Od šoféra k ropnému obchodu
Podľa France 24 začínal Zandžání v 90. rokoch ako šofér guvernéra iránskej centrálnej banky a potom ako obchodník s devízami. Okolo roku 2010 ho oslovili Revolučné gardy, aby im pomohol dostať sa k peniazom zablokovaným sankciami, a v nasledujúcich rokoch predával iránsku ropu cez siete firiem v Turecku, Malajzii a Spojených arabských emirátoch. Európska únia a USA ho za to v rokoch 2012 a 2013 zaradili na sankčné zoznamy. France 24 ↗Zlom prišiel v Iráne. V decembri 2013 ho zatkli po tom, čo novozvolený prezident Hasan Rúhání vyzval zakročiť proti elitám, ktoré na sankciách zbohatli. V marci 2016 ho súd odsúdil na smrť za „šírenie skazy na zemi". Iránske ministerstvo ropy tvrdilo, že štátu za predanú ropu dlhuje viac než 2,25 miliardy dolárov. NPR ↗
Minútovú reportáž z marca 2016 o rozsudku zverejnila stanica Euronews (v angličtine):
Z väzenia späť do biznisu
Trest sa nevykonal. Podľa iránskych investigatívnych novinárov, ktorých cituje France 24, mal už v júni 2019 opustiť teheránsku väznicu Evín a presunúť sa do vily v pohorí Alborz. V roku 2024 mu trest zmiernili na 20 rokov väzenia. V roku 2025 sa verejne vrátil ako šéf konglomerátu, ktorý podniká v železniciach, letectve, zlate aj médiách. France 24 ↗Americké ministerstvo financií časť tohto obrazu potvrdzuje. Železničná firma jeho skupiny Dot One podľa neho v apríli 2025 získala od iránskych železníc zákazku za 800 miliónov dolárov. V júli OFAC sankcionoval firmy Dot One, spoločnosti v Istanbule a Dubaji napojené na jeho kryptoburzy, Zandžáního sestru aj partnerku. Ministerstvo financií USA ↗
Kryptomeny a Hormuz
Prvé tohtoročné sankcie z 30. januára mierili na neho a na jeho kryptoburzy Zedcex a Zedxion. Analytická firma TRM Labs ich spojila s tokmi stablecoinov za približne miliardu dolárov, ktoré podľa nej súviseli s Revolučnými gardami a na vrchole tvorili väčšinu aktivity búrz. TRM Labs ↗V júli na zoznam pribudla štátom zriadená spoločnosť Hormuz Safe, ktorá podľa USA lodiam v prielive predáva povinné „poistenie" a prijíma bitcoiny. Podľa ministerstva ju Zandžání propagoval svojim sledovateľom na sociálnych sieťach. Ministerstvo financií USA ↗ Poplatok za jeden prechod tankera je podľa CoinDesku jeden až dva milióny dolárov. CoinDesk ↗
Najnovšie sankcie zo 17. septembra zasiahli burzu BitBank. Cez ňu mal Zandžání v júni a júli poslať Revolučným gardám bitcoiny za stovky miliónov dolárov a Hormuz Safe ňou od júna posielala vybrané poplatky režimu. Na zoznam pribudli aj firma Pishtaz Simorgh, ktorá BitBank vyvíja, a traja Zandžáního spolupracovníci z vedenia Dot One. „Dnešné sankcie proti iránskej infraštruktúre digitálnych aktív jasne ukazujú, že snahy financovať iránsky režim kryptomenami nie sú mimo dosahu OFAC," vyhlásil minister financií Scott Bessent. Ministerstvo financií USA ↗ Reuters (Arab News) ↗
Prečítajte si tiež: Irán pripravuje novú zónu v Hormuzskom prielive
Limity tohto pohľadu
Takmer všetko o dnešných aktivitách Zandžáního pochádza z jednej strany, od vlády USA, ktoré sú s Iránom vo vojne. Ministerstvo pri BitBanku podľa CoinDesku nezverejnilo ani jednu adresu kryptopeňaženky, hoci pri starších kryptosankciách to robilo, takže deklarované prevody sa z oznámenia nedajú nezávisle preveriť na blockchaine. CoinDesk ↗Zandžání americké obvinenia odmietol. Na sieti X napísal, že Irán „nikdy neobchádza sankcie bežnými kryptomenami" ani tradičnými finančnými kanálmi. France 24 je stanica financovaná francúzskym štátom a pri Zandžáního dnešných aktivitách sa odvoláva na podozrenia Washingtonu. France 24 ↗
Čo sleduje hotinfo
- Irán alebo BitBank zareagovali na sankcie, prípadne burza pokračuje pod iným menom
- Zverejnili sa adresy peňaženiek BitBanku alebo iný dôkaz overiteľný na blockchaine
- Európska únia zaradila na sankčný zoznam Hormuz Safe alebo Zandžáního kryptosieť
- Zmenilo sa Zandžáního trestnoprávne postavenie v Iráne
*Archívna fotografia: Babak Zandžání (so zložkami) na piatom pojednávaní svojho procesu v Teheráne 1. novembra 2015. Foto: Meghdad Madadi, Tasnim News, Wikimedia Commons, licencia CC BY 4.0.*







