airBaltic si chce požičať 257 miliónov pri úroku 25 percent. Medzi zrušenými linkami je aj Praha

Lotyšská štátna aerolinka airBaltic sa dohodla s časťou držiteľov svojich dlhopisov a s externými investormi na podmienkach preklenovacieho financovania do výšky 257 miliónov eur. Úroková sadzba je stanovená na 25 percent ročne. Peniaze musia ešte schváliť veritelia a akcionári, schôdza držiteľov dlhopisov je zvolaná na 11. septembra. Diena ↗

Financovanie má podobu nových dlhopisov s vyššou prioritou splácania a so splatnosťou 26. februára 2027. Po schválení má byť krátko nato k dispozícii 180 miliónov eur, ďalších 77 miliónov až po splnení dodatočných podmienok. Financovanie majú zabezpečiť londýnska investičná spoločnosť Polus Capital Management a v Izraeli registrovaná Klirmark Capital 4. Podľa oznámenia burze chce firma peniaze použiť na refinancovanie existujúcich záväzkov za lietadlá a motory a na bežné náklady vrátane opráv, údržby a letiskových poplatkov. Diena ↗

Predseda dozornej rady Andrejs Martinovs pre agentúru LETA uviedol, že ide o najlepšie podmienky, aké airBaltic momentálne môže dostať, keďže krátkodobé preklenovacie financovanie je drahšie než iné finančné nástroje. Firma zároveň zdôrazňuje, že financovanie nezávisí od finančnej účasti lotyšského štátu. Ten sa ako existujúci držiteľ dlhopisov môže zapojiť úmerne svojmu podielu, povinné to však preň nie je. Generálny riaditeľ Erno Hildén hovorí, že preklenovacie peniaze majú firme dať čas a zdroje na realizáciu prepracovaného obchodného plánu bez prerušenia letového programu. Fín Hildén vedie airBaltic od decembra 2025 a predtým bol finančným riaditeľom škandinávskej SAS v čase jej reštrukturalizácie a navyšovania kapitálu. Diena ↗

Práve sadzba je na dohode najvýrečnejšia. Dlhopisy, ktoré airBaltic vydal v roku 2024 za 380 miliónov eur, nesú úrok 14,5 percenta ročne a lotyšský štát z nich sám odkúpil balík za 50 miliónov — aj vtedy pritom išlo o drahé peniaze. Nová sadzba je oproti nim vyššia o viac než sedemdesiat percent. V auguste, keď dozorná rada schvaľovala nový obchodný plán, firma hľadala 225 miliónov eur. Teraz smeruje k vyššej sume za drahšie peniaze. Diena ↗

Prečítajte si tiež: Lotyšská airBaltic zmenší flotilu a hľadá 225 miliónov. S&P varuje pred rizikom platobnej neschopnosti

Kým sa rieši dlh, zmenšuje sa sieť. Aerolinka zverejnila letový poriadok na letnú sezónu 2027 a z Litvy ponúkne desať priamych liniek namiesto dvadsiatich dvoch, ktoré lietala toto leto. Podľa verejnoprávneho LRT ruší spojenia z Vilniusu do Berlína, Zürichu, Krakova, Prahy, Malagy, Nice, na Mallorcu, do Heraklionu a Kišiňova, ďalej linku z Kaunasu do Rigy a z Palangy na Tenerife. Z Vilniusu majú zostať lety do Rigy, Amsterdamu, Tallinnu, Paríža, Mníchova, Düsseldorfu, Hamburgu a Lisabonu. Prahu s Vilniusom spájal airBaltic dvakrát týždenne, v piatok a v nedeľu, a na tej istej trase mu konkuruje Wizz Air s tromi letmi týždenne. LRT ↗

Rovnaký strih dostalo Estónsko. Z Tallinnu klesne počet priamych liniek z dvadsiatich štyroch na trinásť, zrušené sú Atény, Hamburg, Tirana, Billund, Burgas, Kodaň, Malta, Oslo, Palma de Mallorca, Rodos a Split. Člen predstavenstva tallinnského letiska Eero Pärgmäe pripomína, že zrušené spojenia tvorili len štyri percentá ročného počtu cestujúcich letiska, lebo išlo väčšinou o sezónne linky s nízkou frekvenciou, a že na Oslo lieta Norwegian, na Kodaň SAS a do Tirany Wizz Air. Estónsky minister infraštruktúry Kuldar Leis povedal denníku Postimees, že to nepovažuje za katastrofu a zoštíhľovanie vníma skôr pozitívne, keďže airBaltic neprechádza najľahším obdobím. ERR ↗

Za zrušením pražskej linky pritom nestojí len účtovníctvo aerolinky. Letecký expert Martynas Jaugelavičius pre LRT upozorňuje, že Praha už dávno nie je prestupový uzol a objem cestovného ruchu medzi oboma krajinami je obmedzený. „Keď raz uvidíme Karlov most a vypijeme české pivo, koľkokrát sa tam ešte vrátime? Turisti zo strednej Európy cestujú do Litvy vlažne," hovorí. Ako poslednú kvapku menuje poplatky pražského letiska, ktoré podľa neho bez zliav dosahujú 30 eur na cestujúceho a sú trojnásobkom vilniuskych. Podobne vysvetľuje aj koniec berlínskej linky — Berlín nie je nemecký letecký uzol, tým sú Frankfurt a Mníchov, a poplatky nad 30 eur na cestujúceho tam viedli k tomu, že bázu v meste zatvára aj Ryanair. Medzi Vilniusom a Berlínom má od októbra lietať Wizz Air. LRT ↗

Nejde však o rovnomerné zmenšovanie celej siete. Riga, ktorá má podľa augustového plánu zostať hlavným uzlom firmy, síce takisto prichádza o trinásť liniek — okrem iných do Dublinu, Varšavy, Göteborgu, Larnaky, Valencie a Antalye — ale zároveň na viacerých trasách pridáva frekvencie. Do Viedne poletí dvanásťkrát týždenne, na londýnsky Gatwick štrnásťkrát, pribúdajú lety do Ríma, Milána, Atén, Alicante, Nice, Düsseldorfu a Splitu. Spojenie Prahy s Rigou zostáva v prevádzke. Viceprezident pre správu siete Mantas Vrubliauskas hovorí, že aerolinka naďalej zabezpečuje priame spojenia zo všetkých troch pobaltských metropol a sieť stavia podľa trhov, na ktorých pôsobí. V praxi to znamená sťahovanie prevádzky do Rigy na úkor Vilniusu a Tallinnu. Airways.cz ↗

Slovenské spravodajské médiá o finančnej stránke veci nepísali a v Česku ju zachytil zatiaľ len odborný letecký web. Pre pobaltské krajiny je pritom otázka zásadnejšia než jedna zrušená linka: airBaltic je pre ich leteckú dostupnosť tým, čím u nás bývali národní dopravcovia — a teraz si na preklenutie zimy požičiava za 25 percent. Odpoveď, či na to veritelia pristúpia, príde 11. septembra.

Foto: Airbus A220-300 spoločnosti airBaltic (YL-CSF) pri nástupnom moste na letisku v Rige, október 2019. Autor Simply Aviation, cez Wikimedia Commons, CC BY 2.0. Snímka je zmenšená.