Národná zoologická záhrada Bojnice

Výška v kohútiku

97–140 cm

Hmotnosť

samce 300–350 kg, samice 250–300 kg

Potrava

trávy, lístie, bambusové výhonky, kôra

Dožíva sa

priemerne 20 rokov

Srsť takina zlatého je biela až belavá, dospelé samce majú zlatistú srsť na krku a hrudi. Hustá srsť je napustená mastnou látkou, ktorá zviera chráni pred chladom, a takiny si pachom značkujú aj stromy. Hoci pripomína kamzíka či býka, podľa genetických výskumov má bližšie k ovciam. Na jar sa takiny združujú do stád až do 300 kusov a sťahujú sa vysoko k hornej hranici lesa, na zimu schádzajú do zalesnených dolín. Chodia stále po tých istých vyšliapaných chodníkoch cez bambusové húštiny k soľným lizom. Staršie samce žijú väčšinu roka osamote. Mláďatá sa rodia tmavé, sivohnedé, a rohy im začnú rásť až okolo šiesteho mesiaca. Ohrozuje ho odlesňovanie a pytliactvo.

V Bojniciach: Takina zlatého chovajú Bojnice od roku 2011 a v roku 2020 boli jedinou zoo na Slovensku s týmto poddruhom. V tom roku sem prišiel zo Zoo Drážďany mladý samec Aiguo.

Zdroje: 1, 2, 3, 4 · Foto: J. Patrick Fischer, CC BY-SA 3.0

Výška v kohútiku

do 1 m

Hmotnosť

približne 65 kg

Potrava

najmä trávy a lístie

Mláďatá

rodia sa od mája do júla

Kozorožec kaukazský žije na strmých skalnatých svahoch vo výškach 800 až 4 000 metrov. Je aktívny najmä v noci, keď sa pasie na otvorených miestach, cez deň sa ukrýva. V lete tvorí stáda asi desiatich zvierat, v zime sa skupiny zväčšujú zhruba na dvadsať. Samce majú šabľovito zahnuté rohy s hrubými priečnymi rebrami, dlhé približne 70 cm, samice oveľa menšie. Kedysi žil aj v nižších polohách, no ľudia a zmena podnebia ho vytlačili vyššie do hôr. Ohrozuje ho pytliactvo pre mäso, kožu a rohy, z ktorých sa vyrábajú tradičné rohy na pitie, ďalej konkurencia dobytka na pastvinách a tuhé zimy – veľa zvierat zahynie v lavínach.

V Bojniciach: Bojnická zoo chová kozorožca kaukazského od roku 1978 a pravidelne sa tu rozmnožuje; v roku 2022 tu odchovali tri mláďatá. Jedno z nich, samec, odcestovalo v apríli 2026 na odporúčanie koordinátora chovu do Zoo Hluboká.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Kaschpi13, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

65–115 cm

Hmotnosť

32–110 kg

Potrava

v lete trávy, v zime lístie a konáre kríkov

Mláďatá

1–2 (zriedka 3), gravidita 135–170 dní

Markhur má najvyšší kohútik zo všetkých divých kôz. Jeho meno pochádza z perzštiny a dá sa preložiť ako „požierač hadov“ – podľa starej povery zabíja a žerie hady. Rohy stočené do vývrtky majú obe pohlavia: u samcov môžu dorásť až do dĺžky 160 cm, u samíc najviac 25 cm. Samce majú dlhú srsť na brade, krku a hrudi. Samice s mláďatami žijú v stádach okolo deviatich kusov, dospelé samce väčšinou samy. V lete sa pasie, v zime ohryzuje kríky a pre vyššie konáre sa vie postaviť na zadné nohy. Najväčšou hrozbou je pytliactvo, samce sú navyše cennou trofejou.

V Bojniciach: V roku 2021 priviezli do Bojníc zo Zoo Olomouc dve samice markhura turkménskeho.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Frettie, CC BY-SA 3.0

Dĺžka tela

80–100 cm

Hmotnosť

okolo 25 kg

Mláďatá

1–4, najčastejšie 2, rodia sa slepé

Dožíva sa

v chove až 21 rokov

Rys má na ušiach typické čierne štetčeky a veľké osrstené labky mu v zime slúžia ako snežnice. Nie je vytrvalý bežec – korisť si počká v zálohe alebo sa k nej prikradne a skočí. Tam, kde je srnčej zveri dosť, je srnec lesný jeho najobľúbenejšou korisťou; dospelý rys potrebuje denne 1 až 2 kg mäsa a veľký úlovok konzumuje aj niekoľko dní. Žije samotársky, poľuje hlavne v noci a územie si značkuje pachom. Je taký tichý a skrytý, že v lese ho človek takmer nikdy neuvidí, skôr nájde jeho stopy v snehu. Škvrny má každý jedinec iné, a tak ho výskumníci rozpoznajú na fotopasci. Ohrozuje ho pytliactvo a rozdrobovanie lesov.

V Bojniciach: Chovný pár tvorí samec Dick, ktorý prišiel v roku 2023 z francúzskej Réserve zoologique de la Haute-Touche, a samica Patrícia zo Zoo Jihlava. Dňa 10. júla 2025 sa im narodili dve mláďatá.

Zdroje: 1, 2, 3, 4 · Foto: Nzoo Bojnice, CC BY 4.0

Výška v kohútiku

74–84 cm

Hmotnosť

samce 20–57 kg, samice 20–33 kg

Potrava

nízke trávy, občas lístie

Dožíva sa

zvyčajne 10–15 rokov

Dospelé samce sú na chrbte a bokoch tmavohnedé až čierne, s bielym bruchom a bielymi kruhmi okolo očí; samice a mláďatá sú žltohnedé. Samce majú dlhé rohy stočené do vývrtky, samice zvyčajne žiadne. Silné samce si v čase párenia obhajujú malé teritóriá, kam prichádzajú samice za potravou, a so súpermi zvádzajú tvrdé súboje hlavami a rohmi. Antilopa jeleňovitá je aktívna cez deň a dokáže bežať rýchlosťou až 80 km/h. Musí piť každý deň, preto stáda putujú za vodou na veľké vzdialenosti. V 20. storočí jej počty prudko klesli pre nadmerný lov a ničenie biotopov a dnes žije v malých rozptýlených stádach, väčšinou v chránených územiach.

