Holandskí dopravári štrajkovali za invalidné dávky. Vlaky stáli 24 hodín a vláda podľa uniknutých dokumentov časť škrtov už stiahla

Od druhej hodiny v noci nešiel v Holandsku ani jeden vlak okrem letiskovej linky medzi Amsterdamom, Schipholom a Hoofddorpom, ktorá premávala štyrikrát za hodinu. Časť dopravcov nevypravila ani jeden autobus, električku či metro a cez amsterdamský záliv IJ prestali premávať kompy. Dvadsaťštyrihodinový celoštátny štrajk ohlásil odborový zväz FNV už koncom júla, a to nie pre mzdy dopravárov, ale pre plán vlády ušetriť 6,5 miliardy eur na sociálnom zabezpečení. NOS ↗ NRC ↗

Štrajk pritom prišiel týždeň po tom, čo z rozpočtových dokumentov uniklo, že menšinový kabinet premiéra Roba Jettena veľkú časť tých škrtov sťahuje. Odbory to považujú za nedostatočné a žiadajú, aby úspory na sociálnom zabezpečení zmizli úplne. NOS ↗

Prečo do štrajku išli práve dopravári

Voľba verejnej dopravy nebola náhodná. FNV ju zdôvodnil tým, že ľudia v tomto odvetví majú pre fyzickú náročnosť práce nadpriemernú šancu skončiť na invalidnej dávke WIA. „Musia sa môcť spoľahnúť, že keď sa to zvrtne, pomoc existuje," uviedol predstaviteľ FNV pre regionálnu dopravu. Zväz zároveň dodal, že štrajkuje aj za cestujúcich a za všetkých, ktorí sa raz môžu ocitnúť odkázaní na sociálnu sieť, teda aj za vlastných partnerov, deti a priateľov. NOS ↗ NOS ↗

Spor beží od jari. Tri odborové centrály, FNV, CNV a VCP, dali vláde 11. mája ultimátum do konca mája, aby stiahla škrty v podpore v nezamestnanosti WW, v invalidných dávkach WIA a zrýchlené zvyšovanie veku odchodu do dôchodku AOW. Predseda FNV Hans Spekman vtedy odmietol s vládou vôbec rokovať a šéf CNV Hans van den Heuvel povedal, že kabinet ide na sociálny systém „tupou sekerou". Podľa plánu má maximálna dĺžka podpory v nezamestnanosti klesnúť z dvoch rokov na jeden, výmenou za vyššiu sumu, a invalidná dávka sa má znížiť určitým skupinám poberateľov. Odbory pritom netvrdia, že systém netreba meniť. Zhodujú sa s vládou, že priveľa ľudí zostáva mimo trhu práce a mohli by sa naň vrátiť rýchlejšie, len podľa nich sa to nedosiahne krátením dávok. „Náš sociálny systém sa nesmie vyprázdňovať," povedal predseda CNV Hans van den Heuvel. NRC ↗ NOS ↗

Dopravári neboli prví ani poslední. Vlaky stáli už 24. júna, vtedy štyri hodiny. Minulý piatok prestali na takmer osem hodín pracovať prístavy v Rotterdame, Amsterdame a Zeelande, pričom štrajk sa začal zámerne o 11.15, aby sa záťaž rozdelila medzi dennú a večernú zmenu. Štafetu preberá 10. a 11. septembra hutníctvo, po ňom majú nasledovať odpadové hospodárstvo, upratovacie služby a stavebníctvo. NOS ↗ NOS ↗ NOS ↗

Z prístavu prišla aj najplastickejšia výpoveď o tom, čoho sa štrajkujúci boja. Misja Vos, ktorý na lodiach upevňuje kontajnery a podľa vlastných slov ho bolievajú napríklad plece a lakeť, povedal regionálnej stanici Rijnmond, že chce pracovať do šesťdesiatich piatich, ale bojí sa, čo bude, keď vypadne. „Používajú nás ako brojlera. Lenže brojlera po šiestich týždňoch vyslobodia z trápenia. Nás sa snažia dojiť čo najdlhšie," povedal. NOS ↗

