Fico ide za Tuskom na Ukrajinu s dvoma otvorenými spormi o sankcie. Únii vyprší lehota 22. septembra, Kongres schválil clá pre najväčších kupcov ruskej ropy

Premiér Robert Fico sa v piatok 18. septembra na Ukrajine stretne s poľským premiérom Donaldom Tuskom. Ten vo štvrtok povedal, že sa bude venovať slovenským a francúzskym výhradám k sankciám Európskej únie voči ruským osobám. Ich platnosť Únia predĺžila len o týždeň, do 22. septembra. HN ↗ SME ↗

V stredu pritom americký Kongres dokončil schvaľovanie zákona pomenovaného po zosnulom senátorovi Lindseym Grahamovi. Donaldovi Trumpovi umožní uvaliť clá až do sto percent na päť najväčších dovozcov ruskej ropy a osobitne na päť najväčších dovozcov ruského plynu. Kritici zákona spomínajú nákupy Slovenska a Maďarska ako možný dôvod pre clá voči Únii. Politico Europe ↗

Kam Fico ide a čo o tom vieme

Fico cestu spomenul vo štvrtok v Prešove na otvorení akademického roka a večer potvrdil, že na Ukrajine pôjde na konferenciu, kde budú aj ďalší premiéri. Oficiálny program zverejnený nie je. Podľa SME, ktoré cituje portál Pravda.sk, sa má stretnutie zástupcov krajín zakarpatského regiónu konať na nešpecifikovanom mieste v Ivanofrankivskej oblasti na západe Ukrajiny. SME ↗

Zdroj euBriefu z prostredia vlády hovorí o samite Karpatskej integračnej iniciatívy, oficiálny názov podujatia však potvrdený nie je. Seznam Zprávy s odvolaním na rumunský web informat.ro uvádzajú, že na podujatí budú aj zástupcovia Česka, Rakúska, Rumunska, Srbska a Maďarska. euBrief ↗ Seznam Zprávy ↗

Minulý víkend Fico podľa TASR avizoval rokovanie s novým ukrajinským premiérom Serhijom Koreckým. Podľa Denníka N pôjde o jeho štvrtú cestu na Ukrajinu od návratu k moci v októbri 2023, pričom ani raz nebol v Kyjeve — trikrát cestoval do Užhorodu. TASR ↗ Denník N ↗

Sám Fico pred odchodom povedal, že sa bojí vojny a že si neželá, aby sa Slovensko stalo súčasťou vojnového konfliktu. SITA ↗ Štandard ↗

V Prešove priznal, že je skeptický. „Dúfam, že zajtra v noci, keď sa budem vracať z Ukrajiny, nebudem taký skeptický, ako som skeptický teraz," povedal. Dodal, že po minulotýždňovom stretnutí premiérov Vyšehradskej štvorky v Bratislave, na ktorom bol aj írsky premiér za krajinu predsedajúcu Rade EÚ, v noci nespal. TASR ↗

Prečítajte si tiež: Fico v Prešove oznámil piatkovú cestu na Ukrajinu

Sankcie Únie: lehota do 22. septembra

Individuálne sankcie Únie voči takmer trom tisícom osôb a subjektov sankcionovaných pre vojnu proti Ukrajine mali byť predĺžené do 15. septembra. Podľa skorších informácií Politica sa proti tomu stavalo najmä Slovensko, ktoré žiada vyškrtnúť zo zoznamu dve mená. Vyradenie jedného z nich, miliardára Ališera Usmanova, žiada aj Francúzsko. SME ↗

Veľvyslanci sa preto nedohodli a Únia predĺžila platnosť sankcií len o týždeň, do 22. septembra. Druhým menom je podľa litovskej LRT oligarcha Michail Fridman. Kyiv Post ↗ LRT ↗

Prečítajte si tiež: Francúzsko chce Usmanova zo sankcií za zadržaných. EÚ predĺžila lehotu len o sedem dní, padol aj polročný kompromis

Tusk vo štvrtok vo Varšave po rokovaní s rakúskym kancelárom Christianom Stockerom označil pozíciu Francúzska za prekvapivú. Slovensko podľa neho tradične „zaujíma opatrnejší postoj k rôznym sankciám". Po stretnutí Vyšehradskej štvorky je podľa vlastných slov optimistický, pokiaľ ide o celkový prístup týchto krajín k protiruským sankciám. SME ↗ Forum24 ↗

Zákon s Grahamovým menom

Snemovňa reprezentantov schválila zákon v stredu pomerom 262 k 159, Senát už v auguste pomerom 86 k 11. Volá sa Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act of 2026 a vychádza z návrhu, ktorý republikánsky senátor Lindsey Graham predložil v apríli 2025. Graham 11. júla 2026 nečakane zomrel. RTÉ ↗

Aby zákon platil, musí ho podpísať Trump. Podľa Politica denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na Biely dom napísal, že to chce urobiť. Politico Europe ↗

Zákon má zaviesť sankcie proti ruskému vedeniu, energetike, zbrojárskemu priemyslu a tieňovej flotile tankerov. Podľa rakúskej ORF by Trump mohol dovoz z Ruska zaťažiť clami až do výšky 500 percent.