Zdroje: 1, 2 · Foto: Shadow Ayush, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

75–110 cm

Hmotnosť

samce 110–160 kg, samice 80–90 kg

Mláďatá

1 mláďa, gravidita až 221 dní

Dožíva sa

v chove 15–18 rokov

Jeleň sika je jedným z mála jeleňov, ktoré si škvrnitú srsť ponechávajú aj v dospelosti, a pevninské poddruhy majú škvrny najvýraznejšie. V zime srsť stmavne, škvrny vyblednú a samcom narastie na krku hriva. Je to veľmi „zhovorčivý“ jeleň s viac než desiatimi rôznymi zvukmi, od tichého pískania po hlasný krik. V ruji, ktorá vrcholí od septembra do novembra, si samce vyhrabávajú jamy, značkujú ich močom a strážia si hárem samíc. Meno nesie po poľskom prírodovedcovi Benedyktovi Dybowskom, ktorý ho objavil na Sibíri po odpykaní trestu nútených prác. Vo väčšine pôvodného areálu ho vyhubil lov a strata lesov.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Alina Zienowicz Ala z, CC BY-SA 3.0

Výška v kohútiku

35–45 cm

Hmotnosť

3,8–7,2 kg

Potrava

lístie, plody, výhonky, bobule

Dožíva sa

v prírode okolo 5 rokov, v chove až 16–18

Dikdiky patria k najmenším antilopám sveta. Meno dostali podľa poplašného volania: keď ich niečo vyruší, utekajú kľukatými skokmi do húštiny a vydávajú trúbivé „zik-zik“. Rohy majú len samce, sú krátke a často ukryté v chocholčeku na hlave; samice bývajú o niečo ťažšie. Dikdiky žijú v pároch na vlastnom území, ktoré si značkujú trusom a pachom zo žliaz pred očami, a pár na ňom môže zostať celý život. Vodu takmer nepotrebujú piť – získavajú ju z lístia a plodov, telo si chladia dychčaním cez pohyblivý ňufák a v najväčšej horúčave odpočívajú v tieni. Mláďa leží po narodení dva až tri týždne ukryté a prežije len asi polovica z nich.

V Bojniciach: V roku 2021 sa tu narodili štyri mláďatá dikdika. V rámci európskeho chovného programu (EAZA) potom odišli do zoologických záhrad v Slovinsku, Dánsku a Česku.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Giles Laurent, CC BY-SA 4.0

Hmotnosť

v Európe priemerne 39 kg

Potrava

jelene, srnce, diviaky, menšie zvieratá

Mláďatá

4–8, gravidita 62–75 dní

Vlk eurázijský je najväčší zo vlkov Starého sveta. Žije vo svorke, ktorú tvorí rodičovský pár s potomstvom; v Európe má svorka v priemere päť až šesť členov. Pár zostáva spolu zvyčajne celý život a mladé vlky po dospení odchádzajú založiť vlastnú svorku. Svorka si stráži rozsiahle územie, denne ním prejde v priemere 25 km a hranice značkuje pachom. Vytím sa vlci zvolávajú pred lovom a po ňom; na mesiac však nezavýjajú, to je len povera. Na Slovensku ho začiatkom 20. storočia vyhubili, neskôr sa vrátil a od júna 2021 je celoročne chránený.

V Bojniciach: V máji 2019 sa v Bojniciach párovi Wolfie a Daysi narodili tri vĺčatá, ktoré návštevníci videli na hornej trase Karpatského chodníka.

Zdroje: 1, 2, 3, 4 · Foto: Nzoo Bojnice, CC BY 4.0

Výška v kohútiku

samce do 1,6 m, samice od 1 m

Hmotnosť

samce 190–270 kg (max. 315), samice 120–210 kg

Potrava

lístie, tráva, výhonky, plody

Dožíva sa

v prírode 7–8 rokov, v chove do 23

Pýchou samcov sú rohy stočené do dvoch a pol závitov; vyrovnané by merali v priemere 120 cm. Rastú postupne: prvý závit majú samce asi v dvoch rokoch, plný tvar až okolo šiesteho roku. Samice rohy nemajú. Kudu je plachý – keď sa vyľaká, zostane stáť bez pohnutia a vďaka bielym pruhom na sivohnedej srsti splynie s krovinami. Pred šelmami sa zachraňuje skokmi cez kríky a nízke stromy. Samice s mláďatami žijú v malých skupinách po 6 až 10 kusov, samce väčšinou osamote a k samiciam sa pridávajú len v čase párenia. Pasie sa ráno a podvečer, v horúčave odpočíva v tieni.

V Bojniciach: Začiatkom marca 2026 sa tu samici Lamine narodil samček Lamu – prvé mláďa kudu veľkého v bojnickej zoo po šiestich rokoch.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

asi 1,2 m

Hmotnosť

samce 180–240 kg, samice 100–210 kg

Potrava

trávy, v suchu lístie, korene, hľuzy, melóny

Mláďatá

1–2, gravidita 9 mesiacov

Oryx juhoafrický je najväčší zo všetkých oryxov a nájdeme ho aj v štátnom znaku Namíbie. Dlhé rovné rohy, merajúce v priemere 85 cm, majú obe pohlavia: samice ich majú tenšie a o niečo dlhšie a bránia nimi mláďatá pred šelmami, samce ich používajú v súbojoch o územie. V púšti nie je odkázaný na pitnú vodu – vyhrabáva korienky a hľuzy až z hĺbky jedného metra a všetku potrebnú vodu dokáže získať z divých melónov a uhoriek. Najaktívnejší je za súmraku a úsvitu, keď je teplota znesiteľná. Žije v stádach 10 až 40 zvierat s jedným dominantným samcom. Mláďa zostáva prvých šesť týždňov ukryté, až potom sa s matkou pridá k stádu.

