Čínsky správca prístavu Pireus čelí obvineniu zo špionáže. Tá istá firma má podiel aj v Hamburgu, Valencii a Bilbau

Dvaja vysokí predstavitelia Trumpovej administratívy povedali pod podmienkou anonymity agentúre Reuters, že obchodné lode čínskej štátnej spoločnosti COSCO podľa nich nesú skrytú aparatúru na zachytávanie vojenskej komunikácie. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone tvrdenie odmietlo ako úplne nepodložené a COSCO sa nevyjadrila. Pre Európu to nie je vzdialený spor. Tá istá spoločnosť vlastní 67 percent Prístavnej správy Pireus, teda firmy, ktorá najväčší grécky prístav spravuje, a k tomu podiely v termináloch v Hamburgu, Valencii a Bilbau. Reuters ↗

Čo tvrdia dvaja americkí predstavitelia

Obaja hovorili pod podmienkou anonymity. Podľa nich sú na lodiach COSCO nainštalované pokročilé platformy na zber signálových dát a nejde o bežnú komunikačnú výbavu nákladnej lode. Zariadenia majú zachytávať signály z plavidiel a lietadiel pri pobrežiach Spojených štátov, ale aj v Európe a Ázii. Ich záujem sa podľa tých istých dvoch zdrojov sústreďuje na vojenské komunikačné technológie, na vývoj šifrovania a na sledovanie námorných trás, ktoré slúžia obchodu aj vojenskej navigácii. Protothema ↗

Tí istí predstavitelia bez zverejnenia dôkazov tvrdia, že spolupráca COSCO s čínskym spravodajským aparátom trvá desaťročia a že Peking získané údaje využíva na námornú rozviedku, na včasné varovanie pred pohybom cudzích vojenských síl a na posilnenie svojej pozície v územných a námorných sporoch. Konkrétny typ zariadení nespresnili. Samotná myšlienka pritom nie je nová. Správa Námornej vojnovej akadémie Spojených štátov z apríla 2025 označila za pravdepodobné, že čínska armáda využíva rybárske a obchodné flotily krajiny na spravodajské a sledovacie účely. Pentagón zaradil COSCO v januári 2025 na zoznam firiem prepojených s čínskou armádou. Formálne sankcie z toho nevyplývajú, zaradenie však firme prináša reputačnú záťaž a zákaz vládneho obstarávania v Spojených štátoch. Reuters ↗

Pre Atény to nie je nová situácia. Keď Pentagón zoznam vlani v januári zverejnil, Pireus fungoval ďalej normálne a grécka vláda skúmala možný dopad. „Nevidím dopad na Pireus, ale je ešte skoro," povedal vtedy agentúre Reuters grécky predstaviteľ. Druhý úradník dodal, že Grécko situáciu sleduje a prebralo ju s partnermi v Európskej únii. V odvetví vtedy panovali obavy, že sa firmy začnú sankcionovať samy od seba zo strachu pred americkými následkami. COSCO vtedy na rozdiel od dneška mlčať nezostala. Uviedla, že žiadna z jej jednotiek na zozname nie je vojenskou firmou, že jej svetové operácie pokračujú bez prerušenia a že si vec vyjasní s americkými úradmi. Reuters/Baird Maritime ↗ n-tv ↗

Čínske veľvyslanectvo odpovedalo, že Čína by nikdy nežiadala firmu ani jednotlivca, aby v zahraničí zbieral údaje alebo spravodajské informácie v rozpore s miestnymi zákonmi. „Odmietame, aby bola Čína očierňovaná šírením úplne nepodloženého naratívu o získavaní tajomstiev," povedal hovorca Liou Čchang.

Prečo sa to týka aj Európy

COSCO je štvrtá najväčšia kontajnerová lodná spoločnosť na svete, tesne pred nemeckým Hapag-Lloydom. Do európskych prístavov však nevstupuje len ako zákazník, vlastní v nich podiely a ich rozsah sa líši od prípadu k prípadu.

Najväčší dosah má v Grécku. V roku 2016 kúpila v privatizácii 51 percent Prístavnej správy Pireus za 280 miliónov eur, v októbri 2021 pridala ďalších 16 percent za 88 miliónov a dostala sa na 67 percent. Nekúpila teda terminál, ale spoločnosť, ktorá celý prístav spravuje. Container News ↗

Hamburg je odlišný prípad. Tam má COSCO necelých 25 percent iba v kontajnerovom termináli Tollerort, teda podiel pod hranicou, od ktorej by získala právo veta. Nemecká vláda vstup schválila v máji 2023 po dlhom vnútornom spore. Merics ↗

V Španielsku spoločnosť v júni 2017 kúpila za 203 miliónov eur 51-percentný väčšinový podiel v holdingu Noatum. Súčasťou balíka boli kontajnerové terminály vo Valencii a Bilbau a k tomu dve železničné prekladiská, v Madride a v Zaragoze. FreightWaves ↗

