Fínsko nechalo stovky ľudí prespať v kryte vytesanom do skaly. Slovensko v ten istý deň cvičilo civilnú ochranu a chystá kampaň 72 hodín

V stredu nadránom spalo v Kuopiu v strednom Fínsku niekoľko stoviek ľudí na skladacích lôžkach v športovej hale, ktorá je vytesaná do skaly za dverami stavanými tak, aby vydržali jadrový alebo biologický útok. Dvaja branci v protichemických oblekoch a s dýchacími maskami medzitým merali radiáciu. Podľa agentúry AP išlo o najväčšie cvičenie civilnej obrany v Európe od konca druhej svetovej vojny — a v tom istom týždni cvičilo aj Slovensko. Rozdiel nie je v tom, či sa cvičí. Je v tom, koho.

Čo sa dialo v Kuopiu

Cvičenie sa volalo Shelter 2026 a zapojilo sa doň vyše dvetisíc ľudí vrátane dobrovoľníkov a študentov. Scenár rátal s tým, že kyberútoky vyradili v meste elektrinu a vodu a že hrozia raketové údery zo susedného Ruska. Cieľom bolo, aby si miestne úrady aj bežní ľudia vyskúšali, čo by robili, keby k útoku naozaj došlo. AP ↗

Organizátor, plukovník vo výslužbe Asko Muhonen, hovorí, že fínska obrana nestojí len na armáde, ale na zmýšľaní obyčajných Fínov, ktorí sú ochotní prevziať zodpovednosť za bezpečnosť krajiny. Podľa neho to súvisí aj s brannou povinnosťou, ktorú si Fínsko udržalo aj po rozpade Sovietskeho zväzu. Dvadsaťtriročný branec Jyry Pietikäinen, ktorého v Kuopiu učili prevádzkovať kryt cez noc, to zhrnul stručne: „Je našou povinnosťou slúžiť a chrániť túto krajinu tak, ako to robili ľudia pred nami. Preto máme nezávislosť." AP ↗

Zaznela tam aj námietka proti vlastnému modelu. Kým najväčší kryt v Kuopiu pojme sedemtisíc ľudí, Ukrajinci mávajú na útek do metra alebo podzemnej garáže len pár minút. Podstatnejší než kryt odolný jadrovému útoku je preto kryt, ku ktorému sa človek stihne dostať. Dvadsaťročný ukrajinský študent v Kuopiu Dmytro Untila bol 24. februára 2022 doma v Odese, keď na mesto dopadli prvé rakety. Schoval sa vo vchode domu, lebo inam nemal kam. Takýto tréning by na Ukrajine podľa neho pomohol, „lebo nikto nevedel, že sa to môže stať". AP ↗

Slovensko cvičilo v ten istý deň

V stredu sa na Zemplíne rozbehlo dvojdňové cvičenie civilnej ochrany a krízového riadenia Tiene v oblakoch, teda v ten istý deň ako fínske. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok povedal, že cvičenie v takomto rozsahu na Slovensku ešte nebolo. Prvý deň simuloval zásah priemyselného objektu bezpilotným prostriedkom, po ktorom nasledoval výbuch v sklade, požiar a hromadné zranenie osôb. Nemocnice v Michalovciach a Trebišove aktivovali traumatologické plány a precvičili si hromadný príjem vyše štyridsiatich pacientov. SITA ↗ STVR ↗

Otestovala sa aj práca krízových štábov a schopnosť štátu komunikovať situáciu, v ktorej vznikajú dezinformácie, a nacvičili sa aj nepokoje. Vo štvrtok mala prísť na rad druhá časť: varovanie obyvateľstva, ukrytie a evakuácia žiakov a klientov zariadenia sociálnych služieb, teda tých najzraniteľnejších. Súčasťou scenára bolo aj vyhlásenie výnimočného stavu — minister zdôraznil, že len cvične a bez akéhokoľvek obmedzenia práv. Hospodárske noviny ↗ TASR ↗

