Dve kapitoly áno, tretia nie
Na štvrtkovej medzivládnej konferencii Čierna Hora predbežne uzavrela kapitolu 16 o daniach a kapitolu 22 o regionálnej politike a koordinácii štrukturálnych nástrojov, takže má predbežne uzavretých 25 z 33 kapitol a zostáva jej osem. Írske predsedníctvo chcelo uzavrieť aj kapitolu 15 o energetike, chorvátsky súhlas však chýbal. Podľa čiernohorského portálu Vijesti, ktorý sa odvoláva na nemenované zdroje, Záhreb zabránil aj predbežnému uzavretiu kapitoly 14 o dopravnej politike a od decembra 2024 bráni uzavretiu kapitoly 31 o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike. N1 Hrvatska ↗ Vijesti ↗Štátna tajomníčka Andreja Metelko-Zgombićová dôvod opísala tak, že Podgorica k energetickej kapitole priložila dokumenty, ktoré na vonkajšej hranici chorvátskeho teritoriálneho mora zakresľujú čiernohorský kontinentálny šelf. Podľa nej je to v rozpore s protokolom z roku 2002, ktorý potvrdil chorvátsku právomoc na pevnine polostrova a zaviedol dočasný režim na priľahlom mori. Proti čiernohorskému vymedzeniu oblastí na prieskum ropy a plynu Záhreb namietal už v roku 2014, o rok neskôr protestovala proti chorvátskemu tendru Podgorica. Index.hr ↗ N1 Hrvatska ↗
Osem požiadaviek Záhrebu
Medzi chorvátskymi požiadavkami je vrátenie školskej lode Jadran, hranica pri Prevlake, osud 14 nezvestných chorvátskych občanov, stíhanie vojnových zločinov, odškodnenie bývalých väzňov tábora Morinj a majetkové práva chorvátskych rodín. Dve sú splnené: čiernohorská vláda premenovala mestskú plaváreň v Kotore, ktorá niesla meno Zorana Gopčevića, a dodatočne schválila pamätnú tabuľu v bývalom tábore Morinj. Loď a hranicu Záhreb podľa Vijesti priamo spája s kapitolou 31. Vijesti ↗Minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimović v parlamente povedal, že vláda posúdi každú požiadavku osobitne a tie, ktoré nie sú „podložené právom", neprijme. Odmietol, že by pri lodi Jadran, hranici či odškodnení ustúpila na úkor záujmov krajiny. N1 Hrvatska ↗
Premiér Andrej Plenković na stredajšom spomienkovom pochode vo Vukovare povedal, že Záhreb vo svojich požiadavkách voči Srbsku a Čiernej Hore neustúpi a že Podgorica „presne vie", čo od nej čaká. Od Čiernej Hory chce informácie o 14 ľuďoch nezvestných od roku 1991 na južnom fronte. Novi list ↗
Hranica, o ktorej sa podľa Záhrebu nerokuje
Chorvátsko sa odvoláva na Badinterovu komisiu, podľa ktorej sa hranice bývalých juhoslovanských republík stali medzinárodnými hranicami. Potvrdenie bývalej republikovej hranice „nie je otázka vymedzenia", povedala Metelko-Zgombićová, ale „otázka hodnôt", teda toho, či Čierna Hora prijíma zásady medzinárodného práva. O mori je Záhreb ochotný rokovať neskôr. Minister spravodlivosti Bojan Božović, ktorý bol 15. a 16. novembra v Záhrebe na rokovaní delegácií o hranici, jej napísal, že Podgorica odmieta jednostranné určenie hranice a je pripravená vypracovať návrh dohody o hranici na súši aj na mori. Index.hr ↗Ministerka pre európske záležitosti Maida Gorčevićová v Bruseli uistila, že Čierna Hora Badinterove zásady prijíma a chorvátsku územnú celistvosť rešpektuje, no hranicu na súši aj na mori chce riešiť spoločne. „Ak riešenie nenájdeme, budeme mať arbitráž alebo nejaký medzinárodný súd," dodala. Večernji list ↗
Archívna reportáž Al Jazeery Balkans o spornej námornej hranici pri Prevlake (v srbochorvátčine):
Chorvátsko to pozná z druhej strany
Slovinsko od decembra 2008 blokovalo chorvátske prístupové rokovania pre spor o hranicu, ktorý sa vliekol od rozpadu Juhoslávie v roku 1991 a týkal sa najmä Piranského zálivu. V septembri 2009 sa premiéri Borut Pahor a Jadranka Kosorová dohodli na odblokovaní rokovaní a spor neskôr predložili medzinárodnej arbitráži. Al Jazeera ↗Záhreb v roku 2015 od arbitrážnej dohody odstúpil po odhalení neprípustných kontaktov slovinskej strany s rozhodcom. Tribunál aj tak pokračoval a v roku 2017 priznal väčšinu Piranského zálivu Slovinsku, Chorvátsko nález odmietlo. Pahor teraz pre Klix.ba poznamenal, že bilaterálne otázky rozširovanie zaťažovali vždy, „aj medzi nami a Chorvátskom", a nemecký štátny minister pre Európu Gunther Krichbaum povedal, že susedské spory do rozširovania nepatria, lebo na to slúžia arbitrážne konania. RFE/RL ↗ Klix.ba ↗ N1 Hrvatska ↗
Čo je v hre
Čierna Hora rokuje od júna 2012 a podľa eurokomisárky Marty Kosovej je na ceste stať sa v roku 2028 28. členom Únie. HotInfo o tom, že ju Komisia považuje za pripravenú, písalo začiatkom novembra. Ekonóm Branimir Jovanović z viedenského inštitútu wiiw pre Die Presse povedal, že spory s Chorvátskom aj pochybnosti Holandska sa podľa neho vyriešia, väčšie riziko vidí pri ratifikácii prístupovej zmluvy vo Francúzsku. Die Presse ↗Limity tohto pohľadu
Výhrady ku kapitole o energetike vysvetlila chorvátska štátna tajomníčka verejne, o kapitolách 14 a 31 informovali Vijesti s odvolaním sa na nemenované zdroje. Chorvátske médiá, z ktorých článok čerpá najviac, rámcujú spor ako otázku medzinárodného práva, čiernohorská strana ako podmieňovanie vstupu bilaterálnymi požiadavkami. Vijesti ↗Čo sleduje hotinfo
- Čierna Hora predložila Chorvátsku návrh dohody o hranici na súši aj na mori
- Záhreb podporil predbežné uzavretie kapitol o energetike a o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike
- Čierna Hora predbežne uzavrela všetky prístupové kapitoly do konca roka 2026
*Foto: Prevlaka, Modzzak (Prevlaka.JPG), Wikimedia Commons, voľné dielo*







