Noví členovia Únie by mohli prísť o hlasovacie právo na prvých 20 rokov. Island o tom v sobotu hlasuje, na lístku to nemá

Európska komisia má podľa holandského denníka NRC pokročilé plány zmeniť to, čo pre nové krajiny znamená členstvo v Únii: nováčikovi by sa dalo odobrať hlasovacie právo, ak by podkopával právny štát, a stačila by na to väčšina ostatných štátov namiesto dnešnej jednomyseľnosti. Opatrenie by platilo iba pre nových členov, pravdepodobne prvých dvadsať rokov. Island v poradnom referende už v sobotu hlasuje o obnovení prístupových rokovaní — a túto podmienku na hlasovacom lístku nemá. NRC ↗

Tri nástroje, ktoré má Komisia na stole

Prvým je odobratie hlasovacieho práva. Nový členský štát, ktorý by šliapal po základoch právneho štátu a demokracie, by oň mohol prísť — a tým aj o právo veta. Rozhodovalo by sa vtedy, keď by Komisiu podporila široká väčšina ostatných krajín, nie všetky. Druhým je sprísnenie podmienok pri dotáciách, lebo dnešný mechanizmus podľa bruselských zdrojov funguje, no na rýchly zásah v mladom členskom štáte je príliš pomalý. Tretím je záväzok nováčika neblokovať rozhodovanie v citlivých agendách, či už na prechodné obdobie, alebo v konkrétnych témach. NRC ↗

Pre ten tretí bod má NRC konkrétny precedens: v rokoch medzi brexitovým referendom a odchodom Spojeného kráľovstva sa Londýn s Bruselom dohodol, že nebude blokovať rozhodnutia o bankovom dohľade, teda v agende, do ktorej roky výrazne zasahoval. V praxi by podľa denníka išlo o témy, kde sa stretávajú regionálne rivality — napríklad medzi balkánskymi krajinami. NRC ↗

Samotný smer nie je tajomstvo. Eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kosová predstavila v utorok na konferencii chorvátskych veľvyslancov v Záhrebe štyri piliere reformy: vnútorné zmeny bez úpravy zmlúv, silnejšie demokratické poistky, postupnú integráciu namiesto logiky „všetko alebo nič" a prechodné opatrenia. „Musíme si byť istí, že dnu nepustíme trójske kone," povedala. „Nie dnes, nie o desať či dvadsať rokov." Poistky označila za nevyhnutnosť, nie za nadštandard. Nové je práve to, čo Kosová nepovedala nahlas a čo opisuje NRC — konkrétna mechanika a dvadsaťročná lehota. Euronews ↗

Prečo doterajší nástroj nikdy nezabral

Odobrať členskému štátu hlasovacie právo sa teoreticky dá už dnes, slúži na to článok 7 Zmluvy o Európskej únii. Problém je v tom, ako je postavený: konštatovať závažné a pretrvávajúce porušenie hodnôt musí Európska rada jednomyseľne, dotknutý štát sa nepočíta. Až potom nasleduje samotná sankcia, o ktorej sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou. EUR-Lex ↗

Tá jednomyseľnosť je celý vtip. Potenciálnemu autokratovi stačí jeden alebo dvaja spojenci a na lavicu hanby sa nedostane. Presne tak dopadli oba doterajšie pokusy: konanie proti Poľsku spustila Komisia v decembri 2017, konanie proti Maďarsku Európsky parlament v septembri 2018. Poľské sa v máji 2024 skončilo po zmenách, ktoré nová vláda prijala, maďarské dodnes nepostúpilo za prvú, preventívnu fázu. Sankčná časť článku 7 nebola nikdy dotiahnutá voči nikomu. EUR-Lex ↗

Nástroj, ktorý by na Orbána nebol dosiahol

Tu sa reforma láme. Maďarsko v roku 2004 splnilo všetky vstupné podmienky — a nezabránilo to tomu, aby Viktor Orbán ako premiér obmedzoval súdnictvo a slobodnú tlač a aby sám blokoval spoločné rozhodnutia o Ukrajine. Je učebnicovým príkladom, ktorý celú debatu vyvolal. Lenže nástroj, ktorý z tejto skúsenosti vzniká, by sa naňho nevzťahoval: má platiť iba pre nové členské štáty. Nejde pritom o aritmetiku lehoty — keby sa dvadsať rokov rátalo od maďarského vstupu 1. mája 2004, kryli by väčšinu Orbánovej éry po roku 2010. Rozdiel je v tom, že režim mieri dopredu, na krajiny, ktoré ešte len prídu. NRC ↗

To isté platí pre Slovensko. Ako členský štát od roku 2004 by pod takto opísaný nový režim nespadalo a jeho veto by sa týmto nástrojom nemenilo. Najpoužívanejšou praktickou pákou voči starým členom tak zostávajú peniaze — a tá je v slovenskom prípade známa. Európsky parlament dvakrát na jar vyzval Komisiu, aby voči Slovensku zvážila mechanizmus podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie. Uznesenia samy nič nezmrazujú, sú len politickým signálom. Komisia procedúru nespustila. SITA ↗

Prečítajte si tiež: Slovensku hrozí zmrazenie eurofondov. Ani jeden slovenský europoslanec nepodporil rezolúciu

