Rumunské protidronové systémy neprešli preberacími testami. Dva zo štyroch mal Rheinmetall odovzdať v apríli, dokument ministerstva hovorí o technických poruchách

Dva zo štyroch systémov protivzdušnej obrany, ktoré Rumunsko poslalo nemeckému Rheinmetallu prerobiť na boj proti dronom, neprešli preberacími testami rezortu obrany. Vyplýva to z dokumentu ministerstva, do ktorého nahliadol portál G4Media a citoval z neho. Odovzdať ich mali 15. apríla, hotové nie sú ani teraz, viac než päť mesiacov po termíne. G4Media ↗

Podľa toho dokumentu niektoré podsystémy „nespĺňali v plnom rozsahu požiadavky technickej špecifikácie". Rheinmetall sa podľa rovnakého zdroja odvolal na technické poruchy a problémy v dodávateľskom reťazci, prevzal zodpovednosť za výmenu komponentov a pokuty mu bežia až do podpisu preberacieho protokolu bez výhrad. Adevărul ↗

Zdržanie dopadá na krajinu, kde ruské drony narúšajú vzdušný priestor čoraz častejšie. Rumunské ministerstvo obrany poskytlo americkej ABC News prehľad, podľa ktorého ruské drony narušili rumunský vzdušný priestor v roku 2026 do 17. augusta najmenej dvadsaťtrikrát — teda viackrát, než za celé obdobie od roku 2022 do konca roka 2025, keď ich bolo osemnásť. ABC News ↗

Čo presne zlyhalo

Rámcovú zmluvu podpísala rumunská štátna spoločnosť Romtehnica s Rheinmetall Landsysteme v decembri 2023 za pozemné sily a jej hodnota je 328 miliónov eur. Rumunsko na začiatku roka 2024 odoslalo do Nemecka štyri systémy, dokopy 24 spriahnutých 35 mm kanónov zo systémov Oerlikon GDF 103. Digi24 ↗

Každá batéria má dostať šesť spriahnutých kanónov GDF009 TREO, systém riadenia palby Skymaster, radar X-TAR3D a automatické nabíjanie. Výsledkom má byť schopnosť triedy C-RAM, teda detekcia, sledovanie a zničenie malých rakiet a artilerijských granátov, rozšírená o boj proti dronom. Prvé dva systémy za 166 miliónov mali byť odovzdané 15. apríla tohto roka, zvyšné dva za 162 miliónov do 20. decembra. Ministerstvo na otázku G4Media uviedlo, že dodávateľ počíta s odovzdaním prvej dvojice v septembri 2026, teda v práve prebiehajúcom mesiaci. Libertatea ↗

Prezident: „Stáva sa"

Správu priniesol v stredu portál G4Media ako exkluzívu z ministerského dokumentu a v ten istý deň ju prebrali Adevărul, Libertatea aj Digi24. Prezident Nicușor Dan na ňu odpovedal v New Yorku, kde bol na Valnom zhromaždení OSN.

„Stáva sa. Je to preberacia procedúra, ktorá sa dá opraviť," odpovedal. Dodal, že pokiaľ vie, nejde o nákup z programu SAFE, ale o staršie obstarávanie rumunského štátu. G4Media ↗

Poznámka o programe SAFE má politický rozmer. SAFE je nový európsky úverový nástroj na zbrojenie a Dan tým podľa nášho čítania dáva najavo, že neúspech nepadá na nový spoločný mechanizmus, ale na národné obstarávanie spred vlny prezbrojovania. Politicky je to obhájiteľné rozlíšenie. Vecne je to slabá útecha, pretože ide o schopnosť, ktorú Rumunsko potrebuje práve teraz.

Prečo to presahuje Rumunsko

Rumunské ministerstvo obrany v prehľade pre ABC News ďalej uviedlo, že za rok 2026 do 17. augusta našlo na svojom území dronov alebo ich zvyškov v 27 prípadoch, kým za celý rok 2025 ich bolo 16, a že Rusko zaútočilo na ciele blízko rumunskej hranice 54-krát proti 28 útokom za celý predchádzajúci rok. Vo vzdušnom priestore Rumunska padli štyri drony — tri zostrelili rumunské stíhačky F-16, štvrtý španielska F-18. Číslo 23 z úvodu počíta narušenia vzdušného priestoru, 27 nálezy dronov či ich zvyškov na zemi, takže nejde o tú istú veličinu. Samo ministerstvo pritom dodáva, že z dostupných dôkazov nevie uzavrieť, že by rast incidentov bol zámerným mierením na konkrétne miesta. ABC News ↗

Ekonomika tohto typu obrany je neúprosná. Jedna protiraketa systému Patriot stojí podľa ABC News približne štyri milióny dolárov, kým ruský dron typu Šahed dvadsaťtisíc až päťdesiattisíc dolárov. Dá sa z toho čítať, prečo sú lacnejšie prostriedky, napríklad kanóny s programovateľnou muníciou, atraktívne. ABC News ↗