Čo vláda stiahla týždeň pred štrajkom

Menšinová koalícia D66, VVD a CDA sa na rozpočte dohodla na poslednú chvíľu 31. augusta, po víkende a časti noci rokovaní. Bez podpory opozície nemá v parlamente väčšinu, takže cieľom dohody bolo podľa lídra CDA Bontenbala „dobré podanie ruky opozícii". NOS ↗

Už na druhý deň sa obsah dohody dostal von. Podľa dokumentov, ktoré získala RTL Nieuws, vláda plánované škrty v sociálnom zabezpečení z veľkej časti vracia späť. Definitívne padla úspora na dôchodkoch vo výške 2,8 miliardy eur, škrtnuté je zníženie maximálneho denného vymeriavacieho základu za 824 miliónov a skrátenie podpory v nezamestnanosti z dvoch rokov na jeden sa odkladá, čo je ďalších 684 miliónov. Na opravu kúpnej sily má ísť 1,5 miliardy eur a daň pre vysoké príjmy stúpne o 750 miliónov. NOS ↗

Tu je jadro sporu. Uniknutý zoznam menuje dôchodky aj podporu v nezamestnanosti. Invalidné dávky WIA v ňom menované nie sú. NOS k prístavnému štrajku napísal, že vláda chce na sociálnom zabezpečení naďalej ušetriť miliardy a že o presnej podobe sa ešte diskutuje. Z toho vyplýva, že odbory neštrajkovali za nič. Štrajkovali práve za položku, pri ktorej ústupok potvrdený nebol. NOS ↗

Minister sociálnych vecí Vijlbrief nad štrajkom vyjadril poľutovanie a odkázal, že z rozpočtu predloženého na Prinsjesdag bude vidieť, že vláda kritiku odborov vypočula. „Radšej hovoriť než štrajkovať," povedal. FNV mu odpovedal, že „sociálne zabezpečenie nie je pokladnička vlády" a že zamestnanci aj zamestnávatelia naň roky platili odvody. NOS ↗

Premiér Jetten pritom už začiatkom júna v parlamente pripustil, že vláda je ochotná miliardovú úsporu „prípadne" znížiť, ale až keď bude na stole vecná dohoda so sociálnymi partnermi a opozíciou o budúcnosti WW a WIA. „Dvere sú dokorán," povedal vtedy a dodal, že čísla nie sú rozhodujúce. Zrýchlené zvyšovanie dôchodkového veku kabinet stiahol ešte predtým, práve v nádeji, že odbory posadí za stôl. Nestalo sa. NOS ↗

Deň, ktorý na cestách takmer nebolo cítiť

Automobilový klub ANWB varoval, že ranná špička bude hustejšia. Nebola. Správca ciest Rijkswaterstaat narátal vo vrchole 206 kilometrov kolón, čo označil za „trochu rušnejšie" než v bežnú stredu. „Vyzerá to tak, že veľmi veľa ľudí si prispôsobilo denný plán a pracuje z domu. Rozhodne nevyrazili hromadne na cesty," povedal hovorca ANWB agentúre ANP. NOS ↗

Presunulo sa to inam. Platformy na zdieľanie áut hlásili prudký nárast, SnappCar hovorí o tisíckach jázd navyše a MyWheels o takmer štvornásobku oproti bežnej strede. NOS ↗

