Vláda odovzdala rozpočtové texty na rok 2027 v noci na sobotu Vysokej rade pre verejné financie, ktorá sa má vyjadriť k ich vierohodnosti. V Rade ministrov ich má predstaviť 1. októbra. Deficit má podľa plánu klesnúť z 5,4 percenta HDP v roku 2026 na 5 percent v roku 2027, hranicu troch percent chce Francúzsko dosiahnuť až v roku 2029. France 24 ↗ Le Monde ↗
Kto to zaplatí
Úsporný balík za 54 miliárd eur ohlásil premiér Sébastien Lecornu vo štvrtok 17. septembra. Minister pre mestá a bývanie Vincent Jeanbrun v sobotu spresnil jednu z položiek: príspevky na bývanie, ktoré poberá približne 5,7 milióna domácností, sa na budúci rok nebudú valorizovať o mieru inflácie. „Žiadame malé úsilie od všetkých," povedal. Le Figaro ↗ Le Monde ↗Prispieť majú aj dôchodcovia. Vláda chce znížiť strop daňového odpočtu zo 4 439 na 3 000 eur, čo má priniesť 1,4 miliardy eur, a niektoré dôchodky zmraziť alebo valorizovať pod úrovňou inflácie. Ministerstvo zároveň tvrdí, že nejde o plošné zvyšovanie daní, že neplánuje zvýšiť DPH ani zmraziť pásma dane z príjmu. Le Monde však upozorňuje, že hlavným faktorom očakávaného znižovania deficitu bude práve ďalší rast povinných odvodov. France 24 ↗ Le Monde ↗
Sú to zatiaľ len návrhy. Rozpočtový zákon musí prejsť parlamentom, v ktorom vláda nemá väčšinu, a poslanci ho môžu zmeniť. Le Monde ↗
Paríž a Madrid sú u jednej agentúry na rovnakom stupni
Deň pred zverejnením prognózy, v piatok 18. septembra, znížila nemecká agentúra Scope Ratings rating francúzskeho dlhu z AA- na A+. Výhľad pritom zlepšila z negatívneho na stabilný. Dôvodom je podľa jej vyhlásenia „pretrvávajúce zhoršovanie rozpočtových vyhliadok" s rastúcim verejným dlhom, stále vysokými deficitmi a obmedzeným pokrokom v štrukturálnych reformách. Agentúra poukázala aj na to, že vláda má problém dodržať vlastné ciele pre deficit, že francúzske úroky od januára tohto roka prudko vzrástli a že politická rozdrobenosť, ktorá brzdí konsolidáciu verejných financií, podľa nej potrvá aj po prezidentských voľbách v roku 2027. Le Figaro ↗Práve tento stupeň dáva číslam mierku. Sedem dní predtým, 11. septembra, tá istá agentúra zvýšila rating Španielska z A na A+ a španielske ministerstvo hospodárstva si to pochvaľovalo. Vtedy bolo Španielsko ešte o stupeň pod Francúzskom. Po piatkovom kroku sú obe krajiny u Scope na rovnakej úrovni. El País už pri zvyšovaní španielskeho ratingu poznamenal, že francúzska riziková prirážka je vyššia než španielska. El País ↗ Le Figaro ↗
Váhu tohto kroku ale netreba preceňovať. Scope je najvýznamnejšia európska ratingová agentúra a jediná európska uznaná v rámci hodnotiaceho rámca Európskej centrálnej banky, na trhu však stojí ďaleko za americkou trojicou. Podľa výpočtu európskeho regulátora ESMA za rok 2024, ktorý vychádza z tržieb na trhu Európskej únie, mala Scope podiel 1,83 percenta, kým S&P Global Ratings 47,8 percenta, Moody's 30,6 percenta a Fitch 11,9 percenta. Hodnotenie od agentúry Scope samo o sebe neznamená, že Francúzsko stratilo stupeň AA- aj u ostatných agentúr. ESMA ↗ Le Figaro ↗
Pre porovnanie so Slovenskom
Slovenský verejný dlh dosiahol podľa Eurostatu na konci marca 62,5 percenta HDP, teda 86,8 miliardy eur. Priemer Európskej únie bol 82,9 percenta. Prognózovaná francúzska úroveň je tak zhruba dvojnásobkom slovenského nameraného údaja a výrazne nad priemerom únie. Ide však o porovnanie prognózy so skutočnosťou, nie dvoch rovnakých veličín. Pravda ↗Slovensko má pritom s tou istou agentúrou vlastnú skúsenosť. Scope mu 22. mája tohto roku znížila rating z A s negatívnym výhľadom na A- so stabilným výhľadom. Ministerstvo financií vtedy zdôrazňovalo, že Scope je menšia agentúra, ktorá sa len dorovnala na úroveň, akú Slovensku dva týždne predtým potvrdila Fitch, a že zmena by nemala mať výraznejší dosah na trhy ani na cenu štátneho financovania. HN ↗ TA3 ↗ SITA ↗
Na stupnici Scope tak Francúzsko aj po piatkovom znížení stojí dva stupne nad Slovenskom, ktoré má A-. Le Figaro ↗
Čo o tom písali u nás
Slovenské a české médiá, ktoré HotInfo sleduje, o francúzskom rozpočte na rok 2027 ani o sobotnej prognóze dlhu do nedeľného rána nepriniesli samostatnú správu. Za šesť dní pred zverejnením tohto textu nemali ani jeden článok, ktorého titulok by spájal Francúzsko s dlhom, rozpočtom, deficitom či ratingom, a meno agentúry Scope sa v titulkoch nevyskytlo ani raz. Pritom o Francúzsku písali intenzívne, len o iných veciach: o hybridných útokoch Ruska, o cenách ropy a summite G7, o Marine Le Penovej či o nominácii futbalovej reprezentácie.Správu o rekordnom dlhu priniesli v sobotu a v noci na nedeľu francúzske, nemecké a belgické médiá vrátane Le Monde, Le Figaro, France 24, Die Zeit, n-tv, La Libre, De Morgen a Het Laatste Nieuws. De Morgen ↗ Het Laatste Nieuws ↗ Taliansky denník La Repubblica už 16. septembra rámcoval francúzsku situáciu titulkom, že Francúzsko je „nové Taliansko" a že investori sledujú rozpočet, rating aj prezidentské voľby. La Libre ↗ Die Zeit ↗ La Repubblica ↗