V júli, keď Rumunsko zostrelilo tretí dron za tri dni a predvolalo ruského veľvyslanca Al Jazeera ↗, reagoval prezident Nicușor Dan. „Je neprípustné a netolerovateľné, aby Ruská federácia pokračovala v narušovaní vzdušného priestoru Rumunska, ktorý je zároveň vzdušným priestorom NATO a Európskej únie," napísal. HotNews ↗

Európska únia medzitým stavia vlastnú vrstvu. Iniciatíva protidronovej obrany sa mala podľa plánu rozbehnúť v prvom kvartáli tohto roka, počiatočnú operačnú schopnosť má mať na konci roka 2026 a plnú až na konci roka 2027. Defence Readiness Roadmap 2030 ↗ Komisia v apríli rozhodla o 1,07 miliardy eur pre 57 nových projektov obranného fondu, z ktorých vyše pätnásť podporuje štyri vlajkové programy vrátane protidronovej iniciatívy. Európska komisia ↗

Rumunská správa pritom prišla v deň, keď dron na 45 minút ochromil berlínske letisko HN ↗, pobaltské krajiny požiadali Európsku komisiu o peniaze na boj s dronmi HN ↗ a ruský vrtuľník Mi-8 na 42 sekúnd narušil poľský vzdušný priestor, čo Varšava označila za test svojej pripravenosti Markíza ↗.

Prečítajte si tiež: Nemecko otvorilo protidronové centrum proti hybridným útokom. V ten istý deň dostal agent ruskej rozviedky päťročný trest

Čo z toho platí pre Slovensko

Slovenská paralela sa odohrala v ten istý deň a s podobným tónom. Po rokovaní vlády minister obrany Robert Kaliňák povedal, že jednotlivé časti izraelského systému Barak MX prichádzajú priebežne, a zdržanie pripísal kríze na Blízkom východe. „Myslím si, že na to, v akej kríze sa to nachádza, robí dodávateľská spoločnosť maximum," vyhlásil. Systém si Slovensko objednalo na konci roka 2024 s dodaním prvej batérie na konci roka 2025 alebo začiatkom roka 2026, dostalo ju v apríli. SME ↗

Dve krajiny NATO, dve meškajúce dodávky protivzdušnej obrany a dvaja politici, ktorí sa k meškaniu vyjadrili zmierlivo. V Rumunsku sa dodávateľ podľa ministerského dokumentu odvoláva na technické poruchy a dodávateľský reťazec, na Slovensku dôvod uvádza odberateľ — minister obrany, ktorý sa dodávateľa zastal. Analógia má hranicu: v Rumunsku ide o neprevzatú modernizáciu vlastnej techniky, na Slovensku o zdržané dodávky nového systému, ktorého prvú batériu krajina už má.

Limity tohto pohľadu

Ministerský dokument poznáme iba cez exkluzívu G4Media. V texte, ktorý sme čítali, neuvádza, ako sa k nemu dostala, a my dokument k dispozícii nemáme. V pasážach, ktoré cituje, nie sú konkrétne vady pomenované nad rámec formulácie o nesplnených technických požiadavkách, takže nevieme, či šlo o radar, riadenie palby alebo muníciu. Vlastné verejné stanovisko Rheinmetallu sme ku dňu publikovania nenašli a jeho dôvody poznáme sprostredkovane z rumunského spravodajstva.

Zlyhanie preberacieho testu tiež nie je to isté ako nepoužiteľná technika. Je to okamih, keď odberateľ odmietne prevziať dielo, a zmluva funguje tak, ako má: pokuty bežia. Rumunsko o kanóny neprišlo, vlastní ich ďalej. Kým sú však v Nemecku, nemá ich k dispozícii, takže meškanie nie je len účtovná položka.

Do čítania rumunských médií treba pripočítať aj domácu politiku. V Bukurešti sa podľa Adevărulu v ten istý večer zablokovali rokovania PNL, USR a UDMR o obsadení ministerstiev v pripravovanej vláde Siegfrieda Mureșana Adevărul ↗ a prezident Dan odmieta predčasné voľby Digi24 ↗. USR pritom podľa toho istého zdroja žiada aj rezort obrany, takže obranné nákupy sú v Bukurešti práve teraz aj predmetom koaličného sporu.

Čo sleduje hotinfo

*Ilustračná fotka: spriahnutý 35 mm kanón Oerlikon GDF-003 rovnakej rodiny na leteckom dni na základni Sung-šan na Taiwane v roku 2011. Nejde o rumunský kus. Autor 玄史生 (Xuan Shisheng), licencia CC BY-SA 3.0 cez Wikimedia Commons.*