Marža rafinérií pri nafte je v Európe na rekorde. Slovensko stropuje pumpy, Česko a Poľsko chcú zdaniť rafinérie

Európsky nízkosírny plynový olej, hlavný cenový ukazovateľ trhu s motorovou naftou, dosiahol v stredu voči rope Brent prémiu približne 95 dolárov za barel. Je to rekordná úroveň a ekonómovia ju čítajú tak, že rozhodujúca časť ceny sa dnes tvorí v rafinérii, nie na čerpacej stanici. Slovenská vláda napriek tomu od októbra zastropuje maržu predajcov na desať centov za liter a osobitný odvod pre rafinériu odmietla, kým Česko aj Poľsko sa zdaniť ich zisky pokúšajú. Vo štvrtok pribudli dve čísla, ktoré ten rozdiel podčiarkujú. Priemerná cena nafty na pumpách v EÚ vystúpila na historický rekord 2,23 eura za liter a Európska centrálna banka pomenovala rafinérske marže ako jeden zo zdrojov inflácie. BFMTV ↗ ANSA ↗ Popoludní sa ozvala Európska komisia: Trumpov zvažovaný zákaz vývozu americkej nafty by podľa nej poškodil obe strany. Commerzbank odhaduje, že by nafta v Európe zdražela o 20 až 25 percent. HRT ↗ Tagesspiegel ↗ V noci na piatok k tomu pribudol francúzsky prezident. Emmanuel Macron v televíznom rozhovore odmietol zníženie daní ako „najcnostnejšie" riešenie, ale nevylúčil ho, ak ceny porastú ďalej, a oznámil vyslanie vojenských prostriedkov na ochranu saudského ropného prístavu Yanbu. V Británii zároveň spočítali, čo by stálo predčasné zrušenie ich vlastnej dane z mimoriadnych ziskov ropných firiem.

Rekord vzniká v rafinérii, nie na pumpe

Prémia európskeho nízkosírneho plynového oleja voči severomorskej rope Brent vyskočila v stredu dopoludnia na zhruba 95 dolárov za barel. Rast marží odráža napätú situáciu v dôsledku konfliktov na Blízkom východe a na Ukrajine a obavy z ďalšieho obmedzenia dodávok, teraz aj zo Spojených štátov. Respekt ↗

Práve odtiaľ pribudlo nové riziko. Americký prezident Donald Trump v utorok podporil myšlienku zákazu vývozu nafty, ktorý má zlacniť palivo na domácom trhu, pričom administratíva zatiaľ skúma, či je takýto krok uskutočniteľný. Seznam Zprávy ↗ Európa je pritom od dovozu americkej nafty a leteckého paliva silne závislá, pretože po odstrihnutí od ruských dodávok jej chýba náhrada. CNBC ↗

Európska komisia vo štvrtok varovala, že akékoľvek narušenie energetickej spolupráce s USA by „mohlo negatívne zasiahnuť obe strany", ako povedal jej hovorca Olof Gill; podľa Le Figaro v Bruseli zaznelo aj „veľmi zlý nápad". Hovorkyňa pre energetiku Ana Kaisa Itkonenová zároveň uviedla, že nafty je v EÚ zatiaľ dosť a že s Washingtonom prebiehajú rokovania na vysokej úrovni. Podľa médií administratíva pripravuje deväťdesiatdňový zákaz, ktorý má zlacniť palivo pred novembrovými voľbami, americkí producenti sú však proti. Hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer počíta, že pri zákaze by nafta v Európe zdražela o 20 až 25 percent a inflácia v eurozóne by stúpla asi o pol percentuálneho bodu. Samotný zákaz pritom považuje za skôr nepravdepodobný, lebo by zasiahol zisky amerického ropného priemyslu. HRT ↗ Le Figaro ↗ Tagesspiegel ↗

