Aby ste sa v tom vyznali
Francúzsko je po Nemecku druhá najväčšia ekonomika eurozóny a jediná jadrová veľmoc Únie — väčšinu elektriny vyrába v atómových elektrárňach, čo mu dáva v európskych debatách o energetike inú pozíciu než Slovensku či Nemecku. Je to zároveň krajina, kde sa politika robí v uliciach rovnako ako v parlamente: protest, štrajk a blokáda sú tam bežným pokračovaním sporu, nie jeho zlyhaním. Leto 2026 tam ukázalo, čo krajinu momentálne najviac trápi — vlny horúčav s vyše 2 000 nadmernými úmrtiami, lesné požiare a sucho, ktoré donútilo štát posielať farmárom stovky miliónov eur a dočasne uvoľniť pravidlá pre syry s chráneným označením pôvodu.
- Kto vládne
- Prezidentom je Emmanuel Macron, ktorý je v druhom a poslednom funkčnom období — ústava mu tretie nedovoľuje, takže v roku 2027 skončí. Premiérom je Sébastien Lecornu. Jeho vláda v júli 2026 ustála hlasovanie o nedôvere, ktoré podali Zelení pre zvládanie júnových horúčav. Rozpočtovo sa kabinet snaží udržať deficit čo najbližšie k 5 % HDP — vo francúzskej politike je verejný dlh témou, ktorá zhadzuje vlády.
- Kto je proti
- Prieskumom dlhodobo vedie Národné združenie (RN) — Marine Le Pen má okolo 35 % a v auguste 2026 sa rozišla s líniou Jordana Bardellu, keď potvrdila, že chce vrátiť dôchodkový vek na 62 rokov. Radikálnu ľavicu vedie Jean-Luc Mélenchon, ktorý sa uchádza o alianciu so Zelenými Marine Tondelier. Napravo od stredu stojí Bruno Retailleau (Republikáni), v strede bývalí premiéri Gabriel Attal a Édouard Philippe, na ľavom strede europoslanec Raphaël Glucksmann. Primárky sociálnodemokratickej ľavice vyhral Glucksmann 11. októbra 2026 už v prvom kole so 66 % hlasov a stal sa kandidátom PS; Mélenchon do nich nešiel, takže ľavica zjednotená nie je.
- Najbližšie voľby
- Prezidentské voľby 2027. Primárky sociálnodemokratickej ľavice vyhral 11. októbra 2026 Raphaël Glucksmann už v prvom kole so 66 % hlasov.
