Aktéri — ťuknite pre kontext
Hormuzský prieliv
Úžina medzi Iránom a Ománom, ktorou preteká asi pätina svetovej námornej prepravy ropy. Najužšie miesto má okolo 33 kilometrov.
Prečo tu: Predmet júnového memoranda aj dnešnej výmeny úderov.
Viac info →
Masúd Pezeškian
Iránsky prezident, zvolený v roku 2024, radený k reformnému krídlu.
Prečo tu: Signatár Islamabadského memoranda, ktoré malo vojnu ukončiť.
Viac info →
Donald Trump
Americký prezident.
Prečo tu: Memorandum ohlásil ako „bezmýtne otvorenie" prielivu; podľa Fox News mal neskôr hroziť bombardovaním Ománu.
Viac info →CENTCOM
Ústredné veliteľstvo ozbrojených síl USA so zodpovednosťou za Blízky východ a Perzský záliv.
Prečo tu: Oznámilo zásah troch iránskych tankerov ako odvetu za rakety mierené na americké lode.
Viac info →IRGC
Zbor islamských revolučných gárd, paralelná ozbrojená zložka Iránu s vlastným námorníctvom.
Prečo tu: Podľa CENTCOM vypálil balistické rakety na dve americké vojnové lode.
Viac info →
Ománsky záliv
Morská oblasť medzi Hormuzským prielivom a Arabským morom.
Prečo tu: Miesto, kde podľa CENTCOM skončil zničený tanker M/T Kylo.
Viac info →
Brad Cooper
Americký admirál, od roku 2025 veliteľ Ústredného veliteľstva ozbrojených síl USA.
Prečo tu: Odvetu za útok na americké lode zhrnul vetou, ktorá znie ako sadzobník.
Viac info →
Omán
Sultanát na juhovýchode Arabského polostrova, tradičný sprostredkovateľ medzi Washingtonom a Teheránom.
Prečo tu: Sprostredkoval rokovania a podľa memoranda s ním má Irán riešiť budúcu správu prielivu.
Viac info →Čo v Islamabadskom memorande naozaj stojí
Dokument datovaný 17. júnom má niekoľko bodov, ktoré treba čítať doslova. Bod päť hovorí, že Irán zabezpečí bezpečný prechod komerčných plavidiel z Perzského zálivu do Ománskeho mora „bez poplatku len na šesťdesiat dní" a že o budúcej správe prielivu povedie dialóg s Ománom a ďalšími štátmi Zálivu. Bod tri dáva stranám na finálnu dohodu maximálne šesťdesiat dní s možnosťou predĺženia po vzájomnom súhlase. Bod štyri sľubuje, že USA stiahnu sily z blízkosti Iránu do tridsiatich dní po finálnej dohode. The American Presidency Project ↗Trump pritom o dohode hovoril už v máji ako o „z veľkej časti vyrokovanej". Rokovania sprostredkoval Omán. CNBC ↗
Dva rozdielne výklady toho istého papiera
Rozdiel medzi tým, čo Trump ohlásil, a tým, čo je v texte, nie je detail. Prezident hovoril o „bezmýtnom otvorení" prielivu, teda o stave. Memorandum hovorí o šesťdesiatich dňoch bez poplatku a o tom, že potom sa bude rokovať. Iránski predstavitelia podľa rozboru Rady pre zahraničné vzťahy trvali na tom, že po uplynutí lehoty tranzitný poplatok príde. Obe strany teda podpísali ten istý dokument s dvoma rôznymi predstavami o tom, čo bude platiť na jeho konci. Council on Foreign Relations ↗Podobne je to s jadrom. Memorandum ho neobchádza — bod osem hovorí, že Irán nezíska ani nevyvinie jadrové zbrane a že zásoby obohateného materiálu sa vyriešia mechanizmom, ktorého minimom je riedenie priamo na mieste pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. O samotnom obohacovaní sa má „diskutovať na základe uspokojivého rámca". Bod deväť potom zmrazuje stav: Irán zachová súčasné status quo jadrového programu, USA neuvalia nové sankcie a nenasadia ďalšie sily. The American Presidency Project ↗
To ale nie je riešenie jadrovej otázky, len jej odloženie do finálnej dohody. Analytik Rady pre zahraničné vzťahy to čítal ešte tvrdšie — podľa neho jadrová otázka súčasťou dohody nie je, lebo Irán odmietol inšpekčné záruky aj vývoz vysoko obohateného uránu a agentúru MAAE neuznáva za neutrálneho arbitra. Rozdiel medzi textom memoranda a jeho výkladom je pritom sám osebe výpovedný. Council on Foreign Relations ↗
Prečo z toho nič nevzišlo
Šesťdesiat dní uplynulo v polovici augusta a finálna dohoda nevznikla. Obe strany si navzájom vyčítali porušenie memoranda, iránske ministerstvo zahraničia tvrdilo, že ho USA porušili krátko po podpise. Trump v tom období podľa korešpondenta Fox News Treya Yingsta povedal, že ak sa Omán postaví do cesty, rozbombardujú ho. Priamu otázku na hrozbu neskôr nepotvrdil a povedal len, že Omán by zvládol „veľmi ľahko". Ide pritom o krajinu, s ktorou mal Irán podľa memoranda riešiť budúcu správu prielivu. CBS News ↗Spor o to, kto prieliv spravuje a kto v ňom vyberá poplatky, teda memorandum nevyriešilo. Odložilo ho — a to na presne tú istú lehotu, po ktorej sa podľa iránskeho výkladu mala otázka poplatku otvoriť.