Na rafinériu ako na rozhodujúci článok reťazca ukazuje aj hlavný ekonóm spoločnosti XTB Pavel Peterka. „Tie problémy spôsobujú primárne marže rafinérií a vyššia cena ropy," povedal pre Radiožurnál. iROZHLAS ↗

K podobnému záveru došla vo štvrtok aj Európska centrálna banka. V ekonomickom bulletine píše, že inflácia cien energií sa v auguste zrýchlila na 14,3 percenta z júlových 10,3 percenta a že veľkou mierou k tomu prispeli marže rafinérií pri kvapalných palivách. Zároveň ukazuje, ako sa šok rozkladá medzi mzdy a zisky. Náklady práce na zamestnanca rástli v druhom štvrťroku medziročne o 3,3 percenta, pomalšie ako v prvom štvrťroku, keď to bolo 3,5 percenta, kým rast ziskov na jednotku produkcie zrýchlil z 0,3 na 2,2 percenta. Celková inflácia podľa ECB pravdepodobne zostane výrazne nad cieľom dvoch percent do prvej polovice roka 2027. ANSA ↗ Údaj o ziskoch sa pritom týka celej ekonomiky eurozóny, nielen palivových firiem, takže o maržiach konkrétnej rafinérie nehovorí nič.

Na pumpách to vidno priamo. Priemerná cena nafty v EÚ podľa týždenného ropného bulletinu Európskej komisie, ktorý spracovala agentúra AFP, stúpla za týždeň z 2,16 na 2,23 eura za liter, najvyššie od začiatku týchto meraní v roku 2005. Rekord padol v devätnástich krajinách vrátane Nemecka, Francúzska a Talianska. Najdrahšia je nafta v Dánsku a vo Fínsku, po 2,56 eura, v Nemecku stojí 2,46 eura. BFMTV ↗

Čo sa stane, keď opatrenie skončí

Poľsko je v tom najčerstvejšia skúsenosť v regióne. Vláda tam mala balík Ceny Paliwa Niżej, ktorý znížil daň z pridanej hodnoty na palivá z 23 na 8 percent a zaviedol maximálne ceny, pričom jeho druhé vydanie bežalo od 17. do 31. augusta.

Návrat dane na 23 percent sa prejavil takmer okamžite. Priemerná cena benzínu Pb95 podľa portálu e-petrol stúpla zo 6,57 na 7,63 zlotého za liter a nafta zo 7,51 na 8,39 zlotého. K 16. septembru sa Pb95 predávala v priemere za 7,98 zlotého a nafta za 8,89 zlotého, čo bola najvyššia cena v histórii meraní portálu. Bankier.pl ↗

Podobný skok zaznamenali v Česku po tom, ako tam v júli skončila predchádzajúca regulácia. Nafta tam v auguste zdražela medzimesačne o 14,3 percenta, najviac zo všetkých krajín Únie, ukázali údaje Eurostatu, pričom priemer za celú EÚ bol 8,3 percenta. Benzín pritom v Česku stúpol len o 2,7 percenta, teda menej než priemer EÚ (3,3 %). iROZHLAS ↗ Za rozdielom stojí podľa analytikov kombinácia daňových zmien, konca regulácie a rastu cien na európskom veľkoobchodnom trhu. Ekonomický deník ↗

Pre slovenského vodiča z toho plynie konkrétna vec. Zľava na vlaky platí iba počas októbra a české cenové stropy takisto len do 31. októbra, takže v oboch prípadoch je dopredu známy dátum, keď tlmič zmizne.

