Aktéri — ťuknite pre kontext
Donald Trump
Americký prezident, vo funkcii od roku 2025 po druhý raz.
Prečo tu: Dohodu ohlásil na sieti Truth Social a odôvodnil ju nižšou cenou, než akú USA platia Kanade.
Viac info →
Alexandr Lukašenko
Bieloruský prezident od roku 1994, doteraz jediný v histórii samostatnej krajiny.
Prečo tu: V ten istý deň Trumpovo oznámenie spochybnil tvrdením, že voľné objemy draslíka Bielorusko nemá.
Viac info →
Belaruskali
Bieloruský štátny koncern na výrobu draselných hnojív so sídlom v Saligorsku, jeden z najväčších producentov na svete.
Prečo tu: Je predmetom pripravovanej dohody a zároveň žalobcom v arbitráži proti Litve.
Viac info →
Sviatlana Cichanouská
Líderka bieloruskej opozície v exile, v prezidentských voľbách 2020 kandidovala proti Lukašenkovi.
Prečo tu: Varuje, že príjmy z draslíka financujú represie a ruský vojnový stroj.
Viac info →John Coale
Americký právnik, od novembra 2025 osobitný vyslanec Spojených štátov pre Bielorusko.
Prečo tu: Vedie rokovania, v ktorých sa prepúšťanie politických väzňov vymieňa za uvoľňovanie sankcií.
Viac info →
Scott Moe
Premiér kanadskej provincie Saskatchewan od roku 2018, teda regiónu s najväčšou ťažbou draslíka na svete.
Prečo tu: Bieloruské hnojivo nazval krvavým draslom a dohodu odmieta.
Viac info →
Klaipėda
Jediný litovský námorný prístav, historicky hlavná vývozná trasa bieloruských hnojív.
Prečo tu: Litva cez ňu tranzit zakázala od februára 2022 a bez nej je cesta do Ameriky dlhšia.
Viac info →
Európska únia
Zoskupenie 27 členských štátov.
Prečo tu: Sankcie na bieloruské draslo tento rok jednomyseľne predĺžila, teda ide opačným smerom než Washington.
Viac info →Dohoda, ktorú druhá strana spochybňuje
Trump na sieti Truth Social napísal, že Spojené štáty pracujú na obrovskej dohode o nákupe draslíka z Bieloruska a že „cena by bola podstatne nižšia, než akú dnes platíme Kanade, veľmi dobrá správa pre našich farmárov a chovateľov". Capital Press ↗Lukašenko v ten istý deň prijímal správu predsedu Štátneho colného výboru Vladimira Orlovského o presmerovaní obchodných tokov, teda hovoril o inej téme než o americkej ponuke. Podľa jeho kancelárie pri nej povedal, že „aj keby sme chceli dodávať draslo na iné, západné trhy, jednoducho tie objemy nemáme, všetko je zazmluvnené". Rokovania s americkou stranou podľa neho prebiehajú, veľké dodávky však možné nie sú, lebo hnojivá na tento rok sú už predané. Naša Niva ↗
Draselné soli sú popri dusíku a fosfore tretia základná živina v hnojivách a Spojené štáty si dovážajú takmer celú svoju spotrebu. Podľa americkej geologickej služby pochádzalo v rokoch 2021 až 2024 sedemdesiatdeväť percent dovozu z Kanady a dvanásť percent z Ruska. U.S. Geological Survey ↗
Väzni výmenou za sankčné úľavy
Trumpovo oznámenie nie je izolovaný obchodný nápad, ale zatiaľ posledný krok ročnej výmeny. Trinásteho decembra 2025 Minsk prepustil 123 ľudí vrátane opozičných postáv Maryje Kalesnikavovej a Viktara Babaryku a o dva dni neskôr americký úrad pre kontrolu zahraničných aktív vydal licenciu, ktorá povolila transakcie s koncernom Belaruskali a s dvoma ďalšími bieloruskými firmami. Nešlo o úplné zrušenie sankcií, licencia už zmrazený majetok neodblokovala. OFAC ↗Rokovania vedie John Coale, ktorého Trump nominoval za osobitného vyslanca pre Bielorusko v novembri 2025. V rozhovore zverejnenom v marci 2026 naznačil, že širšia dohoda by mohla znamenať normalizáciu diplomatických aj hospodárskych vzťahov. Kyiv Independent ↗
Jedenásteho septembra Lukašenko novinárom povedal, že Bielorusko po uvoľnení sankcií obnovilo predaj draslíka do Spojených štátov. Zároveň žiada, aby mu Washington vrátil vyše 40 miliónov dolárov, ktoré podľa neho uviazli v americkom bankovom systéme. Tento údaj pochádza od neho a nezávisle potvrdený nie je. The Hill ↗
Cesta na západ vedie cez Klaipėdu
