Tri dokumenty proti jednej policajnej správe
Sandner podľa magazínu Der Spiegel prehľadal Štátny archív v Mníchove a Mníchovský mestský archív a našiel v nich tri doteraz nepovšimnuté doklady — dve oznámenia o úmrtí a záznam v matrike úmrtí matričného úradu Mníchov II. Všetky tri kladú nájdenie tela na piatok 18. septembra 1931, matričný zápis dokonca s presnou hodinou 10:15. Der Spiegel ↗Doterajšia chronológia stojí na policajnej správe z 28. septembra 1931, ktorá nájdenie tela kladie na sobotné ráno 19. septembra. Telo dvadsaťtrojročnej Raubalovej mal podľa CP24 objaviť Hitlerov sluha a správca domácnosti Georg Winter, podľa biografickej literatúry spolu so svojou manželkou Anni. Zamknutá izba zvnútra patrila k dôvodom, prečo úrady prijali záver o samovražde. CP24 ↗
Rozdiel jediného dňa znie ako archivárska drobnosť. Mení však celú stavbu prípadu: dovtedy sa dala smrť umiestniť do okna, keď Hitler už v meste nebol.
Kde bol Hitler v piatok dopoludnia
Sandner nie je v otázke Hitlerovho pohybu náhodný bádateľ. Je autorom štvorzväzkového diela Hitler – Das Itinerar, ktoré deň po dni rekonštruuje jeho pobyty a cesty od roku 1889 do roku 1945. Podľa tejto rekonštrukcie sa vodca NSDAP zúčastnil 18. septembra medzi 10:30 a 12:30 straníckeho podujatia v Mníchove a do Norimbergu odcestoval až popoludní. L'essentiel ↗Ak platí hodina z matriky, telo sa našlo krátko predtým, než sa Hitler podľa tejto rekonštrukcie objavil na straníckom podujatí — teda v čase, keď bol ešte v meste. Presný čas jeho odchodu z Mníchova pritom jednotlivé opisy udávajú rozdielne, niektoré ho kladú už na predchádzajúci deň. Spoločné je im to, že Hitlera v hodinách okolo smrti umiestňujú mimo bytu. Byť v Mníchove však neznamená byť v byte: nález spochybňuje chronológiu, nie miesto, kde sa Hitler v tú hodinu nachádzal. t-online ↗
Francúzsky Le Figaro to zhrnul ako oslabenie alibi, nie ako obvinenie — v titulku hovorí, že nové prvky Hitlerovo alibi „oslabujú", zatiaľ čo otázka páchateľa ostáva otvorená. Le Figaro ↗
Vyšetrovanie, ktoré sa zavrelo skôr, než sa rozbehlo
Nález prichádza k prípadu, ktorý bol pre bádateľov sporný aj bez neho. Telo Geli Raubalovej neprešlo pitvou, obmedzili sa na vonkajšiu lekársku prehliadku a pozostatky putovali do Viedne, kde ich pochovali na Ústrednom cintoríne. Prevoz do zahraničia sťažil ďalšie skúmanie.Raubalová mala dvadsaťtri rokov, študovala v Mníchove a od roku 1929 žila v byte svojho strýka. Dobové svedectvá aj neskoršia literatúra opisujú jej život v Hitlerovej domácnosti ako výrazne obmedzovaný.
Povojnová literatúra spája zastavenie prokurátorovho vyšetrovania s vtedajším bavorským ministrom spravodlivosti Franzom Gürtnerom, ktorý mal k NSDAP blízko a od roku 1932 bol ríšskym ministrom spravodlivosti. Písomný doklad o takom zásahu však k dispozícii nie je. Sociálnodemokratický denník Münchener Post, vtedy jeden z najvytrvalejších kritikov strany, napísal 21. septembra 1931 o prudkej hádke medzi Hitlerom a jeho neterou, o zraneniach nájdených na tele a o poradách funkcionárov NSDAP, ako vec podať verejnosti. Išlo o novinové tvrdenia, nie o zistenia vyšetrovania, a Hitler ich vzápätí verejne poprel.
Práve na tento kontext sa Sandner odvoláva. Indície možného zakrývania vidí v tom, že telo so strelným poranením neprešlo pitvou, a v tom, že v mníchovskej polícii vtedy pôsobili úradníci naklonení NSDAP. Zároveň priznáva, že manipuláciu dokázať nemožno. t-online ↗
Čo nález nedokazuje
Tri dokumenty hovoria o hodine nálezu tela, nie o príčine smrti. Nedokazujú vraždu, nemenujú páchateľa a nevylučujú samovraždu — Raubalová zomrela na strelné poranenie z Hitlerovej pištole a nový materiál na tom nič nemení. Rovnako nie je vylúčené, že rozdiel v dátumoch je úradná chyba, aké sa v matrikách vyskytujú. Sandner sám pritom vraždu naďalej pokladá za možnú.Opatrnosť si žiada aj osoba nálezcu. Sandner nie je akademický historik, ale samouk — nemecká Wikipédia o ňom píše ako o „Barfußhistoriker", teda amatérskom historikovi. Jeho itinerár má v odbornej obci zmiešané prijatie: britský historik Brendan Simms ho označil za mimoriadne cenný zdroj, zatiaľ čo Johannes Hürter z mníchovského Inštitútu pre súdobé dejiny mu vyčítal chýbajúci systém dokladov, čím trpí vedecká overiteľnosť. Wikipedia (DE) ↗
To nie je diskvalifikácia — práve jeho itinerár umožnil postaviť Hitlerov piatkový program vedľa matričného zápisu. Je to dôvod počkať si, čo na nález povedia archívy a ústavy, ktoré dokumenty môžu overiť. Spiegel o náleze informoval 22. septembra a odbornú reakciu sme v čase uzávierky nenašli.
Ilustračná fotka: dom na Prinzregentenplatz 16 v Mníchove, kde mal Adolf Hitler od roku 1929 byt na druhom poschodí. Foto: Rufus46, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.
Čo sleduje hotinfo
- Inštitút pre súdobé dejiny alebo iné odborné pracovisko sa k Sandnerovmu nálezu vyjadrilo.
- Sandner predložil nájdené dokumenty v odbornej publikácii s doloženými signatúrami.
- Štátny archív v Mníchove alebo Mníchovský mestský archív potvrdil pravosť a datovanie troch dokumentov.
- Objavil sa doklad, ktorý rozpor medzi 18. a 19. septembrom vysvetľuje ako úradnú chybu.
- Objavil sa druhý nezávislý doklad o dátume nálezu tela.