Susedia mieria na rafinérie, Slovensko na predajcov

Slovensko obmedzí posledný článok reťazca. Premiér Robert Fico v stredu ohlásil maximálnu maloobchodnú maržu desať centov na liter od októbra, zníženie ceny lístkov na vlak v druhej triede o polovicu počas októbra a rokovania s vyššími územnými celkami a krajskými mestami o znížení cien v autobusoch a MHD o tridsať percent. Konečnú cenu paliva necháva na trhu. Na čerpacích staniciach Slovnaftu sa nafta v stredu ráno držala tesne pod dvoma eurami, benzín sa predával nad 1,85 eura za liter. SME ↗

Česko zasahuje na dvoch miestach naraz. Od 1. do 31. októbra bude ministerstvo financií denne určovať maximálnu cenu benzínu aj nafty ako súčet trojdňového kĺzavého priemeru štyroch referenčných zdrojov a regulovanej marže 2,50 koruny na liter, pričom spotrebná daň z nafty klesne z 9,95 na 8,011 koruny. Ministerstvo financí ČR ↗ Popri tom česká vláda schválila návrh na mimoriadne zdanenie rafinérskeho sektora vo výške päťdesiat percent z nárastu hrubej marže oproti roku 2025, na roky 2026 a 2027, s odhadovaným výnosom asi 5,5 miliardy korún za tento rok. Týkať sa má firiem s celkovými príjmami aspoň dve miliardy korún a rafinérskymi príjmami aspoň päťdesiat miliónov, teda fakticky jedného platiteľa, a zákon ešte musí prejsť parlamentom. Ministerstvo financí ČR ↗

Poľsko sa o zdanenie rafinérií pokúša už druhý raz. Prvú verziu zákona o mimoriadnych ziskoch palivových koncernov poslal prezident Karol Nawrocki v júli na poľský ústavný súd pre podozrenie z retroaktivity, Sejm ju preto schválil znova a návrh teraz mieri do Senátu. Daň by sa mala vzťahovať na obdobie od marca 2026 do marca 2027. Money.pl ↗

Maďarsko zvolilo tretiu cestu. Úradnú „chránenú cenu" palív vláda zrušila koncom júna Portfolio.hu ↗ a jej obnovu odmieta s odôvodnením, že by mesačne stála desiatky miliárd forintov. Namiesto toho platí adresnú dotáciu. Premiér Péter Magyar oznámil dvadsaťtisíc forintov na osobu, vyplácaných po päťtisíc mesačne od septembra do decembra, pre majiteľov dieselových áut s výkonom do 110 kilowattov, teda približne do 150 koní. Týka sa to takmer milióna ľudí, nárok posudzuje daňová správa automaticky a poľnohospodárom štát vracia spotrebnú daň z nafty. Portfolio.hu ↗

Odvod pre rafinériu vláda odmieta, opozícia ho žiada

Slovnaft je zároveň rafinériou aj dominantným predajcom paliva na Slovensku, takže otázka, či sa má na opatrení podieľať, sa stala najspornejším bodom celého balíka. Premiér Fico odvod odmietol s tým, že obdobný nástroj už existuje. „My na Slovensku nevieme zaviesť už osobitný odvod pre rafinérie, lebo ho už máme," povedal a odvolal sa na sektorovú daň. Potvrdil zároveň, že predstavitelia Slovnaftu boli na rokovaní vlády prítomní, a zopakoval požiadavku, aby Slovensko zostalo medzi lacnejšou polovicou krajín EÚ. TASR ↗

Opozícia to vidí inak, hoci sa nezhoduje na nástroji. Poslanec Progresívneho Slovenska Ján Hargaš žiada dodanenie Slovnaftu a výnos použiť na palivové šeky pre ohrozené domácnosti. Rastislav Krátky z KDH poukázal na to, že zástupca Slovnaftu na rokovaní vlády sedel, ale rafinéria z neho odišla bez akejkoľvek povinnosti zapojiť sa do riešenia. Veronika Remišová z Hnutia Slovensko to zhrnula vetou, že „pumpárom Fico prikáže, akú môžu mať maržu, ale mimoriadne zisky Slovnaftu zdaniť odmieta". TA3 ↗ Sloboda a Solidarita presadzuje ešte inú cestu, zníženie spotrebnej dane, teda nástroj, po ktorom siahlo Česko. Trend ↗

