Čo zistil Financial Times
Denník sa opiera o uniknutú ruskú korešpondenciu, cestovné záznamy a analýzu vojenských patentov. Podľa nich Moskva do programu zapojila niektorých zo svojich najskúsenejších raketových špecialistov a spolupráca pokračovala aj počas tohtoročných amerických a izraelských úderov na Irán. Financial Times ↗Jadrom programu je podľa denníka náporový motor (ramjet) — pohon bez pohyblivých častí, ktorý dokáže udržať strelu v lete niekoľkonásobkom rýchlosti zvuku. Experti oslovení denníkom ho považujú za technológiu určenú pravdepodobne pre protilodné strely a strely na pozemné ciele. The Mirror ↗
„Toto je prenos vysoko citlivej strategickej vojenskej technológie z Ruska, ktorú sa Iránci snažia získať už desaťročia," povedal denníku Fabian Hinz z organizácie Conflict Armament Research. Dodal, že program takého rozsahu by si vyžadoval politické schválenie z úplného vrcholu ruskej moci. The Mirror ↗
Podstatná je aj hranica, po ktorú zistenia siahajú. Irán podľa FT náporový motor už postavil a vyskúšal za letu, dôkaz o tom, že by ruskou pomocou vyvinutú strelu aj nasadil, ale denník neuvádza.
Ramjet je iný problém než balistická raketa
Iránske balistické strely, ktorými Teherán túto vojnu vedie od februára, letia po vysokej oblúkovej dráhe. Radary ich zachytia skoro a protiraketové systémy majú na reakciu minúty.Nadzvuková strela s plochou dráhou letu robí presný opak: kombinuje vysokú rýchlosť s letom v malej výške nad hladinou. Tým sa skracuje čas, počas ktorého ju protivzdušná a protiraketová obrana vôbec uvidí. Práve v Zálive, kde USA prevádzkujú pokročilé systémy na pevnine aj na lodiach, je podľa denníkom oslovených expertov tento rozdiel podstatný. Observador ↗
Prečo to prichádza práve teraz
Priamu súvislosť medzi zverejnením a dianím na fronte nič nedokladá, časový súbeh ale ukazuje, v akom stave konflikt je. V noci na stredu americká armáda dokončila druhú vlnu úderov na ciele Revolučných gárd pri Hormuzskom prielive a Irán odpovedal balistickými raketami a dronmi na americké základne v Jordánsku, Bahrajne a Kuvajte. NBC News ↗V ten istý deň zakotvila v thajskom prístave Laem Chabang americká lietadlová loď USS Abraham Lincoln — po 250 dňoch na mori bez zastávky v prístave, čo je rekord. Od februára stála v Arabskom mori práve pre vojnu s Iránom, jej misia sa predĺžila na dvojnásobok pôvodného plánu a vyčerpanie posádky sa stalo témou v americkej politike. BBC News ↗
Prečítajte si tiež: USS Abraham Lincoln dorazila po rekordnom nasadení do Thajska
Limity tohto pohľadu
Celé zistenie stojí na jednom zdroji. Financial Times ho zverejnil v pondelok večer a do stredy rána ho prevzali britské, portugalské a indické médiá, ale žiadna redakcia ho zatiaľ nepotvrdila vlastným vyšetrovaním. Moskva ani Teherán sa k nemu nevyjadrili a americká administratíva tiež nie.Denník tiež neuvádza, ako ďaleko program reálne je. Vyvinúť motor a mať nasadenú strelu sú dve rôzne veci a medzi nimi bývajú roky. Tvrdenie Fabiana Hinza o politickom krytí z vrcholu ruskej moci je navyše expertný úsudok, nie doložený fakt.
Nič z toho zistenie nespochybňuje — vyšetrovanie stojí na uniknutých dokumentoch, nie na jednom anonymnom zdroji. Je to len dôvod počkať, či ho niekto potvrdí nezávisle.
Čo sleduje hotinfo
- Iné médium alebo vláda potvrdilo existenciu programu C430L nezávisle od Financial Times.
- Moskva alebo Teherán sa k zisteniam Financial Times oficiálne vyjadrili.
- Irán nasadil v boji protilodnú strelu s nadzvukovou rýchlosťou.
- Do Perzského zálivu sa po odchode USS Abraham Lincoln vrátila americká lietadlová loď.
*Ilustračná fotka: lietadlová loď USS Abraham Lincoln pri skúšobnej plavbe v Atlantiku, máj 2017 — nie záber z tohtoročnej misie. Autor U.S. Navy (Juan A. Cubano), Wikimedia Commons, public domain.*