Zdroj: en.wikipedia.org · Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

115–140 cm

Hmotnosť

samce 180–230 kg, samice 90–160 kg

Potrava

najmä trávy a ostrice, aj kry

Dožíva sa

v prírode asi 12 rokov, v chove až 21

Jeleň bieloústy žije vo výškach 3 500 až 5 100 metrov, vyššie než ktorýkoľvek iný jeleň. Meno mu dali biele pysky a brada, ktoré sa jasne odrážajú od tmavej hlavy. Riedky vysokohorský vzduch zvláda vďaka nezvyčajne veľkým nosovým dutinám, pred mrazom ho chráni hustá srsť a široké kopytá s dlhými paprčkami z neho robia zdatného lezca po strmých svahoch. Aktívny je najmä za súmraku. Samce a samice sa väčšinu roka zdržiavajú v oddelených stádach a spájajú sa až v ruji od septembra do novembra. Ohrozuje ho lov pre mäso a parožie, ktoré sa používa v tradičnej čínskej medicíne, a konkurencia oviec, kôz a jakov na pastvinách.

V Bojniciach: V roku 2019 sa v Bojniciach narodilo mláďa. Okrem Bojníc vtedy tento druh chovalo len osem ďalších zoologických záhrad v Európe.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Pwojdacz, CC BY-SA 3.0

Hmotnosť

samce 198–262 kg, samice 161–214 kg

Výška v kohútiku

samce okolo 127 cm, samice okolo 119 cm

Potrava

prevažne trávy (70–95 %)

Dožíva sa

v prírode 18 rokov, v chove 30

Vodárka sa bez vody nezaobíde: v horúčave zle znáša nedostatok vody, preto žije pri riekach a jazerách a pred levmi, hyenami či divými psami uniká do vody. Jej koža vylučuje mastný výpotok s pachom pižma, ktorý srsť pri plávaní chráni pred premočením. Latinské meno ellipsiprymnus odkazuje na biely eliptický kruh na zadku. Zatočené rohy majú len samce. Samice s mláďatami žijú v stádach po 6 až 30 kusov, mladé samce zakladajú vlastné mládenecké skupiny a dospelé samce si strážia teritóriá. Druh ako celok nie je ohrozený, no počty klesajú pre pytliactvo a rozširovanie ľudských sídiel.

Zdroj: en.wikipedia.org · Foto: Giles Laurent, CC BY-SA 4.0

Hmotnosť

samce 165–290 kg, samice 140–260 kg

Potrava

najmä krátke trávy

Mláďatá

1 mláďa po asi 8,5 mesiaca

Dožíva sa

v chove priemerne 20 rokov

Pakône žijú v stádach na krátkotrávnatých pláňach a sú rýchlymi a veľmi ostražitými bežcami, ktorí dosiahnu až 80 km/h. Tri africké populácie, napríklad v Serengeti, podnikajú dlhé sezónne sťahovanie za dažďom a čerstvou trávou; kedysi ich bolo oveľa viac, ostatné migrácie prerušili ploty a osady. Samice rodia uprostred stáda a takmer naraz – 80 až 90 % mláďat príde na svet v priebehu troch týždňov, takže predátori ich nestihnú uloviť. Mláďa sa postaví na nohy už pár minút po narodení. Na celom rozsahu ho ohrozujú ploty na migračných trasách, vysychanie vodných zdrojov a pytliactvo.

Zdroj: en.wikipedia.org · Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0

Hmotnosť

70–140 kg

Potrava

tráva (asi 60 %), lístie, plody

Dožíva sa

najviac okolo 20 rokov

Daniel mezopotámsky je väčší než daniel európsky a jeho lopatovité parožie je o niečo užšie. V 40. rokoch 20. storočia ho považovali za vyhynutého, no v roku 1956 ho znovu objavili v provincii Chúzestán na juhozápade Iránu. Z niekoľkých odchytených kusov vznikol chovný program a vďaka chovu v zajatí sa počty zvýšili z hŕstky v 60. rokoch na vyše tisíc. Do Izraela ho vrátili v roku 1978 a dnes tam žije stabilná voľná populácia. Za jeho dávny úbytok môže hlavne lov, ktorý sa začal už v mladšej dobe kamennej.

Zdroj: en.wikipedia.org · Foto: Eyal Bartov, CC BY-SA 3.0

Hmotnosť

samce okolo 235 kg, samice okolo 220 kg

Výška v kohútiku

samce 117–140 cm, samice o niečo menej

Potrava

trávy strednej výšky, listy, byliny

Dožíva sa

v prírode 19 rokov, v chove 22

Rohy majú samce aj samice, prstencovité a zahnuté dozadu ako šabľa. Keď antilopu vranú napadne predátor, napríklad lev, nedá sa na útek, ale sa postaví a bráni sa práve nimi – zaznamenali sa aj prípady, keď útočník takýto zápas neprežil. Samice a mláďatá sú gaštanovo až tmavohnedé, samce po troch rokoch stmavnú do čierna, odkiaľ pochádza aj meno. Stádo s 10 až 30 samicami a mláďatami vedie jediný samec; mladé samce okolo troch rokov odchádzajú do mládeneckých skupín. Mláďa sa prvé dni skrýva v tráve a matka ho chodí kŕmiť. Druhu uberá priestor premena saván na polia.