Improvizovalo sa aj inak. Amsterdamská základná škola De Zeeheld si objednala vyhliadkovú loď, pretože sedem jej učiteľov býva v Amsterdame-Noord a bežne chodí do práce kompou. Loď vyzdvihla okrem nich aj štyroch žiakov, ktorých nemal kto priviezť, a zvyšné miesta dostali učitelia z okolitých škôl. V Sittarde zase jazdila linka 332, lebo jej vodič nie je v odboroch a za štrajk by nedostal náhradu mzdy. „Asi nebudem viezť veľa ľudí, lebo väčšina počíta s tým, že nejazdím. Ale aj tak tu sedím, inak nedostanem zaplatené," povedal regionálnej stanici L1. NOS ↗ NOS ↗

Že sa deň zaobišiel bez dopravného kolapsu, si obe strany čítajú po svojom. Denník De Telegraaf dal do titulku výrok poslanca vládnej VVD, podľa ktorého sú štrajky vo verejnej doprave „dosť asociálne". De Telegraaf ↗ Združenie rotterdamských prístavných firiem Deltalinqs zase odkázalo, že takéto rozhovory patria k rokovaciemu stolu v Haagu a že štrajk poškodzuje dodávky, na ktorých spoločnosť beží, navyše v čase, keď prístav aj tak zápasí s geopolitickou turbulenciou. NOS ↗

Čím sa holandský spor líši

Slovenské ani české médiá o štrajku nepísali. Stojí za pozornosť z dvoch dôvodov, a ani jeden nie je o vlakoch.

Prvý je povaha štrajku. Zamestnanci verejnej dopravy zastavili krajinu pre poistenie, ktoré sa netýka ich výplatnej pásky, ale toho, čo príde, keď im telo prestane stačiť na prácu. Je to solidárny štrajk za dávku, ktorú väčšina štrajkujúcich nikdy poberať nebude. Odbory to takto priamo nepovedali, hovoria o štrajku za cestujúcich a za vlastné rodiny, ale vychádza to narovnako.

Druhý je mechanika menšinovej vlády. Jettenov kabinet nemá väčšinu v žiadnej z komôr a hlasy si musí kupovať položku po položke. Práve preto sa dôchodková úspora dala stiahnuť, keď bolo treba získať opozičnú Pro, a zľava na benzínovej akcíze zase vydrží o rok dlhšie kvôli pravicovým JA21 a SGP. Sociálne zabezpečenie sa v takom rozpočte nestáva politickým programom, ale menou. Líder Pro Klaver po úniku povedal, že miliardové škrty v texte stále vidí a že kompromis bežným ľuďom nepomôže. NOS ↗

Limity tohto pohľadu

Všetko, čo o stiahnutých škrtoch vieme, pochádza z úniku do RTL Nieuws, ktorý potvrdili zasvätené zdroje. Oficiálne dokumenty prídu až na Prinsjesdag 15. septembra a do tej chvíle nie je známe, koľko z pôvodnej sumy vláde reálne zostalo. Tvrdenie, že invalidné dávky nie sú medzi stiahnutými položkami, je preto tvrdením o uniknutom zozname, nie o hotovom rozpočte. Maximálny denný vymeriavací základ, ktorého zníženie vláda škrtla, je pritom spoločný pre viaceré dávky, takže hranica medzi „stiahnuté" a „ponechané" nemusí byť taká ostrá, ako sa z výpočtu javí. Zdroje to ale takto explicitne neuvádzajú, je to náš záver.

Text stojí prevažne na verejnoprávnom NOS a denníku NRC. Spravodajstvo zo dňa štrajku sa opiera o agentúru ANP a regionálne stanice, čo dáva plastické detaily, ale nie reprezentatívnu vzorku. Z denníka De Telegraaf sme mali k dispozícii titulok, nie text, lebo jeho vydavateľ blokuje automatický prístup. To isté platí pre Trouw, AD a de Volkskrant, a preto ich v článku necitujeme, hoci štrajk pokrývali.

Čo sleduje hotinfo

Ilustračná fotka: nástupište stanice Utrecht Centraal s poschodovým vlakom NS na archívnej snímke z roku 2015. Foto: Sebastiaan ter Burg / Wikimedia Commons, CC BY 2.0