Ukrajinské drony lietajú na amerických technológiách. Kyjev ich neovláda, ruská náhrada sa trápi na obežnej dráhe

Ukrajinské drony dnes zasahujú ruské rafinérie, sklady a logistiku tak hlboko v tyle, že v Moskve stoja rady na benzín. Rumunský denník Adevărul na to upozornil z opačnej strany: celá kampaň stojí na súbore amerických technológií a spravodajských informácií, ktoré Kyjev neovláda. Rusko sa pokúsilo postaviť si vlastnú náhradu a jeho satelity namiesto obežnej dráhy klesajú k Zemi.

Čo tá kampaň reálne robí

Adevărul opisuje dosah ukrajinských dronov dlhého doletu a nejde pritom len o symbolické zásahy. V Moskve stoja autá pri čerpacích staniciach v radoch dlhých stovky metrov pre nedostatok paliva, na anektovanom Kryme výpadky prúdu nechali obyvateľov celé dni bez elektriny a v celom Rusku zhoreli logistické sklady Wildberries a Ozonu, teda dvoch najväčších tamojších internetových predajcov. Adevărul ↗

Bližšie k frontu podobne zasahujú ruskú logistiku drony stredného doletu — rozbíjajú zásobovanie palivom, muníciou a materiálom a spomaľujú postup ruských jednotiek. Ruský postup sa podľa údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny od februára citeľne zadrhol. Tagesspiegel ↗

Tri americké mená, bez ktorých by to nešlo

Adevărul rozpisuje, na čom tá kampaň stojí, a je to prekvapivo konkrétne. Terminály Starlink od Muskovej SpaceX sú operačnou chrbticou mnohých ukrajinských dronových misií. Drony Hornet od firmy Perennial Autonomy, ktorú založil bývalý šéf Googlu Eric Schmidt, sa považujú za najlepšie stredné útočné stroje, aké Ukrajina má. A Palantir vedený Alexom Karpom, spoluzaložený Petrom Thielom, dodáva softvér s umelou inteligenciou, ktorý je kľúčový pre plánovanie trás a účinnosť úderov na veľkú vzdialenosť. Adevărul ↗

Rakúsky vojenský analytik plukovník Markus Reisner to pre denník zhrnul tak, že práve táto kombinácia — americké spravodajské informácie, umelá inteligencia pre operačné vykonanie a Starlink ako komunikačná infraštruktúra — je to, čo Ukrajincom vôbec umožňuje takú kampaň viesť a udržať.

Ani jedna z tých troch vecí nie je ukrajinská ani štátna. Sú to tri súkromné americké firmy.

Deň, keď sa Európa nevedela dohodnúť, čo Musk povedal

Ako veľmi na tom záleží, ukázal koniec augusta. Belgické médiá 31. augusta napísali, že Musk dal v rozhovore s bývalým ministrom Mychajlom Fedorovom súhlas s použitím Starlinku na útoky proti Rusku, a rumunský Digi24 v ten istý deň písal, že by bol ochotný to povoliť. Digi24 ↗

O niekoľko hodín neskôr priniesol Kyiv Independent exkluzívne opak: podľa jeho zdrojov je Musk proti tomu, aby Ukrajina Starlink na údery do Ruska používala, a to napriek predchádzajúcim správam médií. Kyiv Independent ↗

Nemecká n-tv to večer titulkovala priamo otázkou, či Musk Kyjevu zelenú dal, s poznámkou, že správy si protirečia. Litovský portál 15min na druhý deň napísal, že sa radovalo priskoro. n-tv ↗

Podstatné nie je, ktorá verzia nakoniec obstojí. Podstatné je, že kľúčová časť možností ukrajinskej armády závisí od rozhodnutí súkromnej americkej firmy — a celý deň sa nedalo spoľahlivo zistiť, aký postoj vlastne platí.

Ruská náhrada sa trápi na nízkej obežnej dráhe

Rusko je na tom paradoxne horšie, a to z rovnakého dôvodu. Aj jeho jednotky Starlink používali, hoci naň nikdy nemali právo — terminály sa do krajiny pašovali. Vo februári im SpaceX na naliehanie Ukrajiny prístup zablokovala. Tagesspiegel ↗

Problémom pritom nebola samotná strata Starlinku, ale to, že Moskva nemala náhradu — práve preto, že sa spoliehala na nelegálne používanie cudzej služby. Odvtedy stavia vlastnú sieť Rassvet a čísla nevyzerajú dobre.

Aby satelity fungovali podľa zámeru, museli by sa dostať do výšky 870 kilometrov. Zo šestnástich vypustených 19. júla nedosiahol plánovanú dráhu ani jeden a väčšina sa drží medzi 300 a 400 kilometrami. Najmenej dva podľa sledovacích dát už mieria späť do atmosféry. Čím nižšie satelit letí, tým kratšie vydrží, lebo naň silnejšie pôsobí odpor atmosféry a rýchlejšie míňa palivo. Digi24 ↗

Predchádzajúca marcová dávka dopadla o niečo lepšie — zo šestnástich satelitov štyri zlyhali a dvanásť sa koncom júla dostalo aspoň na 550 kilometrov. Rusko tak má za dva pokusy zo 32 satelitov len dvanásť, ktoré sa dostali aspoň na 550 kilometrov. Odborník na Rusko John Hardie z think-tanku Foundation for Defense of Democracies pre Newsweek uviedol, že chybovosť sa zatiaľ javí vyššia než pri prvej generácii Starlinku.

Zlyhanie ale neznamená, že hrozba zmizla. Inštitút pre štúdium vojny upozorňuje, že aj čiastočne funkčná sieť by mohla zvýšiť presnosť ruských útokov na Ukrajinu.

Prečo to má čítať aj Slovák

Nie je to len ukrajinský problém. Rovnaká sieť sa práve komerčne rozširuje po strednej Európe — maďarská skupina 4iG oznámila, že Starlink Mobile prinesie do Maďarska od roku 2027. Telex ↗

Tá istá infraštruktúra, ktorej vojenské použitie závisí od pravidiel a rozhodnutí americkej súkromnej firmy, sa teda stáva bežnou súčasťou európskych telekomunikácií. Otázka, ktorú si Kyjev kladie pod tlakom, si európske vlády zatiaľ klásť nemusia — ale je to tá istá otázka.

Čo sleduje hotinfo