V Bojniciach: V roku 2021 sa v Bojniciach narodili dve mláďatá antilopy vranej.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

127–140 cm (zebra stepná)

Hmotnosť

samce 220–322 kg, samice 175–250 kg

Potrava

trávy

Dožíva sa

v prírode priemerne 25 rokov

Zebra bezhrivá je najsevernejší poddruh zebry stepnej. Od ostatných sa líši tým, že dospelé samce majú hrivu len strapatú, alebo žiadnu. Pruhovanie je u každej zebry jedinečné a podľa väčšiny doterajších dôkazov odrádza krv cicajúce muchy, aby na zvieratá nesadali. Zebry žijú v rodinných skupinách – háremoch – s jedným žrebcom, niekoľkými kobylami a ich mláďatami; pri sťahovaní sa háremy spájajú do stád so stovkami zvierat. Keď ich prenasledujú hyeny alebo divé psy, skupina drží pokope a chráni najmä mláďatá. Posledná väčšia populácia tohto poddruhu žije v národnom parku Kidepo v Ugande.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Chrumps, CC BY-SA 3.0

Hmotnosť

samce 5,2–6,9 t, samice okolo 3 t

Potrava

tráva, lístie, byliny, kôra; okolo 150 kg denne

Mláďatá

1 mláďa po 22 mesiacoch, najdlhšia gravidita cicavcov

Dožíva sa

najviac 70–75 rokov

Slon africký je najväčšie žijúce suchozemské zviera. Chobot zakončený dvoma prstovitými výbežkami mu slúži ako ruka aj na dotyk – pri pozdrave vloží nižšie postavený slon koniec chobota do úst vyššie postavenému. Veľkými ušami máva, aby z ciev na ich vnútornej strane odviedol teplo. Jadrom sloniej spoločnosti je rodinná skupina samíc s mláďatami, ktorú vedie najstaršia samica, matriarcha; mladé samce ju opúšťajú medzi 10. a 19. rokom. Slony ohrozuje strata prostredia a pytliactvo pre mäso a slonovinu – vo východnej Afrike klesla ich populácia v rokoch 2006 až 2013 o 62 %.

V Bojniciach: Slonice Maja a Gula sa narodili v Zimbabwe a do Bojníc prišli v auguste 1984; od roku 2021 žijú v novom pavilóne pre africkú faunu. Koncom novembra 2022 k nim z viedenskej zoo pribudol samec Tembo, tiež rodák zo Zimbabwe.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5, 6 · Foto: Nzoo Bojnice, CC BY 4.0

Hmotnosť

barany 45–60 kg, bahnice 35–50 kg

Výška v kohútiku

barany 60–70 cm, bahnice 58–65 cm

Mláďatá

až 3 vrhy za 2 roky

Dožíva sa

10–12 rokov, v zoo až 20

Kamerunská ovca nemá vlnu, ale srsť, pod ktorú si na zimu narastí jemnú podsadu a na jar ju zhodí – strihať ju preto netreba. Pochádza zo západoafrických zakrpatených oviec a je nenáročná, odolná a dobre znáša aj chlad. Bahnice sú bezrohé, barany majú kosákovité rohy a hrivu na krku a hrudi. Najčastejšie sú hnedé s čiernym bruchom a čiernymi znakmi na hlave a nohách. Dospievajú veľmi skoro, už okolo štyroch až piatich mesiacov, a za dva roky môžu mať až tri vrhy jahniat; rodia väčšinou bez pomoci človeka.

Zdroje: 1, 2 · Foto: Neozoon, CC BY-SA 3.0

Výška v kohútiku

podľa plemena od 90 do 150 cm

Mláďatá

zvyčajne 1 žriebä po asi 12 mesiacoch

Dožíva sa

pracovné v chudobných krajinách 12–15 r., inde 30–50

Somára domestikovali v Afrike pred 5 000 až 7 000 rokmi a odvtedy slúži najmä ako pracovné zviera. Prispôsobil sa skromným púštnym krajom: na rovnakú hmotnosť potrebuje menej potravy než kôň. Jeho hlasné hýkanie trvá zvyčajne okolo dvadsať sekúnd a počuť ho na viac ako tri kilometre, čo mu v púšti pomáha udržať kontakt s ostatnými. Veľké uši zachytia vzdialené zvuky a pomáhajú aj chladiť krv. Povesť tvrdohlavca má podľa odborníkov skôr preto, že je oveľa opatrnejší než kôň; inak je zvedavý, učenlivý a hravý. Na chrbte má väčšinou tmavý pruh v tvare kríža.

Zdroj: en.wikipedia.org · Foto: Jules Verne Times Two, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

132–142 cm

Hmotnosť

samce 350–400 kg, samice 250–300 kg

Potrava

trávy a ostrice, v zime aj kry a korene

Dožíva sa

v prírode do 20 rokov

Kiang je najväčší z divých oslov a nikdy nebol domestikovaný. Žije na vysokohorských lúkach a stepiach vo výškach 2 700 až 5 300 metrov, kde spása tvrdé trávy a ostrice; v zime, keď trávy chýba, okusuje kry a vyhrabáva aj korienky. V lete má krátku srsť, zimná je dvakrát dlhšia. Svetlohnedý chrbát a biele brucho ho v suchej krajine dobre maskujú. Občas sa zhromažďuje do stád s niekoľkými stovkami kusov, no tie nie sú trvalé – tvoria ich buď mladé samce, alebo matky so žriebätami. Teritoriálne samce votrelcov odháňajú sklopenými ušami a hýkaním, v krajnom prípade kopaním a hryzením.

