Maďarsko vyšetruje zanedbania v elektrárni Paks. Ministri majú týždeň zistiť, či riziko niekto hlásil vyššie

Maďarská vláda vo štvrtok zverejnila v úradnom vestníku Magyar Közlöny dve uznesenia, ktoré nariaďujú mimoriadne preverenie energetiky. Prvé žiada komplexnú revíziu prevádzky jadrovej elektrárne Paks pri nízkej hladine Dunaja a výslovne aj to, ako sa riziká z nízkej vody riešili doteraz a aké zanedbania pri tom mohli nastať. Ministri majú na správu jediný týždeň, termín je 11. september. Telex ↗

Elektráreň pritom v kríze už nie je. Plný výkon dosiahla 26. augusta večer, keď sa rozbehli turbíny všetkých štyroch blokov. TASR ↗ Vyšetrovanie teda neprichádza uprostred najtvrdšieho prevádzkového obmedzenia, ale týždeň po tom, čo sa skončilo.

Dve uznesenia, dva termíny

Uznesenia sa líšia záberom. To užšie sa týka Paksu a na príprave správy sa má podieľať štvorica ministrov, teda minister hospodárstva a energetiky, minister pre životné prostredie, minister dopravy a investícií a minister vnútra. Zapojiť sa má aj Národný úrad pre atómovú energiu a štátna energetická skupina MVM. Telex ↗

To širšie mieri na celý systém dodávok elektriny a kritickú infraštruktúru. Vláda ho odôvodňuje tým, že v uplynulých rokoch sa ukázali nedostatky v tom, ako sa systém prispôsoboval okolnostiam ovplyvňujúcim bezpečnosť. Minister hospodárstva a energetiky má do 31. októbra predložiť analýzu technických, právnych a ekonomických rizík, ktoré ovplyvňujú zásobovanie, s dôrazom na nebezpečenstvá spojené s prevádzkou Paksu a možnosti prevencie. Portfolio ↗

Otázka, ktorá mieri dozadu

Najostrejšia časť zadania nie je technická. Uznesenie žiada osobitnú odpoveď na to, či boli skúsenosti a riziká z podobných nízkovodných období predchádzajúcich rokov náležite signalizované rozhodovacím orgánom. Ekonomický portál Economx k tomu dodáva, že vyšetrovanie má zistiť aj to, ako bola vláda o podobných situáciách informovaná a aké opatrenia na základe tých skúseností navrhla. Economx ↗

Debata o tom istom pritom v Maďarsku prebiehala už v auguste. Na Telexe vtedy spisovateľ András Lányi v názorovom komentári označil za „hriešnu nezodpovednosť", že sa proti desaťročia predpovedaným dôsledkom klimatickej zmeny neurobilo nič, vrátane toho, že chladenie elektrárne zostalo naviazané na Dunaj. Telex ↗ Vláda teraz tú istú otázku prekladá do úradnej podoby s termínom.

Uznesenie nikoho nemenuje. Politický kontext je však čitateľný, lebo Paks čelil obmedzeniam pod vládou, ktorá nastúpila len tento rok, kým roky nízkej vody, na ktoré sa otázka pýta, spadajú do éry jej predchodcu. Premiér Péter Magyar 27. augusta pripísal zodpovednosť za stav elektrárne svojmu predchodcovi Viktorovi Orbánovi. TASR ↗ Koncom augusta zároveň maďarská polícia začala prešetrovať projekt rozšírenia Paks II. SME ↗

Slovenské médiá zachytili z maďarského štvrtkového balíka akčný plán udržateľného hospodárenia s vodou, teda zadržiavanie vody v krajine, obnovu riečnych ramien a zmeny v poľnohospodárstve. SME ↗ Uznesenie o zanedbaniach a o termíne 11. septembra medzi nimi nebolo.

Prečítajte si tiež: Bulharsko prvýkrát za 52 rokov znížilo výkon jadra. Dunaj pri Bratislave už vodu nedáva, ale berie

Prečo to sledovať zo Slovenska

Priamu analógiu slovenská energetika nemá. Bohunice aj Mochovce sa chladia vežami, nie priamym odberom z rieky, a práve na to sa odvolával premiér Robert Fico, keď 17. augusta vysvetľoval, že scenár z Paksu tunajšiemu jadru nehrozí. Hospodárske noviny ↗

Na Dunaj je však Slovensko naviazané inak. Gabčíkovo s ôsmimi turbínami a inštalovaným výkonom 720 megawattov podľa denníka SME vyrába približne osem percent slovenskej elektriny a v tom istom týždni, keď Budapešť nariadila vyšetrovanie, sa u nás riešila jeho obnova. Aj tam sa pritom vynára podobný typ otázky, akú kladie maďarské uznesenie, teda čo sa stalo so signálom, ktorý prišiel dávno.

Výrobca podľa denníka SME upozorňoval už v roku 2010, že turbíny môžu prestať plniť svoju funkciu. Prípravy obnovy sa začali v roku 2015, prvý veľký tender vyhlásili v roku 2017 s cenou okolo 80 miliónov eur, vo februári 2021, počas vlády Igora Matoviča, ho zrušili s odôvodnením, že podmienky boli nastavené diskriminačne, nasledoval tender z roku 2024, ktorý padol vo februári 2025. Zákazku napokon získalo rakúske Andritz Hydro v konzorciu so slovenskou firmou VUJE za 465 miliónov eur bez dane, teda 572,6 milióna s daňou. STVR ↗ Z troch uchádzačov dvoch vylúčili. SME ↗

Spor o zákazku je pritom naplno otvorený a beží naprieč koalíciou. Koaličná SNS zákazku odmieta a chce, aby ju nový minister zrušil. TASR ↗ Minister životného prostredia Tomáš Taraba naopak tvrdí, že megainvestícia nezaťaží štátny rozpočet a nárast ceny vysvetľuje infláciou aj zhoršujúcim sa stavom elektrárne. Štandard ↗

Rozdiel oproti Budapešti nie je v tom, že by sa u nás nič nedialo. Je v type otázky. Maďarská vláda formálne zadala preverenie toho, prečo sa známe riziko roky nepremietlo do rozhodnutí, a dala tomu termín. Na Slovensku dominuje vo verejnej komunikácii spor o cenu a dodávateľa. Samostatné preverenie toho, prečo od upozornenia výrobcu po podpis ubehlo šestnásť rokov, zatiaľ ohlásené nebolo.

Limity tohto pohľadu

Paks a Gabčíkovo nie sú tá istá vec. V Paksi ide o chladenie jadrového zariadenia, teda o bezpečnostný parameter, kým v Gabčíkove o opotrebené turbíny a výpadok výroby. Porovnávať sa tu dá spôsob práce s vopred známym rizikom, nie miera ohrozenia.

Maďarské uznesenie je zatiaľ len zadanie. Nehovorí nič o výsledku a týždňový termín je krátky natoľko, že môže priniesť skôr zhrnutie už známeho než nové zistenia. Zároveň platí, že nová vláda preveruje obdobie svojho predchodcu, čo je legitímne, ale politicky nie je neutrálne.

Portfolio pri svojom článku uvádza, že na jeho príprave sa podieľal asistent s umelou inteligenciou a finálny obsah redigoval a kontroloval novinár. Preto sme obsah uznesení overovali aj cez Telex a Economx, ktoré ich popisujú zhodne.

Čo sleduje hotinfo