Šutaj Eštok pri tej príležitosti pripomenul, že viaceré štáty na východnom krídle NATO vrátane Poľska a Rumunska opakovane čelili narušeniu vzdušného priestoru dronmi. A ohlásil informačnú kampaň s názvom 72 hodín, ktorá má verejnosti vysvetliť, ako sa pripraviť na prvé tri dni mimoriadnej udalosti. Poznamenal, že takéto kampane už bežia vo viacerých európskych krajinách. SITA ↗

Rozdiel nie je v cvičení, ale v tom, čo je pod ním

Obe cvičenia sa udiali v ten istý deň a obe reagujú na ten istý pocit zraniteľnosti — infraštruktúra, ktorú niekto vie vyradiť bez toho, aby prekročil hranicu. Kde sa rozchádzajú, je materiál, na ktorom stoja.

Fínsko má približne 50 500 krytov civilnej obrany s kapacitou zhruba 4,8 milióna miest, čo pri 5,6 milióna obyvateľov znamená pokrytie okolo 86 percent. V Helsinkách je miest v krytoch dokonca o 34 percent viac, než má mesto obyvateľov. Fínske ministerstvo vnútra ↗

Slovensko má viac ako 1 500 krytov civilnej ochrany a útočisko by v nich podľa rezortu vnútra našli približne štyri percentá obyvateľstva. Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Ervin Erdélyi hovorí, že predstavou je mať do piatich rokov aspoň dvojnásobok, teda osem percent, a dostať sa na tridsať percent niekedy medzi rokmi 2035 a 2040. Väčšina existujúcich krytov je pritom v nevyhovujúcom stave — minister Šutaj Eštok ich vlani opísal slovami o zaplesnených stenách, nefunkčných dverách a zastaranej ventilácii. STVR ↗

Pomer 86 ku štyrom nie je hodnotenie ministrov ani cvičení. Je to rozdiel medzi krajinou, ktorá kryty stavala nepretržite celé desaťročia, a krajinou, ktorá ich zdedila a potom prestala udržiavať. A vysvetľuje, prečo fínske cvičenie mohlo poslať dvetisíc civilistov prespať do skaly, kým slovenské precvičilo predovšetkým to, či si zložky štátu vedia podať ruku.

Lotyšská príručka, ktorú nevyvolala vojna

Tretí kus tej istej mozaiky prišiel v ten istý deň z Rigy a je poučný práve tým, že s Ruskom priamo nesúvisí. Lotyšsko totiž rieši pripravenosť domácností, nie krytov. Lotyšský rozhlas rozobral, čo má mať domácnosť doma — a spúšťačom nebola hrozba útoku, ale ničivá búrka z konca augusta, ktorá ukázala, že veľká časť ľudí sa nepripravuje. LSM ↗

Rady sú prekvapivo nedramatické. Vaňa napustená vodou, ktorú zástupkyňa hasičského a záchranného zboru Viktorija Gribuste označila za dávno zabudnutú, ale veľmi dobrú metódu z čias, keď boli výpadky prúdu bežné. Malá pokladnička s niekoľkými päť-, desať- a dvadsaťeurovými bankovkami — nie veľká suma, ale dosť na to, aby sa človek niekam dostal alebo si niečo kúpil. Rádio na batérie, lebo internet aj mobilná sieť môžu vypadnúť. Kontakty rodiny zapísané v zošite, lebo telefón sa vybije. A pravidlo netankovať do prázdna: raz doplniť plnú nádrž, vyjazdiť ju do polovice a doplniť znova. Samotní hasiči majú v nádrži vždy aspoň sedemdesiat až sedemdesiatpäť percent. LSM ↗

Expert na krízovú pripravenosť Jānis Joksts k tomu pridal poznámku, ktorá pomenúva zmysel celej veci lepšie než akýkoľvek scenár s raketami: keď od preťažených záchranných zložiek nepýtame zdroje, ktoré v tej chvíli nemajú, môžeme niekomu zachrániť život. Gribuste zase upozornila, že ľudia varovné správy dostali — v sobotu dokonca dvakrát — a aj tak platilo obvyklé „mne sa to nestane". LSM ↗

To je zároveň dôvod, prečo severská pripravenosť nie je len vojnová vec. Ten istý aparát, ktorý má fungovať pri raketách, funguje pri búrke, blackoute alebo povodni — a použije sa oveľa častejšie na tie druhé veci.