Zdroj: en.wikipedia.org · Foto: Zoo Brno, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

122–142 cm

Hmotnosť

okolo 300 kg

Potrava

tráva a byliny, v zime aj výhonky a kôra drevín

Dožíva sa

až 25 rokov

Kôň Przewalského vo voľnej prírode vyhynul – naposledy ho tam videli v roku 1968 – a prežil len vďaka zoologickým záhradám; všetky dnešné kone tohto druhu pochádzajú z 13 predkov. Od roku 1992 ich z chovov vracajú do Mongolska, napríklad do Národného parku Hustai, a od roku 2024 aj do Kazachstanu. Žije v rodinných skupinách: hrebec, jedna až tri kobyly a ich potomstvo. Mladé zostávajú v skupine do dvoch až troch rokov, potom sa mladé žrebce pridajú k mládeneckým skupinám. Od domáceho koňa ho odlíšite podľa krátkej vztýčenej hrivy, tmavého pruhu na chrbte a svetlej papule. Má 33 párov chromozómov, domáci kôň len 32.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Zazaa Mongolia, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

160–180 cm

Hmotnosť

samce okolo 600 kg, samice okolo 480 kg

Potrava

tráva, aj suché, tŕnisté a slané rastliny

Dožíva sa

v priemere okolo 30 rokov, v chove najviac 35

Hrby ťavy dvojhrbej neobsahujú vodu, ako sa niekedy traduje, ale tuk – zásobu energie. Keď je potravy málo, hrby splasnú a nakloní sa nabok. Bez vody vydrží aj mesiace, a keď sa k nej dostane, vypije naraz až 57 litrov; v zime si vodu dopĺňa aj žraním snehu. Huňatá srsť ju chráni pred mrazom do −30 °C aj pred horúčavou do 50 °C a na jar z nej vypadáva vo veľkých chumáčoch. Dlhé mihalnice a uzatvárateľné nozdry ju chránia pred pieskom v prachových búrkach. Chodí mimochodom – naraz dvíha obe nohy na jednej strane, preto sa pri chôdzi kolíše. Domáca ťava dvojhrbá nepochádza z divej ťavy, sú to dva samostatné druhy.

V Bojniciach: Prvé ťavy dvojhrbé prišli do Bojníc už v roku 1958, teda tri roky po otvorení zoo, a neskôr sa tu narodilo aj historicky prvé mláďa.

Zdroje: 1, 2, 3, 4 · Foto: Jano Gallo, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

30–50 cm

Hmotnosť

samce 20–25 kg, samice 18–22 kg

Mláďatá

po 5 mesiacoch, najčastejšie dvojčatá

Dožíva sa

najviac okolo 15 rokov

Kamerunská koza patrí medzi západoafrické zakrpatené kozy. Má krátke nohy a objemné brucho – drobný vzrast sa pravdepodobne vyvinul vo vlhkých pralesoch. V Afrike je dôležitým domácim zvieraťom, chová sa najmä na mäso a kožu, mlieka dáva málo. Je nenáročná, prežije aj tam, kde je vegetácia veľmi chudobná, a čiastočne odoláva spavej chorobe, ktorú prenáša mucha tse-tse. Je obratná, ľahko prekonáva prekážky a vie vyliezť aj na nízke stromy. Rohy majú samce aj samice, samce navyše bradu. Do Európy a USA sa dostala najmä ako zviera pre zoologické záhrady a pre pokojnú povahu ju dnes často chovajú v detských zoo.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Ltshears - Trisha M Shears, Public domain

Výška v kohútiku

100–130 cm

Hmotnosť

90–140 kg

Potrava

tráva, listy kríkov, machy a huby

Dožíva sa

20–25 rokov, výnimočne až 28

Huanako je divý predok domácej lamy. Žije bežne až do výšky 4 000 m a v riedkom vzduchu mu pomáha krv bohatá na červené krvinky – v čajovej lyžičke ich má asi štyrikrát viac ako človek. Žije v stádach, ktoré tvorí dominantný samec, samice a mláďatá. Mladé samce vodca vyženie asi v roku veku a pridajú sa k mládeneckým stádam, ktoré môžu mať až 50 zvierat. Keď samec zbadá nebezpečenstvo, varuje ostatných vysokým bľačaním podobným krátkemu smiechu a beží za stádom, aby ho chránil. Hrubá koža na krku ho chráni pred zubami pumy. Keď sa cíti ohrozený, vie pľuť až na vzdialenosť asi 1,8 metra.

Zdroje: 1, 2 · Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0

Dĺžka tela

samec 100–120 cm, s vlečkou až 230 cm

Hmotnosť

samec 4,1–5,2 kg, samica 2,7–4,1 kg

Potrava

semená, plody, hmyz aj drobné plazy

Dožíva sa

v prírode asi 15 rokov, v chove až 23

Vlečka samca nie je chvost, ale predĺžené chvostové krovky zakončené farebnými očkami. Farbu nerobí pigment, ale stavba pera, ktorá láme svetlo. Pri toku samec vlečku zdvihne do vejára a rozochveje ju, takže perie šuští. Naplno mu narastie až vo štvrtom roku a každý rok po hniezdení ju zhodí – do jari dorastie nová. Napriek jej dĺžke vie lietať, no pred nebezpečenstvom radšej uteká v poraste a noci trávi vysoko na stromoch. Žije v malých skupinách: jeden samec a tri až päť samíc. Hniezdi na zemi a o mláďatá sa stará len samica. Páv korunkatý je národným vtákom Indie.

V Bojniciach: Pávy sa v bojnickej zoo pohybujú voľne a zoo tu zaznamenala množstvo odchovov.

