob Schindler ide ešte ďalej a nazýva reformu revolúciou. Nemecko si podľa neho roky drží jednu z najviac obmedzených spravodajských služieb v Európe a v porovnaní s Úniou ide len o dobiehanie. Rovnaký argument je aj v koaličnej zmluve. ZDF ↗

Čo na to novinári

Vrstva, ktorá sa do politickej debaty takmer nedostala, sa týka novinárskych zdrojov. Reforma podľa Reportérov bez hraníc prakticky ruší rozdiel medzi komunikáciou zahraničie – zahraničie a zahraničie – vnútrozemie, pričom prahy pre zásah zjednocuje na tú nižšiu úroveň. Kompetencie takzvanej komisie G10, ktorá tento typ odpočúvania kontrolovala, prechádzajú na Nezávislú kontrolnú radu. netzpolitik.org ↗

Praktický dôsledok pomenoval Maximilian Jung z tejto organizácie konkrétne. Pri novinárovi, ktorý z Nemecka komunikuje so zdrojom v zahraničí, by po novom nebolo treba preukázať, že sa podieľa na trestnom čine alebo na jeho príprave. Stačilo by, aby ho služba dala do širšej súvislosti s vážnou hrozbou, lebo predpokladá, že si vymieňa informácie, ktoré ju zaujímajú. Ochrana novinárov a ich zdrojov sa tým podľa neho systematicky rozoberá. netzpolitik.org ↗

Čo z toho platí pre Slovensko

Nemecko svoju zmenu otvorene opisuje ako dobiehanie európskeho priemeru, čo znamená, že argument „ostatní to už majú" bude v ďalších krajinách zaznievať s odkazom na Berlín. Slovensko je pritom v podobnom hrozbovom prostredí, keďže dronové incidenty, sabotáže ani kybernetické útoky sa na hraniciach nezastavujú.

Zaujímavý je aj kontrast, ktorý ponúkli tie isté augustové týždne. Kým v Nemecku sa vedie spor o to, koľko dát smie štát vziať, na Slovensku štát vlastné dáta plošne rozdal: sprístupnenie zbierky listín obchodného registra odkrylo osobné údaje podnikateľov, a medzi nimi aj údaje riaditeľa SIS Pavla Gašpara a šéfky úradu, ktorý má ochranu údajov na starosti. SME ↗

Prečítajte si tiež: O čom píše Slovensko: Blanár rokoval s ruským ministrom

Limity tohto pohľadu

Toto je zatiaľ vládny návrh, nie platný zákon. Schváliť ho musí Bundestag, Spolková rada môže vyvolať dohodovacie konanie, jej súhlas však potrebný nie je — text sa teda ešte môže meniť a niektoré sporné časti nemusia prežiť. ZDF ↗

Aj zdroje tohto textu majú svoje uhly. Netzpolitik.org a Reportéri bez hraníc čítajú návrh optikou slobody tlače, čo je legitímne, ale je to advokácia, nie neutrálna analýza. Beck-aktuell a Legal Tribune Online sú odborné právnické médiá — presné, no nie kritické. A text vo Frankfurter Allgemeine Zeitung, z ktorého pochádza detail o kamerách v autách, je dvojminútový komentár z rubriky Technika a motor, nie reportáž.

Tvrdenie, že nemecké služby patrili k najviac obmedzeným v Európe, je hodnotenie jedného analytika, nie zmerané porovnanie. A na otázku, ako bude Nezávislá kontrolná rada personálne obsadená a či predbežnú kontrolu všetkých najintenzívnejších oprávnení vôbec stihne, neodpovedá zatiaľ žiadny z citovaných zdrojov.

Čo sleduje hotinfo