Z textu zákona vyplýva, že clá do sto percent sa týkajú krajín z dvoch samostatných rebríčkov: piatich najväčších dovozcov ruskej ropy a piatich najväčších dovozcov ruského plynu, počítaných podľa objemu za predchádzajúcich dvanásť mesiacov. Rovnako môžu dopadnúť na päť krajín, ktoré najviac pomáhajú obchádzať sankcie na ruskú ropu. Zoznamy sa majú prehodnocovať každých 180 dní. Znenie zákona H.R.5334 ↗ Politico Europe ↗ ORF ↗

Prečo sa v tom spomína Slovensko

Za hlavný terč opatrenia americké médiá podľa Denníka N považujú Čínu a Indiu. Dotknúť sa však môže aj spojencov Spojených štátov vrátane Japonska, Francúzska, Maďarska a Slovenska a niektorí v USA diskutujú aj o tom, či by ho Trump nepoužil proti celej Únii. Denník N ↗

Politico to opisuje podobne. Kritici sa podľa neho obávajú, že zákon dá Trumpovi priestor pomstiť sa spojencom, ktorí ho nahnevajú, napríklad Únii, a to pre nákupy ruskej ropy a plynu niektorými jej členmi. Ako príklad uvádza Slovensko a Maďarsko. Únia podľa údajov helsinského Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia, ktoré cituje Politico, kúpila od roku 2022 päť percent vyvezenej ruskej surovej ropy, ale 49 percent skvapalneného plynu a 32 percent plynu dodávaného potrubím. Politico Europe ↗

Zaradenie do rebríčka pritom automaticky clá neznamená. Pri plyne zákon ráta s výnimkou pre krajinu, ktorá za sledované obdobie odobrala menej než 15 percent celkového ruského vývozu plynu a zároveň urobila významné kroky na zníženie dovozu. Znenie zákona H.R.5334 ↗

Slovensko je pritom jednou z posledných krajín Únie, ktoré ruskú ropu stále dovážajú. Podľa prílohy správy Európskeho dvora audítorov doviezlo v roku 2024 štyri milióny ton, čo bola vyše tretina ruskej ropy dovezenej do celej Únie. Spolu s Maďarskom zostalo na ropovode Družba. Európsky dvor audítorov ↗ TASR ↗

Prečítajte si tiež: Vyše tretina ruskej ropy dovezenej do Únie skončila v roku 2024 na Slovensku. Česko odvtedy prešlo na západnú trasu, Slovensko na Družbe zostalo

Pochybnosti majú aj americkí demokrati. Demokratický kongresman Gregory Meeks podľa TASR pripomenul, že Trump clá rád používa a v minulosti ich uvalil aj na európskych spojencov. Líder demokratov v Snemovni reprezentantov Hakeem Jeffries upozornil, že zákon má toľko dier, že sankcie proti Rusku nakoniec nemusia byť uplatnené. TASR ↗ The Guardian ↗

Tuskovo varovanie

Tusk vo štvrtok v Sejme povedal, že Rusko podľa spravodajských služieb plánuje hybridné útoky dronmi a raketami proti krajinám podporujúcim Ukrajinu vrátane Poľska. Rusko by ich podľa neho mohlo vydávať za neúmyselné a náhodné incidenty, aby oslabilo ochotu členských krajín reagovať podľa zmluvy NATO. Neskorú jeseň a zimu označil za najkritickejšie obdobie doterajších bojov. TASR cez Aktuality.sk ↗ iROZHLAS ↗

Český premiér Andrej Babiš na otázku TN.cz potvrdil, že Česko zo strany Ruska čelí hybridnej vojne. Podrobnosti neuviedol. TN.cz ↗

Tusk sa podľa ČTK chce na Ukrajine osobne presvedčiť o stave energetickej infraštruktúry. Reaguje tým na skoršie Trumpovo vyjadrenie, ktoré ČTK zhrnula tak, že sa Vladimir Putin zaviazal na tieto ciele neútočiť. Sám Trump pritom v polovici septembra verejne žiadal Volodymyra Zelenského, aby Ukrajina nezasahovala ruské rafinérie. HN ↗ So Zelenským chce podľa TASR hovoriť o spolupráci v rámci koalície pre európsku obranu proti balistickým raketám. Forum24 ↗ TASR cez Aktuality.sk ↗

Limity tohto pohľadu

Oficiálny program Ficovej cesty zverejnený nie je a účasť na samite Karpatskej integračnej iniciatívy potvrdil len nemenovaný vládny zdroj. To, že sa s Tuskom bude hovoriť o sankciách, vyplýva z Tuskových slov o slovenských výhradách, nie z programu stretnutia.

Trump zákon ešte nepodpísal. Spojenie zákona so Slovenskom je v citovaných zdrojoch obavou kritikov a analytikov, nie ohláseným krokom Bieleho domu. Údaje o slovenskom dovoze ruskej ropy končia rokom 2024.

Citované zdroje neuvádzajú reakciu slovenskej vlády na americký zákon.

Čo sleduje hotinfo