Zdroje: 1, 2, 3, 4 · Foto: Rohit Sharma (some additional editing by Cart), CC BY 4.0

Výška

100–125 cm

Rozpätie krídel

155–215 cm

Potrava

hmyz, žaby, hraboše, dážďovky, jašterice

Dožíva sa

v prírode až 39 rokov, v chove vyše 35

Bocian biely je sťahovavý vták, ktorý zimuje v Afrike. Stredozemné more obchádza cez Gibraltár alebo cez Blízky východ, pretože nad vodou sa netvoria stúpavé teplé prúdy, na ktorých plachtí; kŕdle sa na nich vykrúžia do výšky 1 200 až 1 500 metrov. Pár si spolu stavia mohutné hniezdo z konárov, ktoré využíva roky a ktoré môže vážiť až 250 kg. Pri hniezde sa partneri vítajú klapotom zobáka so zaklonenou hlavou. V horúčave si vylučuje trus na nohy – odparovanie ich chladí a nohy potom vyzerajú biele. Ubúda tam, kde miznú mokrade a lúky; ohrozujú ho aj elektrické vedenia a pesticídy.

V Bojniciach: Zoo chová bociany, ktoré pre zranenie nemôžu žiť vo voľnej prírode – privážajú ich sem ľudia z okolia a niektoré sa po rehabilitácii podarí vrátiť do prírody. V areáli zoo sú aj dve hniezda, ktoré každý rok obsadzujú voľne žijúce bociany.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0

Výška

okolo 1,5 m (1,4–1,7 m)

Hmotnosť

20–27 kg

Potrava

listy, semená, plody, hmyz, drobné živočíchy

Dožíva sa

v prírode v priemere 10,5 roka

Nandu pampový je nelietavý vták a najväčší pôvodný vták amerického kontinentu. Mimo hniezdenia žije v kŕdľoch po 10 až 100 vtákov. Je tichý, len samce v čase párenia vydávajú hlboké dunivé zvuky. Pred nepriateľom uteká kľukato a striedavo dvíha jedno a druhé krídlo. Samec si postaví hniezdo a postupne doň privedie niekoľko samíc; tie znesú vajcia a odchádzajú za ďalšími samcami. Na vajciach sedí iba samec, a to 29 až 43 dní, a sám sa potom stará aj o mláďatá. Zaujímavosťou je, že od roku 2000 žije voľne aj v severnom Nemecku – po úteku zo farmy sa tam rozmnožil na stovky vtákov.

V Bojniciach: Nandu pampové chovajú v Bojniciach od roku 1958. Prvé mláďatá sa tu podarilo odchovať v roku 1981 a do roku 2012 ich tu vychovali spolu 67.

Zdroje: 1, 2, 3, 4 · Foto: Rufus46, CC BY-SA 3.0

Výška

150–190 cm

Hmotnosť

18–60 kg

Potrava

rastliny (akácie, trávy, plody), hmyz

Dožíva sa

v prírode vyše 10 rokov, v chove až 20

Emu je najvyšší pôvodný vták Austrálie a v behu dosiahne až 48 km/h, pričom jeden krok môže merať 2,75 metra. Krídla má zakrpatené, asi 20 cm dlhé, a pri behu nimi máva, aby udržal rovnováhu. Samice sa ozývajú dunivým zvukom z nafukovacieho hrdlového vaku, ktorý počuť až na dva kilometre. Prehĺta kamienky, ktoré mu v žalúdku pomáhajú rozomlieť potravu. Samica znesie tmavozelené vajcia a odíde; zahrieva ich samec, ktorý počas zhruba ôsmich týždňov takmer neje ani nepije a stratí asi tretinu hmotnosti. Pásikavé mláďatá potom vodí a bráni ešte niekoľko mesiacov.

V Bojniciach: Pri chove emu dosahovala bojnická zoo vynikajúce výsledky najmä v 60. až 80. rokoch 20. storočia a podľa vlastných údajov patrí počtom odchovaných mláďat medzi najúspešnejších chovateľov tohto druhu v Európe.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: JJ Harrison (https://www.jjharrison.com.au/), CC BY-SA 4.0

Výška

okolo 130 cm

Hmotnosť

okolo 5,6 kg

Potrava

korienky, hľuzy, mokraďové rastliny; v zime obilie

Mláďatá

hnedožlté so škvrnami, lietajú po 70–75 dňoch

Žeriav bielokrký hniezdi na mokradiach severovýchodného Mongolska, severovýchodnej Číny a priľahlej časti Ruska a zimuje pri rieke Jang-c'-ťiang, v Kórei a na japonskom ostrove Kjúšú. Jedno z hlavných zimovísk leží v demilitarizovanej zóne medzi Severnou a Južnou Kóreou. Páry hniezdia v plytkých mokradiach, hniezdo však radšej zakladajú tam, kde je voda hlbšia a chráni ho pred predátormi. Potravu si vyhrabáva: stojí na mieste a doluje korienky a hľuzy, kým žeriav mandžuský zbiera na povrchu, takže si nekonkurujú. Ohrozuje ho vysúšanie mokradí, suchá a požiare. Vo voľnej prírode ho podľa odhadu z roku 2018 žije len 3 700 až 4 500 dospelých jedincov.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Spaceaero2, CC BY-SA 3.0

Potrava

tráva a byliny, v núdzi aj listy kríkov

Mláďatá

jedno, rodí sa po 30–33 dňoch, merá pár cm

Kengury sa pohybujú skokmi na silných zadných nohách a chvost im slúži ako opora aj kormidlo. Mladé samce si silu merajú v „boxe“: postavia sa na zadné, odtláčajú sa prednými labami a keď súboj pritvrdí, opierajú sa o chvost a kopú. Mláďa sa rodí už po mesiaci, slepé, holé a len pár centimetrov veľké; samo sa vyšplhá do vaku a prisaje sa k struku. Samica vie zastaviť vývoj ďalšieho zárodku, kým staršie mláďa neopustí vak. Kenguru tmavochvostú odlíšite od väčšiny kengúr podľa ochlpeného nosa a čiernej špičky chvosta; dospelé samce majú taký výrazný pach, že im Austrálčania prezývajú „stinker“ (smraďoch).