Kde to je dnes
Piateho septembra vypálili Revolučné gardy podľa CENTCOM balistické rakety na dve americké vojnové lode. Ani jedna nebola zasiahnutá a nikto sa nezranil. Americké velenie potom oznámilo, že trvalo vyradilo tankery M/T Downy pri ostrove Chárg a M/T Stark 1 pri Jasku a úplne zničilo M/T Kylo v Ománskom zálive. Veliteľ CENTCOM admirál Brad Cooper to zhrnul vetou, ktorá znie skôr ako cenník: ak vystrelíte na dve naše lode, uvalíme vyššiu ekonomickú cenu a zoberieme tri vaše. Iránska strana tvrdí opak — že terčom boli plavidlá plaviace sa po „nepovolenej trase" — a nezávisle overené to nie je. CENTCOM ↗ CNBC ↗Doprava prielivom klesla na najnižšiu úroveň od mája. Po vzájomných útokoch Iránu a Spojených štátov sa počet lodí prepadol približne na desať denne a holandská NOS píše, že premávka „opäť takmer zastala". Irán zároveň pripravuje pri prielive zakázanú zónu a hrozí „intenzívnejšou" odpoveďou. Teherán súčasne oznámil, že dohoda o novom koridore sa má podpísať v najbližších dňoch — teda práve o tej otázke, ktorú memorandum odložilo. Americká lietadlová loď USS Abraham Lincoln medzitým po päťdňovej zastávke v Thajsku zamierila domov. (NRK ↗, Berlingske ↗, NOS ↗, Adevărul ↗, TRT Haber ↗, The Hill ↗)
Prieliv štyri mesiace potajme čistili americkí Navy SEALs. Podľa The Sun zneškodnili desiatky iránskych mín v utajenej operácii — teda dohoda o „bezmýtnom otvorení" mala fyzický predpoklad, o ktorom sa nehovorilo. Grécka Protothema správu prevzala. (The Sun ↗, Protothema ↗)
Americká armáda hlási 94 zadržaných obchodných lodí. Toľko ich podľa nej prehliadli po obnovení blokády Iránu; Kpler zároveň meria prudký pokles lodnej dopravy prielivom. (Ukrajinska Pravda ↗, Naftemporiki ↗)
Irán hrozí odvetou a zdražuje benzín doma. Teherán odkázal Washingtonu, že útok na jeho majetok bude opätovaný, a najväčším domácim spotrebiteľom zvýšil cenu paliva. Huthiovia sa medzitým pustili do Bab al-Mandabu a zaútočili na saudskú ARAMCO. (Kurir ↗, NBC News ↗, Le Figaro ↗)
Washington odpovedal, že zajatý podmorský dron bol pokazený. Revolučné gardy v utorok oznámili, že „za úsvitu" získali „jeden z najmodernejších podmorských dronov americkej armády" — stroj, ktorý podľa iránskych médií slúži na prieskum morského dna, kontrolu podmorských káblov a potrubí, mapovanie dna a na detekciu mín, teda presne na prácu, ktorú podľa The Sun štyri mesiace robili Navy SEALs. Americká strana medzitým reagovala tvrdením, že šlo o nefunkčný kus. Nezávislé potvrdenie ani jednej verzie zatiaľ nie je. (BFM TV ↗, ANSA ↗, Digi24 ↗, G4Media ↗)
Lotyšsko posiela na odmínovanie až 20 vojakov — a hovorí, ako dlho to potrvá. Vláda schválila účasť Národných ozbrojených síl v americkej koalícii aj v britsko-francúzskej operácii, a to do 1. septembra 2028. Pošle podvodnú pyrotechnickú jednotku s autonómnym odmínovacím systémom, štábnych dôstojníkov a inštruktorov. Rezort obrany odhaduje, že úplné odmínovanie prielivu potrvá 12 až 16 mesiacov, a účasť výslovne ohraničuje: „naši vojaci sa nezúčastnia na činnostiach, ktoré by podporovali USA ako bojujúcu stranu v konflikte s Iránom". (LSM ↗, Diena ↗)