Prečo sa v tom regióne nedá odlíšiť porucha od útoku

Fínsku sa práve teraz míňa priestor na pokojný výklad. Šéf energetickej spoločnosti Savon Voima Juha Räsänen povedal AP, že najväčšou hrozbou pre sieť v regióne zostávajú sneh, búrky a zlé počasie — ale odkedy Rusko napadlo Ukrajinu a firma prestala kupovať ruské biopalivo, počet kyberútokov na sieť výrazne stúpol. Vlani navyše technici našli najmenej desať nálepiek na obzvlášť zraniteľných častiach infraštruktúry. Objavili ich aj iné fínske energetické firmy a nikto nevie, odkiaľ pochádzajú. „Keby na tom mieste nastal výbuch, mohol by zničiť celú priehradu," povedal Räsänen. AP ↗

V ten istý týždeň si fínske ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ruského veľvyslanca Pavla Kuznecova pre dron s výbušninou nájdený pri ukrajinskom nákladnom lietadle na letisku v Lipsku. Kuznecov po rozhovore cez ruskú agentúru varoval pred „provokáciami", ktoré by Fínsko podľa neho nemalo „na svojom území dovoliť". Ilta-Sanomat ↗

Limity tohto pohľadu

Tu treba spomaliť, lebo najzaujímavejšia časť tej reportáže je práve tá, ktorá vlastný príbeh spochybňuje. Fínska bezpečnostná a spravodajská služba Supo podľa AP preverila „široký okruh pozorovaní" a nenašla nič znepokojivé. Nálepky na infraštruktúre boli podľa nej odrazky súvisiace s geodetickými prácami a hlásenia o dronoch sa „vo veľkej miere vysvetlili bežnými javmi". Ľudia sú od roku 2022 ostražitejší, a tak hlásia viac. Čo sa teda z Kuopia javí ako mapovanie cieľov, môže byť aj obyčajné meranie pozemkov — a nikto zatiaľ nevie s istotou povedať, čo z toho je čo.

Rovnaká opatrnosť patrí k švédskemu prípadu, ktorý sa v týchto dňoch šíri. Aftonbladet opísal neoverené video, ktoré má zachytávať záhadné navážanie štrku na pláž otočenú k pobrežiu členského štátu aliancie, a citoval podplukovníka Joakima Paasikiviho, podľa ktorého nemožno vylúčiť, že za tým stojí ruská armáda. Jedna z hypotéz hovorí o uľahčení výjazdu obojživelných vozidiel. Zdôraznime, čo to je: neoverený záznam a expertný odhad, nie zistenie. Aftonbladet ↗

Nefér by bolo aj porovnanie, ktoré tento článok robí, keby zostalo bez kontextu. Slovenské cvičenie trvalo dva dni a bolo prvé svojho druhu, kým fínske stojí na brannej povinnosti, ktorá sa nikdy neprerušila, na 1 300 kilometroch hranice s Ruskom a na stavebných predpisoch, ktoré kryty vyžadovali desaťročia predtým, než krajina v apríli 2023 vstúpila do NATO NATO ↗. Porovnávať jednorazové cvičenie s výsledkom polstoročnej politiky nie je hodnotenie výkonu ministerstva. Rozdiel v číslach je reálny, ale nevznikol tento týždeň a ani sa tento týždeň nedá odstrániť.

A napokon: AP je agentúrna reportáž z jedného mesta a jedného cvičenia. Neodpovedá na otázku, či by fínske kryty pri skutočnom útoku fungovali tak, ako sa cvičí — to nevie nikto, a je to presne tá vec, ktorú si nikto overiť nepraje.

Čo sleduje hotinfo