Štrasburský súd zastavil 879 sťažností proti Rusku. Slovensko v ňom vyše roka nemá vlastného sudcu

Európsky súd pre ľudské práva vo štvrtok zverejnil rozhodnutie, ktorým naraz uzavrel 879 individuálnych sťažností proti Rusku. Z prvých správ to znie ako rezignácia, no z tlačovej správy súdu vyplýva niečo iné: ide o zvyšok z približne 15 800 takých spisov, ktoré súd od septembra 2022 spracoval, a vojnových sťažností proti Rusku má stále otvorených okolo 5 700. Rozhodnutie navyše prijal už 7. júla a doručil ho až teraz.

Čo súd rozhodol

Rozhodnutie nesie názov Lebedeva a ostatní proti Rusku a spája sťažnosť číslo 49120/07 s ďalšími 878 spismi. Senát siedmich sudcov na čele s Grékom Ioannisom Ktistakisom ho prijal jednomyseľne 7. júla 2026 a doručil ho 3. septembra. Je konečné a existuje zatiaľ len v angličtine. Európsky súd pre ľudské práva ↗

Zdôvodnenie má štyri časti. Zvyšné sťažnosti podľa súdu nenastoľovali otázky zásadného významu pre zodpovednosť Ruska, nevyžadovali rozvinutie ani spresnenie jeho judikatúry, pre svoju skutkovú či právnu povahu sa nehodili na zjednodušený postup pre opakujúce sa veci, a ich individuálne posúdenie by si vyžiadalo značné ďalšie zdroje, prípadne na úkor sťažností proti iným štátom. Súd zároveň vyhlásil, že rozhodnutie nemožno chápať tak, že Rusko spätne zbavuje záväzkov z obdobia, keď zmluvnou stranou bolo, a že sa nedotýka povinností vyplývajúcich z už vyhlásených rozsudkov. Možnosť vrátiť sťažnosť do zoznamu si ponechal. Európsky súd pre ľudské práva ↗

Rusko vylúčila Rada Európy 16. marca 2022 po invázii na Ukrajinu a zmluvnou stranou dohovoru prestalo byť 16. septembra 2022. Za skutky spáchané pred týmto dátumom ho súd naďalej považuje za zodpovedné. Moskva pritom neuznáva žiadne jeho rozhodnutie a odmieta platiť priznané sumy. G4Media ↗ Rzeczpospolita ↗

Číslo 879 dáva zmysel až s menovateľom

Toto je časť, ktorá sa do agentúrnej správy nezmestila, a bez nej vyznieva rozhodnutie inak, než aké je. Sťažností proti Rusku, ktoré nesúvisia s vojnou ani s medzištátnymi spormi, ležalo na súde v septembri 2022 približne 15 800. Väčšinu odbavil zjednodušeným postupom pre opakujúce sa veci a vyše šesťdesiat prípadov zásadného významu, pokrývajúcich viac než 600 sťažností, rozhodol veľký senát alebo komora. Až po tejto práci ostalo tých 879. Európsky súd pre ľudské práva ↗

Medzi vecami, ktoré súd rozhodol, sú pritom presne tie, ktoré by čitateľ čakal ako prvé: otrávenie Alexeja Navaľného novičokom, rozklad jeho protikorupčnej nadácie, vražda Borisa Nemcova, prenasledovanie rodiny čečenských opozičných aktivistov, použitie rozpoznávania tvárí proti pokojnému demonštrantovi, zákon o zahraničných agentoch aj zásahy proti Novej Gazete a Googlu. Európsky súd pre ľudské práva ↗

A ešte jedna vec, ktorú prvé správy pomiešali. Zoznam tém, ktorý agentúry pripísali zastaveným sťažnostiam, teda zaobchádzanie s opozičnými politikmi a demokratickými aktivistami či represívna legislatíva, opisuje v tlačovej správe celú kategóriu spisov od roku 2022, nie tých 879. Samotné zastavené sťažnosti súd popisuje užšie ako veci o práve na spravodlivý proces a ochrane majetku, slobode prejavu, podmienkach vo väzbe, imigrácii, slobode pohybu a ochrane osobných údajov. Rozdiel je podstatný, lebo z agentúrnej verzie vychádza, že súd zahodil politické kauzy. Najznámejšie z nich pritom už rozhodol. La Libre ↗

Vojnové prípady bežia ďalej a je ich mnohonásobne viac

Druhá kategória, teda veci spojené s ruským vojenským konaním voči susedom a s kontrolou území mimo uznaných hraníc, sa nezastavuje. Súd v nej eviduje približne 5 550 individuálnych sťažností týkajúcich sa Krymu, východnej Ukrajiny, Azovského mora a operácií na ukrajinskom území od 24. februára 2022, pričom zhruba 2 150 z nich už oznámil stranám. Ďalších asi 150 sa týka gruzínskeho konfliktu z roku 2008. Registratúra súdu si na ne zriadila osobitnú jednotku pre konflikty. Európsky súd pre ľudské práva ↗

Najstaršia sťažnosť čakala devätnásť rokov

Číslo vedúcej sťažnosti, 49120/07, prezrádza rok jej podania. Meduza to spresňuje na september 2007, takže sťažovateľ čakal takmer dve desaťročia na to, aby sa dozvedel, že sa jeho vecou nikto zaoberať nebude. Súd v rozhodnutí pripúšťa, že zastavené sťažnosti môžu byť potenciálne opodstatnené. Meduza ↗