Južná Kórea posiela inšpektorov, Macron hovorí o „zdieľanej vízii". Soul vyslal tím do Spojených arabských emirátov posúdiť bezpečnostnú situáciu v prielive; o nasadení vojakov zatiaľ nerozhodol. Francúzsky prezident v ten istý deň po boku juhokórejského prezidenta hovoril pri Hormuze o „zdieľanej vízii". (Politika ↗, BFM TV ↗, AD ↗)
Le Monde sa pýtalo, akú hrozbu ešte predstavuje blokáda prielivu, ak cezeň nič neprechádza — a odpoveď prišla z Kuvajtu. Emirát cez Hormuz vyváža ropu ďalej a jeho export sa napriek vojne rýchlo zotavuje, píše poľská Rzeczpospolita. Prieliv teda nie je zablokovaný, len drahší a rizikovejší. Federico Rampini v Corriere della Sera k tomu píše, že Irán sa prepočítal a čas už nehrá v jeho prospech. (Le Monde ↗, Corriere della Sera ↗, Rzeczpospolita ↗)
Americká armáda hlási zničenie piatich iránskych tankerov, Teherán odvetil raketami na Jordánsko. Podľa CENTCOM-u išlo o odpoveď na pokusy o útok na americkú vojnovú loď; iránska strana uvádza ako cieľ odvety základňu Al-Azraq a jordánska armáda hlási, že z dvadsiatich rakiet zničila osemnásť, dve dopadli do neobývaných oblastí. Explózie hlásili aj pri ropnom ostrove Kharg a pri prístave Jask. Revolučné gardy pohrozili, že zasiahnu tankery pri kuvajtských a bahrajnských prístavoch — teda mimo samotného prielivu. (NBC News ↗, BBC News ↗, Handelsblatt ↗, Het Laatste Nieuws ↗)
Druhý prieliv horí súbežne: Húsíovia zasiahli štyri saudské mestá a Rijád odstavil energetické zariadenia. Zranených je vyše sedemdesiat a horia ropné objekty; Marco Rubio z útokov obvinil Irán a Európska únia vyzvala hnutie zastaviť všetky útoky. Pre cenu ropy to znamená, že tlak neprichádza len z Hormuzu, ale aj z Báb al-Mandabu. (Ukrajinska Pravda ↗, de Volkskrant ↗, 24 Chasa ↗)
Do prielivu sa vracia pirátstvo. Rakúsky ORF popisuje, že bezpečnostné vákuum, ktoré vojnový chaos vytvoril, obsadzujú pirátske skupiny — teda riziko pre lodnú dopravu už nevytvárajú len obe armády. (ORF ↗)
Brent v stredu prekonal sto dolárov — prvýkrát od júla. Utorkových 99,46 dolára tak vydržalo jeden deň. Európska cena plynu zároveň vyskočila na najvyššiu úroveň od konca roka 2022. (Hospodárske noviny ↗, iROZHLAS ↗, CBS News ↗, Tagesspiegel ↗, NU.nl ↗)
Po nočných útokoch horí v Zálive niekoľko lodí a viaceré skončili vyradené z prevádzky. Iránska paľba zasiahla plavidlá v Perzskom aj Ománskom zálive; medzi zasiahnutými je aj loď v gréckom vlastníctve, ktorú trafil dron. Spojené štáty zverejnili video série útokov na iránske tankery. (BFM TV ↗, Politika ↗, Protothema ↗, CM Jornal ↗)
Riziko sa začalo prepisovať do cien lodí. Hodnota dvadsaťročných veľkých tankerov vyskočila podľa gréckej Protothemy až o deväťdesiat percent — staré plavidlá sa oplatí posielať tam, kam nové nikto neriskne. Naftemporiki k tomu píše, že neistota brzdí veľké investičné rozhodnutia gréckych rederov s horizontom 2030. (Protothema ↗, Naftemporiki ↗)
Irán sa pripravuje na protesty doma. Podľa poľskej Rzeczpospolitej zdvihol ceny benzínu a mobilizoval bezpečnostné zložky — teda počíta s tým, že náklady vojny dopadnú na vlastné obyvateľstvo. (Rzeczpospolita ↗)