V Bojniciach: V roku 2017 priviezli do Bojníc zo švajčiarskej Zoo Bazilej mladý pár kengúr tmavochvostých – samca Noosa a samicu Olary. Zoo tento druh dovtedy nikdy nechovala a umiestnila ich do výbehu ku kengurám červeným.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 · Foto: nh53, CC BY 2.0

Výška v kohútiku

1,16–1,5 m

Hmotnosť

204–372 kg

Potrava

tráva; v núdzi kôra, vetvičky, lístie a korene

Dožíva sa

okolo 25 rokov

Zebra Hartmannovej je poddruh zebry horskej. Spoznáte ju podľa kožného laloka na hrdle, hustej „mriežky“ úzkych pruhov na chrbte a bieleho brucha bez pruhov. Má veľmi tvrdé a špicaté kopytá, vďaka ktorým lezie po strmých skalnatých svahoch zdatnejšie než ostatné zebry. Žije v malých stádach, ktoré tvorí jeden žrebec s kobylami a mláďatami; mladé samce sa združujú do samostatných mládeneckých skupín. Pri váľaní v prachu vyhĺbi plytké jamy, v ktorých neskôr hustejšie rastú rastliny, a vedci ju preto označujú za „inžiniera ekosystému“.

V Bojniciach: V auguste 2025 sa tu narodil samček Malak. Meno znamená „anjelik“, no podľa hovorkyne zoo sa k nemu veľmi nehodí – je to vraj poriadny čert.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5 · Foto: Yathin S Krishnappa, CC BY-SA 4.0

Výška v kohútiku

asi 0,5 m

Hmotnosť

10–18 kg

Potrava

byliny, kvety, výhonky, huby, bobule, orechy

Dožíva sa

okolo 17 rokov

Mundžak malý je drobný jeleň, ktorému sa pre typický štekavý hlas v angličtine hovorí aj „barking deer“ (štekajúci jeleň); ozýva sa ním najmä v ruji alebo keď ho niečo vyruší. Samce majú okrem krátkych parohov aj asi päťcentimetrové horné očné zuby: v súboji súpera najprv parohmi vyvedú z rovnováhy a potom ho nimi zrania. Žije samotársky, najaktívnejší je za súmraku a svoje malé teritórium si značí výlučkom žliaz pod očami. V Anglicku, kam ho priviezli v 19. storočí, sa rozšíril na vyše sto tisíc kusov a Európska únia ho od roku 2016 vedie ako invázny druh.

Zdroje: 1, 2 · Foto: Rufus46, CC BY-SA 3.0

Výška v kohútiku

1,1–1,3 m

Hmotnosť

samice 150–235 kg, samce 220–405 kg

Potrava

lístie, kríky, liany, kôra, korene, plody

Dožíva sa

doložene až 19 rokov

Bongo je veľká, prevažne nočná lesná antilopa, ktorej gaštanovú srsť križuje 10 až 15 zvislých bielych pruhov maskujúcich ju v šere pralesa. Rohy majú samce aj samice; pri úteku hustým porastom si ich bongo kladie na chrbát, aby sa nezachytili v lianách. Samce žijú väčšinou samotársky, samice s mláďatami v skupinkách po šesť až osem. Pravidelne chodí k soľným lizom a lístie si strháva dlhým pohyblivým jazykom. V zoologických záhradách žije horský (východný) poddruh z Kene, ktorý je kriticky ohrozený – vo voľnej prírode ho zostalo len okolo sto jedincov, menej než v zoo.

V Bojniciach: Bojnická zoo chová bongá od roku 1995 a prvé mláďa sa tu narodilo v roku 1999. Odvtedy ich prišlo na svet 19; najmladšie, samičky Desta a Pili, sa narodili na jar 2026.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5 · Foto: Charles Miller from Basingstoke, United Kingdom, CC BY 2.0

Výška v kohútiku

barany do 88 cm, ovce do 70 cm

Hmotnosť

barany okolo 50 kg, ovce okolo 35 kg

Potrava

najmä trávy (asi 70 %), lístie, polokry

Dožíva sa

okolo 13 rokov

Muflón je podľa dnes prevládajúceho názoru potomkom neolitických domácich oviec, ktoré ľudia priviezli na Korziku a Sardíniu, kde spätne zdiveli. Žije v stádach, ktoré vedie stará skúsená samica, kým staršie barany sa zdržujú radšej osamote. Veľké zatočené rohy nosia len barany a podľa vrúbkov na nich sa dá určiť vek zvieraťa; na rozdiel od parožia jeleňov sú duté a muflón ich nezhadzuje. V novembrovej ruji barany zvádzajú tvrdé súboje, pri ktorých do seba narážajú rohmi. Ratice mu stále dorastajú, a preto potrebuje kamenistú pôdu – na mäkkom podklade prerastú a zviera začne krívať.

Zdroje: 1, 2, 3, 4 · Foto: Nzoo Bojnice, CC BY 4.0

Výška v kohútiku

75–110 cm

Hmotnosť

30–145 kg

Potrava

trávy, kry, lišajníky

Paovca hrivnatá je jediný druh svojho rodu, hoci niektorí autori ju zaraďujú k rodu koza. Samce majú na hrdle dlhú srsť siahajúcu až na hruď a ich rohy s trojuholníkovým prierezom môžu byť dlhšie ako 76 cm. V suchých horách dokáže získať všetku potrebnú vodu z potravy; aktívna je skoro ráno a podvečer a cez horúčavu odpočíva. Z miesta vyskočí vyše dvoch metrov a pri nebezpečenstve uteká do svahu. V pôvodnej domovine ubúda pre lov a ničenie prostredia, kým v Španielsku, kam ju v roku 1970 vysadili ako poľovnú zver, sa ďalej šíri.