Kontajnerové terminály v Pireu patria do prvej päťky únie, objem im klesol

Terminály v Pireu sú medzi piatimi najväčšími v Európskej únii, no v roku 2024 im objem klesol o osem percent. Analytik Theo Notteboom to pripisuje kríze v Červenom mori a prepadu tranzitov cez Suezský prieplav, po ktorom sa podľa neho východné Stredomorie stalo námorným slepým ramenom. Objem vo Valencii v tom istom roku vzrástol o 14 percent a Valencia Pireus predbehla. PortEconomics ↗

Rebríček pritom počíta iba mólá II a III, ktoré prevádzkuje COSCO, a vynecháva kontajnerový terminál samotnej prístavnej správy. Reálny objem celého prístavu je teda vyšší, než poradie napovedá. Container News ↗

Trasa z Pirea smerom do strednej Európy

V čínskych dopravných plánoch Pireus nevystupuje len ako cieľ, ale aj ako vstupná brána. Čínsko-európska pozemno-námorná expresná trasa má z Pirea viesť cez Balkán do strednej Európy a skrátiť čas prepravy oproti plavbe okolo Španielska do severoeurópskych prístavov. Kľúčovým článkom je modernizovaná železnica Budapešť–Belehrad, financovaná najmä úverom čínskej Exportno-importnej banky.

Maďarský úsek medzi stanicou Budapest-Ferencváros a Kelebiou na srbskej hranici sa pre nákladnú dopravu otvoril začiatkom tohto roka. Podľa maďarských médií je prevádzka zatiaľ výrazne obmedzená, pretože európsky zabezpečovací systém ETCS na trati ešte nefunguje a trať nemá všetky potrebné povolenia. Railway PRO ↗

Komerční dopravcovia trasu už používajú. Rail Cargo Group spustila koncom júla pravidelné týždenné intermodálne spojenie medzi Budapešťou a Belehradom. RailFreight ↗

Limity tohto pohľadu

Celé obvinenie stojí na dvoch nemenovaných úradníkoch jednej vlády. Nebol zverejnený žiadny dôkaz, žiadna fotografia zariadenia, žiadna konkrétna loď. COSCO nie je pod sankciami ani v Spojených štátoch, ani v Európskej únii a naďalej patrí medzi najväčších prepravcov, ktorí zaplávajú do amerických prístavov.

Skeptický je aj odborník, ktorý čínsku námornú stratégiu sleduje dlhodobo. Isaac Kardon z Fakulty pokročilých medzinárodných štúdií Univerzity Johna Hopkinsa upozorňuje, že americká vláda bude mať s riešením takto pomenovaného rizika problém, lebo COSCO je do amerického obchodu vrastená priveľmi. „Vytrhnutie COSCO z našich dodávateľských reťazcov a dopravných sietí by mohlo byť pre americké obchodné siete život ohrozujúcou operáciou," povedal. Washington navyše vlani plánoval uvaliť na čínske lodné spoločnosti vrátane COSCO miliardové prístavné poplatky, plán však pozastavil po októbrovej dohode s Pekingom o ročnom prímerí v obchodnej vojne. Reuters ↗

Dôležité je aj načasovanie. Obvinenie prišlo krátko pred plánovaným stretnutím Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga vo Washingtone a prímerie v obchodnej vojne medzi oboma krajinami má vypršať v novembri. Tvrdenie o špionáži tak vstupuje do sporu, v ktorom môže získať aj vyjednávací význam.

V podobných prípadoch sa pravidelne cituje siedmy článok čínskeho zákona o národnom spravodajstve z roku 2017, podľa ktorého všetky organizácie a občania podporujú spravodajskú činnosť štátu a napomáhajú jej. Právny analytik Jeremy Daum z projektu China Law Translate upozorňuje, že toto ustanovenie sa často nadinterpretuje. Je vo všeobecnej časti zákona, podobné formulácie obsahuje aj čínsky policajný, protiteroristický či protišpionážny zákon, a chýba mu vynucovací mechanizmus. Postihy zákon pripúšťa až za marenie spravodajskej práce, nie za odmietnutie pomoci.

Ten istý analytik však dodáva argument, ktorý nevyhovuje ani opačnému čítaniu. Čínsky občan či firma by priamej žiadosti bezpečnostných zložiek podľa neho ťažko odolali bez ohľadu na to, čo je napísané v zákone, pretože súdy im ochranu neposkytnú. Zákon teda nie je dôkazom obvinenia ani jeho vyvrátením. China Law Translate ↗

Ilustračná fotografia: kontajnerový prístav Pireus pohľadom z kopcov nad Keratsini, máj 2026. Autor Aaaatu, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0. Snímka je zmenšená.

Čo sleduje hotinfo