Čo by tá páka znamenala, spočítala v júli Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pri pozastavení platieb v rozsahu porovnateľnom s Maďarskom by Slovensko do konca desaťročia prišlo priamo asi o päť miliárd eur, teda takmer o tretinu alokácie, s ktorou model počíta, a celková škoda pre ekonomiku by mohla dosiahnuť 6,7 miliardy. Rast by bol podľa analytikov Zuzany Múčkovej a Erika Bugyiho ročne v priemere o 0,8 percentuálneho bodu pomalší. Pri úplnom zmrazení hovoria o priamej strate 15,7 miliardy a ďalšom výpadku asi 5,1 miliardy, teda spolu približne 20,8 miliardy eur. Zodpovedá to pomeru, že na každé tri pozastavené eurá pripadá ešte jedno stratené euro v ekonomike. Aktuality.sk ↗

Rada zdôrazňuje, že nejde o predpoveď, ale o modelový scenár postavený na maďarskom precedense. Aj tak je to užitočné meradlo — Postoj tých 6,7 miliardy prirovnáva zhruba k celoročným výdavkom štátu na školstvo. Postoj ↗

A že peniaze fungujú tam, kde hlasovacie právo nie, ukazuje práve Maďarsko. Orbán na jar prehral voľby s Petrom Magyarom, ktorý si kampaň postavil na získaní zmrazených miliárd späť. NRC ↗

Čierna Hora, ktorej Fico pred dvoma dňami sľúbil podporu

Na koho by teda nový režim dopadol, sú krajiny, ktoré ešte len prídu. Podľa NRC môže Čierna Hora vstúpiť už o rok a pol, Albánsko sa so svojou kandidatúrou ponáhľa a vážne sa počíta so vstupom Moldavska a Ukrajiny do desiatich rokov. NRC ↗

Práve tu je slovenská stopa najkonkrétnejšia. Prezident Čiernej Hory Jakov Milatović bol v utorok 25. augusta v Bratislave a Robert Fico mu vyjadril plnú podporu pri vstupe do Únie do roku 2028. Pravda ↗

Milatović pritom označil slovenskú skúsenosť so vstupom za vzor. „V mnohých smeroch je nám vzorom," povedal o Slovensku. Ak by sa plány z NRC premietli do prístupovej zmluvy, Podgorica by vstupovala za iných podmienok, než za akých vstupovala Bratislava — s hlasom, ktorý jej môže väčšina ostatných dvadsať rokov odobrať. STVR ↗

Island by sa do tej istej situácie dostal až vtedy, keby poradné referendum viedlo k otvoreniu rokovaní a tie k dohode o členstve. Kosová v ten istý týždeň povedala, že by mohol byť pripravený na vstup do jedného až dvoch rokov — a slovenské médiá práve túto jej vetu prebrali. SME ↗

Prečítajte si tiež: Pred islandským referendom odvolilo predčasne 41-tisíc ľudí

Ako to znie tým, koho sa to týka

Kandidátske krajiny to nečítajú ako technickú úpravu. Srbský prezident Aleksandar Vučić si Kosovej vetu o trójskych koňoch vztiahol na Srbsko a reagoval ironicky: keby bol cynický a trochu neslušný, povedal by, že Kosová by radšej videla ovce než kone — ale nie je, tak to nepovie. Nech si robia svoju prácu a chránia sa, dodal. Serbian Monitor ↗

Čiernohorská strana je zmierlivejšia. Veľvyslanec krajiny pri Únii podľa Euronews poistky podporuje, ak budú stáť na objektívnych kritériách posudzovaných prípad od prípadu. Euronews ↗

Za sprísnením stoja najmä Holandsko, Nemecko a Francúzsko. Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen v stredu v Maastrichte žiadal etapizovaný prístupový proces s ďalšími poistkami a prechodnými režimami priamo v prístupových zmluvách. Ako príklad uviedol dočasné obmedzenie práva veta nových členov. NRC ↗

Limity tohto pohľadu

Nič z toho zatiaľ nie je návrh. Konkrétnu mechaniku — odoberateľný hlas, dvadsaťročná lehota, spúšťač väčšinou namiesto jednomyseľnosti — opisuje NRC na základe bruselských zdrojov, ktoré nemenuje. Komisia denníku návrhy nepotvrdila. Cez hovorcu odkázala, že je otvorená podnetom, ako proces spraviť efektívnejším, rýchlejším a lepšie zosúladeným s geopolitickou realitou. Verejne doložené sú Kosovej štyri piliere zo Záhreba, nie čísla.

NRC je holandský liberálny denník a Holandsko patrí k najhlasnejším zástancom sprísnenia — je teda blízko zdrojom, ktoré majú na zverejnení záujem. To zistené fakty nevyvracia, ale patrí to k obrazu. Zaznieva aj vecná obhajoba: postupná integrácia dáva kandidátom hmatateľné výhody skôr než po vstupe a členským štátom poistku pri ratifikácii. Rovnako platí, že dvojrýchlostná Únia nie je novinka: eurozóna ani Schengen tiež nezahŕňajú všetkých. Rozdiel je v tom, že tie rozlišujú podľa agendy, kým tu by šlo o rozdiel medzi starými a novými členmi.

Komisiu ani stále zastúpenie Slovenska pri Únii sme sami neoslovili.

Ilustračná fotka: sídlo Európskej komisie Berlaymont v Bruseli. Autor Romaine, Wikimedia Commons, CC0.

Čo sleduje hotinfo