Medzi zastavenými je podľa toho istého zdroja aj sťažnosť nórskeho novinára Thomasa Nilsena, ktorému Rusko v marci 2017 zakázalo vstup ako údajnej hrozbe pre národnú bezpečnosť a ktorému ruský Najvyšší súd o rok neskôr odmietol vysvetliť dôvody, a prípad opozičného politika Leva Šlosberga, ktorý v roku 2015 prišiel o mandát pskovského krajského poslanca. Ani jeden z nich nie je ruským občanom stíhaným doma v tom zmysle, v akom o rozhodnutí písali prvé titulky. Meduza ↗

Ruská organizácia Tím proti mučeniu, ktorá takýchto sťažovateľov zastupuje, reagovala ostro. „Pre Rusov bol tento súd vždy poslednou nádejou na spravodlivosť a dnes sa táto prízračná nádej definitívne zrútila," uviedla s tým, že súd odoprel prístup k medzinárodnej spravodlivosti viac než tisícke ľudí a konal diskriminačne. Právnik Maxim Oleničev to nazval vážnou chybou, právnou aj reputačnou, a tvrdí, že súd tým Rusko fakticky zbavil zodpovednosti za porušenia opísané v tých spisoch. Meduza ↗

Slovensko v tom súde vyše roka nemá vlastného sudcu

Kým Štrasburg oznamoval, že na dokončenie posledných necelých deviatich stoviek spisov nemá obhájiteľné kapacity, na Slovensku prišla správa, ktorú si takmer nikto nevšimol. Predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová vyhlásila 2. septembra novú voľbu na doplnenie kandidátov na sudcu toho istého súdu. Dôvod je prozaický: Slovensko síce trojicu kandidátov predložilo, ale Branislav Jablonka vzal svoj súhlas s kandidatúrou späť, a zoznam tak ostal neúplný. Nová voľba na jedno miesto sa uskutoční 10. novembra 2026, návrhy možno podávať do 9. októbra. SITA ↗ STVR ↗

Za tou vetou je dlhší príbeh. Mandát slovenskej sudkyne Aleny Poláčkovej uplynul 28. decembra 2024 a vo funkcii zotrvala do 31. augusta 2025, takže stolička je prázdna od 1. septembra 2025. Súdna rada zvolila Branislava Jablonku a Ondreja Laciaka na júnovom zasadnutí v roku 2025 a Katarínu Roskoványi na decembrovom, vláda trojicu schválila 9. januára 2026. Nasledovať malo vypočutie pred poradným panelom a potom voľba, v ktorej Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyberie z trojice jedného sudcu. SITA ↗

Poradie krokov je pritom pevné: bez úplnej trojice sa zhromaždenie k voľbe nedostane. Ak teda Súdna rada tretie meno zvolí 10. novembra, celý proces pokračuje niekde v roku 2027, teda vyše dvoch rokov po tom, čo slovenská stolička ostala prázdna. Pre porovnanie, prvý pokus o zostavenie zoznamu sa datuje ešte do septembra 2024, keď Súdna rada zvolila celkom inú trojicu mien. Súdna rada SR ↗

Limity tohto pohľadu

Tie dve veci spolu priamo nesúvisia a bolo by nepoctivé tvrdiť opak. Prázdna slovenská stolička nespôsobila ruský sklz a jeden sudca by na objeme spisov proti Rusku nič nezmenil. Národný sudca navyše zasadá v senátoch pre veci proti vlastnému štátu, takže na rozhodovaní o ruských sťažnostiach by sa aj tak nepodieľal. Spoločné majú len to, že obe hovoria o kapacite tej istej inštitúcie, raz videnej zhora a raz od nás.

Opatrnosť si žiada zdrojová základňa. Belgická, rumunská aj poľská redakcia priniesli v podstate ten istý agentúrny text, takže tri médiá tu neznamenajú tri nezávislé zistenia, a práve v tejto kópii vznikla zámena dvoch rôznych zoznamov tém, ktorú sme opísali vyššie. Detaily o veku sťažností, konkrétnych menách a reakcie ruských právnikov má z dostupných zdrojov len Meduza, preto sú v texte označené ako jej zistenia.

Zdôvodnenie, o ktoré sa tento text opiera, pochádza z tlačovej správy samotného súdu, teda od inštitúcie, ktorá posudzuje vlastné vyťaženie a vlastné rozhodnutie. Čísla o rozsahu agendy sú overiteľné, hodnotenie „už sme sa vyjadrili dostatočne" je jej vlastné. Kritici majú v tejto veci tiež svoj záujem, Tím proti mučeniu takých sťažovateľov zastupuje, čo neznamená, že nemajú pravdu, len to treba vedieť.

A napokon to hlavné, čo sa dá ľahko prečítať zle. Nejde o koniec ruských káuz v Štrasburgu. Ide o uzavretie tej časti agendy, ktorá sa týkala represie vnútri Ruska a ktorú súd považuje za vyriešenú v skorších rozsudkoch. Čo zostalo otvorené, je vojna, a tých spisov je šesťkrát viac než tých zastavených.

Čo sleduje hotinfo