Povstania
Wikipedia
Protihabsburské stavovské povstania boli ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov, vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604 až 1711. Ich účastníci bojovali proti absolutisticko-centralizačným snahám viedenského habsburského dvora, ale predovšetkým za zachovanie uhorskej feudálno-stavovskej ústavy a svojich vlastných šľachtických privilégií. Boje sa odohrávali väčšinou na území Slovenska, ktoré vtedy ako jadro Kráľovského Uhorska tvorilo väčšinu územia, ktoré ostalo z Uhorska po tureckej invázii v 16. storočí. Povstania mali ťažké následky pre hospodársky a spoločenský život Uhorska, pretože boje boli Habsburgovcami opätované a povstalci väčšinou porazení. Toto bolo skutočnou tragédiou najmä pre územie súčasného Slovenska, lebo práve na ňom sa odohrávali boje medzi cisárskymi vojskami (labanci) a povstalcami. Povstalecká kurucká armáda verbovala v Sedmohradsku, ktoré sa stalo v roku 1547 tureckým vazalom, aj Slovákov preto, lebo východné Slovensko pripadlo Sedmohradsku. Povstania mali takisto náboženský charakter konfliktu medzi katolíckym a protestantským táborom, ktorý v Európe prebiehal v rokoch 1618 až 1648 ako tridsaťročná vojna.
Čítať viac na Wikipédii📰 Posledné články (20)
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo
HotInfo