Prečítajte si tiež: Financial Times tvrdí, že Rusko pomáha Iránu s protilodnými strelami
Prečo to Slovensko zaujíma
Slovensko cez Hormuz ropu nedováža, takže priamy dopad na dodávky nemá. Na cenu áno: po augustovej prestrelke sa Brent vrátil nad deväťdesiat dolárov za barel a začiatkom septembra prekonal deväťdesiatštyri. České médiá už otvorene píšu o tom, či nie je cena okolo sto dolárov nová norma. Hospodárske noviny ↗ Hospodářské noviny ↗Brent prekročil 97 dolárov a mieri k stovke. Americký benzín je pre iránsku vojnu na sviatočnom maxime — pre slovenského vodiča je to najhmatateľnejší dopad prielivu, ktorý leží päťtisíc kilometrov ďaleko. (Protothema ↗, The Hill ↗)
Brent v utorok krátko vystúpil na 99,46 dolára za barel — a stovku zatiaľ neprekonal. Je to denné maximum, nie ustálená cena; grécka Protothema aj holandský De Telegraaf hlásia, že sa k nej trh priblížil po amerických úderoch na iránske tankery, a Wall Street v ten deň klesol. Európsky plyn je pritom od februárového začiatku vojny drahší o 138 percent a La Tribune píše o dvojitom zovretí plyn–uhlík, ktoré môže zadusiť francúzsky priemysel. (eldiario.es ↗, La Tribune ↗, Protothema ↗, De Telegraaf ↗)
Rozdiel oproti predchádzajúcim kolám je v tom, čo sa stalo terčom. Kým doteraz išlo o vojenské ciele a míny, teraz obe strany mieria priamo na ropnú prepravu — teda na to, čo cenu tvorí.
Limity tohto pohľadu
Dokument, z ktorého vychádzame, je na stránke American Presidency Project označený ako draft, takže nemusí ísť o finálne podpísané znenie. Zdroje sa rozchádzajú aj v tom, kedy presne bol podpísaný — text je datovaný 17. júnom, pakistanská strana hovorila o elektronickom podpise o deň neskôr, a od toho sa odvíja aj presný koniec šesťdesiatdňovej lehoty.Analytický rozbor, ktorý používame na výklad, pochádza z Rady pre zahraničné vzťahy, teda amerického think-tanku s vlastnou optikou — a v otázke jadra si s textom memoranda protirečí. Uvádzame preto oboje. Počty a osudy zasiahnutých plavidiel pochádzajú od strán konfliktu, ktoré si navzájom odporujú, a nezávislé potvrdenie z tretej strany zatiaľ nie je k dispozícii.
Toto je piata a posledná aktualizácia tohto textu. Ďalší vývoj okolo Hormuzu budeme sledovať v samostatnom článku — legenda vĺn nad textom je pri väčšom počte už neprehľadná a téma sa od pôvodnej otázky o šesťdesiatdňovej lehote medzitým posunula k otvorenej vojne o ropnú prepravu.
Čo sleduje hotinfo
- Strany obnovili rokovania o Hormuze, alebo ich formálne ukončili
- Irán zaviedol tranzitný poplatok za prechod prielivom
- Jadrová otázka sa stala súčasťou rokovaní, alebo Irán oznámil ďalší krok k obohacovaniu
- CENTCOM alebo iránske gardy zasiahli ďalšiu ropnú prepravuNaplnené vlnou 4 (9.9.): CENTCOM hlási zničenie piatich iránskych tankerov po pokusoch o útok na americkú vojnovú loď; explózie aj pri ostrove Kharg a prístave Jask.
- Cena Brentu prekonala sto dolárov za barelNaplnené vlnou 5 (9.9.2026): Brent prvýkrát od júla prekonal 100 dolárov za barel.
Ilustračná fotka: satelitná snímka ostrova Kešm pri Hormuzskom prielive. Európska vesmírna agentúra (ESA), licencia Attribution.