V Bojniciach: V rokoch 1966 až 2001 sa paovce hrivnaté v bojnickej zoo úspešne rozmnožovali.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Clément Bardot, CC BY-SA 4.0

Výška

ružový 110–150 cm, čilský 110–130 cm

Potrava

drobné kôrovce, riasy, mäkkýše, larvy hmyzu

Mláďatá

jedno vajce na blatovom hniezde

Dožíva sa

v prírode 30–50 rokov, v chove aj vyše 60

Ružovú farbu získavajú plameniaky z karotenoidových farbív v potrave a plameniak ružový si ju v hniezdnom období zosilňuje tým, že si po perí roztiera výlučok kostrčovej žľazy. Plameniak čilský sa od neho dá spoznať podľa sivých nôh s ružovými kĺbmi. Potravu cedia z vody hlavou obrátenou dolu cez hrebeňovité lamely v zobáku. Žijú v kŕdľoch s tisíckami vtákov a na zahniezdenie potrebujú tlačenicu. Pár spolu postaví z blata kopčekovité hniezdo, mláďa kŕmia obaja rodičia sýtočerveným „voľatkovým mliekom“ a ružové sfarbenie získa až po dvoch-troch rokoch.

V Bojniciach: Plameniaky čilské chová bojnická zoo od roku 1966; do roku 2014 tu vychovala päť mláďat.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5 · Foto: Giles Laurent, CC BY-SA 4.0

Výška

asi 1 m

Rozpätie krídel

asi 2 m

Hmotnosť

asi 3,5 kg

Potrava

semená, zrno, hmyz, žaby, červy, malé hady

Žeriav kráľovský má na hlave korunku z tuhých zlatistých pier a je národným vtákom Ugandy, kde ho nájdete aj na štátnej vlajke. Spolu s príbuzným žeriavom čiernym (Balearica pavonina) patrí k jediným žeriavom, ktoré dokážu nocovať na stromoch, pretože sa dlhým zadným prstom zachytia konára. Pri tokaní tancuje, ukláňa sa a vyskakuje; tancujú samce aj samice a pridávajú sa aj mladé vtáky. Ozýva sa dunivým volaním, pri ktorom nafukuje červený vak na hrdle. Pri chôdzi dupe, aby vyplašil hmyz, a rád sa drží pri pasúcich sa antilopách, ktoré mu korisť vyrušia.

V Bojniciach: Žeriavy kráľovské chová bojnická zoo od roku 1958, konkrétne východoafrický poddruh, ktorý je v zoologických záhradách najrozšírenejší.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0

Hmotnosť

zvyčajne 100–350 kg, samce väčšie

Dĺžka tela

do 2,5 m

Potrava

bukvice, lesné plody, korene, hmyz, med, zdochliny

Dožíva sa

vo voľnej prírode 20–30 rokov

Medveď hnedý sa ukladá na zimný spánok predovšetkým pre nedostatok potravy, nie pre chlad. Srdce mu počas neho bije namiesto 70 až 85-krát len asi 8 až 14-krát za minútu a stratí 25 až 45 % hmotnosti. Celú zimu neje, nepije ani nevylučuje, no zvuky z okolia vníma – vyrušený medveď môže byť nebezpečný. Je samotár; dlhšie spolu žije len samica s mláďatami, o ktoré sa stará vyše dvoch rokov, samec sa na výchove nepodieľa. Najaktívnejší býva ráno a podvečer, a ak žije blízko ľudí, presúva sa skôr do noci.

V Bojniciach: Zoo sa stará aj o osirelé medvieďatá zo slovenských hôr. Medvedice Lada, Vesna a Zora, prijaté na jar 2026, žili v septembri 2026 v hlavnej expozícii medveďa hnedého a zoo im cez sieť EAZA hľadala trvalý domov v inej zoologickej záhrade.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5, 6 · Foto: Nzoo Bojnice, CC BY 4.0

Výška

zvyčajne 1,5–1,8 m

Hmotnosť

samce 29–55 kg, samice 47–76 kg

Potrava

spadané ovocie, huby, bezstavovce, drobné stavovce

Mláďatá

3–5 vajec, sedí na nich asi 50 dní

Kazuár veľkoprilbý nosí na hlave rohovitú prilbu vysokú 13 až 20 cm a na nohách má dýkovitý pazúr dlhý až 12 cm. Živí sa najmä spadaným ovocím a dokáže bezpečne stráviť aj niektoré plody, ktoré sú pre iné zvieratá jedovaté. Je samotár a pár tvorí len v hniezdnom období; vajcia potom zahrieva a mláďatá vodí výlučne samec. Silnými nohami beží rýchlosťou až 50 km/h, vyskočí takmer dva metre a dobre pláva. Prilbu a dospelé sfarbenie získava až vo veku štyroch až piatich rokov.

Zdroje: 1, 2, 3 · Foto: Summerdrought, CC BY-SA 4.0

Potrava

väčšinou rastlinná, niektoré druhy ryby a bezstavovce

Mláďatá

hneď po vyliahnutí sa vedia samy kŕmiť

Čeľaď kačicovitých zahŕňa asi 174 druhov kačíc, husí a labutí a jej zástupcovia žijú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Perie im vďaka špeciálnym olejom nepremoká a väčšina druhov má medzi prstami plávacie blany. Bernikla havajská (nene) klesla pre lov a zavlečené dravce, ako mungy či mačky, do roku 1952 na približne 30 jedincov a vďaka chovu v zajatí a vypúšťaniu ich dnes vo voľnej prírode žije opäť niekoľko tisíc. Na rozdiel od väčšiny vodného vtáctva sa pári na súši a blany na nohách má zmenšené – prispôsobenie chôdzi po vychladnutej láve.

V Bojniciach: Bojnická zoo chová vyše dvadsať druhov kačíc, husí a berniklí – od kačičky mandarínskej po berniklu havajskú.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5 · Foto: William Crochot (Medium69), CC BY-SA 4.0