Aktéri — ťuknite pre kontext
Robert Fico
Predseda Smeru-SD a premiér Slovenska.
Prečo tu: Jedna z dvoch otázok referenda mieri priamo na jeho doživotnú rentu, on sám hlasovanie zľahčuje a nezúčastní sa.
Viac info →
Peter Pellegrini
Prezident Slovenskej republiky, bývalý líder Hlasu-SD.
Prečo tu: Referendum vyhlásil, no tretiu otázku o predčasných voľbách ako protiústavnú nepripustil.
Viac info →
Jaroslav Naď
Predseda mimoparlamentnej strany Demokrati, bývalý minister obrany.
Prečo tu: Jeho strana petíciou referendum iniciovala a prezidentovo škrtnutie otázky napadla na Ústavnom súde.
Viac info →
Matúš Šutaj Eštok
Predseda Hlasu-SD a minister vnútra.
Prečo tu: Jeho rezort referendum organizačne zabezpečuje a vyčíslil jeho cenu na 12 miliónov eur.
Viac info →Úrad špeciálnej prokuratúry
Prokuratúra pre najzávažnejšiu korupciu a organizovaný zločin, zrušená v marci 2024.
Prečo tu: Jej obnovu rieši druhá referendová otázka.
Viac info →
Národná kriminálna agentúra
Elitný policajný útvar (NAKA), rozdelený na tri menšie zložky v septembri 2024.
Prečo tu: Referendum sa pýta aj na jej obnovenie.
Viac info →
Demokrati
Mimoparlamentná stredopravá strana Jaroslava Naďa.
Prečo tu: Zozbierala vyše 384-tisíc podpisov, ktoré referendum spustili.
Viac info →Tri otázky, ktoré prezident zúžil na dve
Referendum spustila petícia mimoparlamentnej strany Demokrati, ktorá od jesene 2024 nazbierala vyše 384-tisíc podpisov — výrazne nad zákonnú hranicu 350-tisíc, pri ktorej musí prezident referendum vyhlásiť. STVR ↗Pôvodne mali byť otázky tri, no prezident Peter Pellegrini v apríli tretiu — o skrátení volebného obdobia, teda o predčasných voľbách — do referenda nepripustil. Označil ju za protiústavnú a rozhodol o tom sám, bez toho, aby vec postúpil Ústavnému súdu. SME ↗
Predseda Demokratov Jaroslav Naď nazval tento krok „zákerným" a prezidenta označil za „integrálnu súčasť vlády Roberta Fica". Strana sa obrátila na Ústavný súd, no do soboty zostávajú na hlasovacom lístku dve otázky. SME ↗
Aj časť odbornej verejnosti mala k vyradenej otázke výhrady. Politológ Juraj Marušiak upozornil, že práve skrátenie volebného obdobia referendom by z hľadiska stability vládnutia prinieslo chaos a obmedzilo priestor pre koncepčnú politiku. Nový Čas ↗
Renta, ktorá vznikla po atentáte
Prvá otázka mieri na doživotnú rentu ústavných činiteľov. Koalícia ju schválila v zrýchlenom konaní na konci júna 2024 ako súčasť bezpečnostného balíka po atentáte na Roberta Fica z 15. mája 2024. STVR ↗Nárok na rentu majú bývalí premiéri a bývalí predsedovia parlamentu, ktorí boli vo funkcii aspoň dve prezidentské obdobia, teda približne desať rokov. V čase schválenia zákona spĺňal túto podmienku jediný človek — Robert Fico. Práve preto opozícia rentu rámcuje ako zákon šitý na mieru premiérovi. STVR ↗
Prokuratúra, ktorú vláda zrušila
Druhá otázka sa pýta na obnovu dvoch orgánov, ktoré patrili k najviditeľnejším zásahom Ficovej vlády do orgánov činných v trestnom konaní. Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoroval najzávažnejšie korupčné kauzy vrátane tých spájaných so Smerom, skončil v marci 2024 a jeho spisy prevzali krajské prokuratúry. STVR ↗Národná kriminálna agentúra bola v septembri 2024 zrušená a jej agenda rozdelená medzi tri menšie útvary. Fico dlhodobo tvrdí, že špeciálna prokuratúra „zlyhala na celej čiare" a slúžila na politicky motivované stíhania, opozícia v jej zrušení naopak vidí demontáž právneho štátu. STVR ↗
Skutočný súboj je o účasť
O tom, či referendum čokoľvek zmení, nerozhodnú odpovede, ale počet ľudí, ktorí prídu. Aby bolo platné, musí sa zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, čo pri 4,33 milióna znamená približne 2,17 milióna hlasov. TASR ↗Táto latka je v slovenských podmienkach mimoriadne vysoká. Občania mohli od vzniku samostatnej republiky hlasovať v referende deväťkrát a platné bolo iba jedno — o vstupe do Európskej únie v roku 2003. STVR ↗
Prieskum agentúry Ipsos pre Denník N pritom ukázal, že účasť plánuje len 26,5 percenta voličov. Pri takom čísle by hlasovanie zostalo hlboko pod hranicou platnosti a zmenilo by sa skôr na skúšku mobilizácie pred parlamentnými voľbami 2027 než na záväzné rozhodnutie. Denník N ↗
Fico: „Referendum si nebudem všímať"
Premiér zvolil stratégiu ignorovania. Vyhlásil, že sa hlasovania nezúčastní, nazval ho „najdrahším prieskumom verejnej mienky" a predpovedal „jeden z najväčších prepadákov". HN ↗ SITA ↗Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorého rezort referendum organizačne zabezpečuje, vyčíslil jeho cenu na 12 miliónov eur. Fico zároveň odmietavý postoj k rente obracia proti opozícii — pripomína, že doživotné výhody čerpá aj bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. Plus JEDEN DEŇ ↗
Nízka účasť by pritom koalícii vyhovovala. Ak referendum padne pre neplatnosť, otázka renty aj špeciálnej prokuratúry zostane v rukách parlamentu, kde má vláda väčšinu. ta3 ↗
Prečítajte si tiež: O čom píše Slovensko: v sobotu referendum o Ficovej rente a špeciálnej prokuratúre
Čo sleduje hotinfo
Účasť v sobotu. Kľúčové číslo nie je „áno alebo nie", ale koľko voličov vôbec príde. Prekročenie polovice by bolo prekvapením, no aj tesnejšia účasť by ukázala mobilizačnú silu opozície pred parlamentnými voľbami 2027.Osud tretej otázky. Ústavný súd ešte nerozhodol o sťažnosti Demokratov proti vyškrtnutiu otázky o predčasných voľbách.
Interpretácia výsledku. Ako Smer a Hlas vysvetlia pravdepodobne nízku účasť a či ju použijú ako argument, že opozičná téma verejnosť neoslovila.
Ďalší krok opozície. Či Demokrati a širšia opozícia premenia petičnú a referendovú kampaň na spoločnú mobilizačnú štruktúru, alebo zostanú rozdelení.