Čo strop na maržu reálne prinesie, zostáva otvorené. Analytik a šéfredaktor portálu Energie-portal.sk Radovan Potočár upozorňuje, že desaťcentový limit neznamená prísľub zlacnenia každého litra o desať centov, pretože konečnú cenu naďalej určuje vývoj vstupných cien. Energie-portal.sk ↗

Rozdiely medzi modelmi nie sú len technické, lebo sa líšia v tom, kto nesie náklad. Na Slovensku ho pri samotnom palive nesie podľa komentára Iris Kopcsayovej v denníku Pravda najmä predajca, ktorému štát obmedzenú maržu nekompenzuje, kým pri zlacnenom cestovnom bude musieť štát dopravcovi výpadok príjmov uhradiť. V Česku si náklady rozdelia predajcovia a štát, v Poľsku niesol bremeno cez nižšie dane hlavne štát. Pravda ↗

Ten istý spor o to, kto má z krízy platiť, sa v noci na piatok otvoril aj v Británii. Vláda tam chce daň z mimoriadnych ziskov ropných a plynárenských firiem, takzvaný energy profits levy, nahradiť od roku 2030 novým odvodom z príjmov z ropy a plynu, priemysel však tlačí na skorší začiatok. Podľa analýzy pre organizáciu Global Witness by nový režim pri cene ropy okolo sto dolárov za barel vyniesol do roku 2030 o 8,6 miliardy libier menej než súčasná daň, a keby ropa klesla na sedemdesiat dolárov, nevyniesol by nič, kým súčasná daň by dala 4,6 miliardy. Združenie Offshore Energies UK naopak tvrdí, že skorší prechod spolu s „pragmatickejším" prístupom k licenciám by odomkol 111 projektov v britskej časti kontinentálneho šelfu. Global Witness spolu s Greenpeace UK, koalíciou End Fuel Poverty a ďalšími organizáciami napísali ministrovi financií Johnovi Healeymu, aby výzvam na skoršie zrušenie dane odolal, a hovoria o firmách, ktoré na blízkovýchodnej kríze „zarobili". The Independent ↗

Za hranicami V4 sa k cene pridáva sucho a zásobovanie

Mimo regiónu sa drahé palivá stali politickou témou aj vo Francúzsku. Vláda tam siaha po dotáciách: od 1. októbra môžu zamestnávatelia preplácať zamestnancom palivo bez odvodov a dane z príjmu až do výšky 1 000 eur ročne, kým v júni bol strop 600 eur, a predĺžila a rozšírila podporu pre tých, čo najazdia najviac. RMC ↗ Ségolène Royalová, ktorá sa uchádza o kandidatúru v primárkach socialistov, zároveň označila marže koncernu TotalEnergies za formu špekulácie. Le Figaro ↗

Prezident Emmanuel Macron potom vo štvrtok večer poskytol štyridsaťminútový rozhovor stanicám TF1 a France 2, prvý takýto od roku 2024. Za hlavnú príčinu zdražovania označil to, čo sa deje v Hormuze, a oznámil, že Francúzsko pošle na ochranu saudského ropného terminálu Yanbu ľudí, radary aj systémy protivzdušnej obrany. „Nie aby sme sa zapojili do nejakého konfliktu, ale aby sme tú lokalitu chránili," povedal. Zníženie daní z palív nazval riešením, ktoré „nie je najcnostnejšie", pretože dane „slúžia na financovanie štátnych výdavkov", a za rozumnejšie označil adresnú pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. Zároveň dodal, že ceny „nenecháme vyletieť" a že „podľa toho, ako sa to bude vyvíjať, netreba nič vylučovať". Trumpov zvažovaný zákaz vývozu americkej nafty nazval zlým rozhodnutím „nielen pre ostatný svet, ale aj pre americkú ekonomiku". 20 Minutes ↗ Le Figaro ↗ Bývalý premiér Dominique de Villepin v ten istý večer žiadal „absolútny strop 2,50 eura za liter" BFM TV ↗ a aglomerácia Valenciennois zaviedla na tri mesiace bezplatnú verejnú dopravu. BFM TV ↗