Litva zakázala tranzit bieloruského draslíka cez svoje územie a prístav Klaipėda od februára 2022, po tom, čo Lukašenkov režim potlačil masové protesty z roku 2020. Prístavu vtedy klesol objem prekládky o dvadsaťjeden percent, zo 45,6 na 36,1 milióna ton. Port of Klaipėda ↗Belaruskali si za stratenú zmluvu nárokuje v medzinárodnej arbitráži vyše dvanásť miliárd dolárov. Vývoz odvtedy tečie cez ruské prístavy, predovšetkým cez Usť-Lugu a Petrohrad, čo cestu do Ameriky predlžuje a predražuje. Carnegie Endowment ↗
Washington sa pokúsil túto prekážku obísť už na jar. Rádio Slobodná Európa v máji informovalo, že Spojené štáty poslali Litve, Poľsku a Ukrajine nepodpísaný a nedatovaný návrh, podľa ktorého „Spojené štáty majú záujem preskúmať možné trasy tranzitu bieloruského draslíka na zmiernenie globálneho nedostatku". Príjmy z tranzitu mali podľa dokumentu smerovať na ukrajinskú obranu. Ukrajinské ministerstvo zahraničia prijatie potvrdilo bez komentára, poľské neodpovedalo a litovský minister zahraničia prijatie formálneho návrhu poprel, hoci pripustil, že Washington tlak vyvíja. RFE/RL ↗
Bieloruský nezávislý web Naša Niva k tomu dodáva vlastný výklad: prekážkou veľkých dodávok do Ameriky podľa neho nie sú ani tak zazmluvnené objemy, ako práve odmietnutie európskych krajín pustiť bieloruské hnojivo cez baltské prístavy. Naša Niva ↗
Kanada hovorí o krvavom drasle, Európa drží zákaz
Najhlasnejšie sa ozval Saskatchewan, provincia s najväčšou ťažbou draslíka na svete. Tamojší premiér Scott Moe vyhlásil, že „nákup krvavého draslíka z Bieloruska je podporou ruskej agresie" a že to „je nesprávne a nedáva to zmysel". Pripomenul, že sankcie voči Minsku uvalilo vyše štyridsať krajín. CBC News ↗Kanada má čo brániť. Podľa tamojšieho ministerstva prírodných zdrojov smerovalo v roku 2024 do Spojených štátov 53 percent jej vývozu draslíka. Natural Resources Canada ↗
Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanouská, ktorá bola v tom čase v New Yorku na Valnom zhromaždení OSN, varovala, že „akákoľvek dohoda s režimom je veľmi riziková", a že nie je čas obchodovať s Minskom, kým príjmy z draslíka idú na represie a na podporu ruského vojnového stroja. Kyiv Post ↗
Európska únia sa medzitým pohla opačným smerom než Washington. Vo februári tohto roka jednomyseľne predĺžila sankcie voči Bielorusku do konca februára 2027 a súčasťou zostáva priamy zákaz dovozu bieloruských draselných hnojív. Rada Európskej únie ↗
Rozdiel medzi oboma brehmi Atlantiku teda nie je v cene, ale v tom, či sa k tovaru vôbec dá dostať. Americký farmár môže bieloruské hnojivo kúpiť legálne, európsky nie. Clá, ktoré Únia od júla 2025 uvalila na hnojivá z Ruska a Bieloruska, sa pritom draslíka netýkajú vôbec, vzťahujú sa na dusíkaté a niektoré kombinované hnojivá. EUR-Lex ↗
Limity tohto pohľadu
Dohoda zatiaľ neexistuje. Trump hovorí o prípravách, Lukašenko o tom, že dodať nie je čo, a ani jeden z nich nezverejnil objem, cenu ani termín. Lukašenkovo tvrdenie o zazmluvnených objemoch sa navyše nedá nezávisle overiť a môže byť aj vyjednávacou pozíciou, keďže súbežne žiada uvoľnenie zadržaných peňazí.Opatrnosť si žiada aj druhá strana sporu. Saskatchewan má na kritike priamy obchodný záujem, pretože viac než polovica kanadského vývozu draslíka smeruje do Spojených štátov. Obe percentá v texte pritom merajú niečo iné: sedemdesiatdeväť percent hovorí o podiele Kanady na dovoze do Spojených štátov, päťdesiattri percent o podiele Spojených štátov na kanadskom vývoze. Nejde teda o rozpor v dátach.
Nevieme ani to, či Lukašenkove slová o zazmluvnených objemoch a Trumpovo oznámenie spolu vôbec súvisia. Zazneli v ten istý deň, ale v odlišnom kontexte.
Čo sleduje hotinfo
- Spojené štáty a Bielorusko zverejnili konkrétne parametre dohody, teda objem, cenu a termín dodávok.
- Litva, Poľsko alebo Ukrajina sa k americkej žiadosti o tranzit vrátili, alebo ju definitívne odmietli.
- Rada Európskej únie otvorila otázku zákazu dovozu bieloruského draslíka.
- Washington uvoľnil peniaze, o ktorých hovorí Lukašenko.
- Arbitráž, v ktorej si Belaruskali od Litvy nárokuje vyše dvanásť miliárd dolárov, dospela k rozhodnutiu.
Ilustračná fotka: draselná baňa Belaruskali v Saligorsku. Foto: Homoatrox, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.