Najďalej zašlo Moldavsko. Parlament v utorok schválil pomerom hlasov 54 ku 20 šesťdesiatdňový núdzový stav v energetickom a vodnom sektore, ktorý začne platiť v sobotu 26. septembra a umožní úradom rýchlo reagovať pri narušení dodávok energie, paliva a vody. Premiér Vasile Tofan označil súbeh vojny na Blízkom východe, vojny na Ukrajine a bezprecedentného sucha za „dokonalú búrku", ktorá dolieha na krajinu s 2,4 milióna obyvateľov. Podľa agentúry AFP sucho znížilo hladiny riek naprieč Európou, čo dodávky energie zhoršuje ďalej. TV Markíza ↗

Moldavský minister energetiky Dorin Junghietu pripustil, že cena nafty môže dosiahnuť hranicu štyridsať lei za liter, teda v prepočte zhruba dve eurá, a prekročiť ju. NewsMaker ↗

Vo štvrtok siahli po daniach ďalšie krajiny. Lotyšský parlament schválil od 1. októbra nižšiu spotrebnú daň, pri nafte z 396 na 330 eur za tisíc litrov a pri benzíne na 490 eur, čo pri plnom prenesení zníži cenu asi o osem centov na liter. Trojmesačný výpadok 14,4 milióna eur pokryje z predaja majetku zhabaného páchateľom trestnej činnosti. V susednej Litve navrhuje Gediminas Šimkus automaticky znižovať spotrebnú daň, keď ceny prekročia stanovenú hranicu, a Virginijus Sinkevičius chce pre ceny palív zvolať na budúci týždeň koaličnú radu. V Portugalsku minister hospodárstva Manuel Castro Almeida vyzval ľudí, aby palivom šetrili všade, kde sa dá, a ďalšiu podporu, ktorá by narušila vyrovnaný rozpočet, odmietol. Odborový zväz civilných pilotov hlási nedostatok leteckého paliva, ktorý podľa neho zdražuje letenky o 15 až 20 percent a niektoré lety sa presúvajú, a líder socialistov José Luís Carneiro žiada vládu vysvetliť, či sú problémy so strategickými rezervami. V Nórsku, kde liter nafty prekročil 30 korún, podpísalo 99 starostov zo siedmich strán výzvu obnoviť dočasné zníženie daní z palív. LRT ↗ LRT ↗ RTP ↗ Jornal de Negócios ↗ RTP ↗ RTP ↗ Aftenposten ↗

V Litve pribudol k návrhom na daniach ešte jeden. Nafta tam vo štvrtok na niektorých pumpách stála 2,40 eura a benzín 2,09, pričom od januára je zaprogramované ďalšie zdraženie kvôli rastúcej uhlíkovej zložke v cene, pri nafte o desať centov a pri benzíne o tri. Predseda Demokratickej únie „Vardan Lietuvos" Virginijus Sinkevičius preto navrhuje túto zložku dočasne odložiť a hľadať na to zhodu v Únii. „Teraz vidíme, že cena paliva je aj tak vysoká. Od Nového roka ešte vzrastie. Hovorí sa o zdražujúcom vykurovaní a to všetko bezpochyby vyvoláva v spoločnosti napätie," povedal. Koaliční partneri vládnych socialdemokratov zároveň žiadajú nasledovať lotyšský príklad a vládny návrh na polovične lacnejšie vlakové a autobusové lístky im nestačí: podľa predsedu Zväzu roľníkov a zelených Aurelijusa Verygu ľudia v regiónoch alternatívu k autu nemajú. LRT ↗

Čo sleduje hotinfo