Vyše tretina ruskej ropy dovezenej do Únie skončila v roku 2024 na Slovensku. Česko odvtedy prešlo na západnú trasu, Slovensko na Družbe zostalo

Európsky dvor audítorov v stredu zverejnil osobitnú správu o pláne REPowerEU, ktorým sa Únia po ruskej invázii na Ukrajinu zaviazala skoncovať so závislosťou od ruských fosílnych palív. Hlavné zistenie prevzali agentúry aj slovenské médiá: zo sumy, ktorá bola na tento účel k dispozícii a ktorá zodpovedá odhadovanej investičnej potrebe takmer tristo miliárd eur, členské štáty do apríla 2026 viazali 54,3 miliardy, teda osemnásť percent. Lehota na splnenie míľnikov a cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pritom uplynula 31. augusta tohto roka.

V prílohe tej istej správy je ale tabuľka, ktorá sa do agentúrnej depeše nedostala. Sú v nej údaje Eurostatu o dovoze ruskej ropy a plynu rozpísané po členských štátoch. Za rok 2024 z nich vychádza, že vykázaný dovoz ruskej ropy do Únie sa zmestil do troch krajín a vyše tretina z neho pripadla na Slovensko.

Osemnásť percent z tristo miliárd

Komisia v roku 2022 odhadla, že na dosiahnutie cieľov REPowerEU treba do roku 2030 dodatočné investície vo výške približne tristo miliárd eur, a za základ ich financovania označila kapitoly REPowerEU v Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. „Neboli navrhnuté žiadne nové zdroje financovania," konštatuje správa. Členské štáty z dostupnej sumy najprv viazali 65 miliárd, po poslednej vlne zmien plánov to bolo v apríli 2026 už len 54,3 miliardy. Európsky dvor audítorov ↗

Ide o viazané, nie vyčerpané peniaze — koľko z nich reálne skončilo v projektoch, správa neuvádza. Priestor na plnenie sa medzitým uzavrel: míľniky a ciele mali byť splnené do 31. augusta 2026, záverečné žiadosti o platbu majú štáty podať do konca septembra a Komisia má vyplácať do konca roka. Samotný plán REPowerEU pritom mieri až do roku 2030, takže sa ním investície nekončia. Európska komisia ↗

Audítori k tomu dodávajú vetu, ktorá je jadrom celej správy: hoci Komisia predpokladá, že rozdiel medzi viazanou sumou a odhadovanou potrebou preklenú vnútroštátne verejné a súkromné investície, ani Komisia, ani členské štáty nedokázali predložiť dôkazy, ktoré by ten predpoklad podložili. „V tejto fáze zostáva nejasné, ako možno plán REPowerEU v plnej miere vykonať," píše sa v správe. Európsky dvor audítorov ↗

„Štyri roky po spustení sa plán REPowerEU zastavil napriek dostupnosti niekoľkých stoviek miliárd eur," uviedol člen dvora Mihails Kozlovs. Rakúsky ORF k jeho vyjadreniu doplnil, že dvojročnú správu o pokroku za rok 2025 odovzdali načas len tri členské štáty, kým v roku 2023 ich bolo sedem. TASR ↗ ORF ↗

Tri krajiny na konci potrubia

Príloha VI správy obsahuje údaje Eurostatu o dovoze ruskej ropy a plynu za roky 2021 až 2024, rozpísané po členských štátoch. Celoúnijný obraz je pri rope jednoznačný: zo 112,4 milióna ton v roku 2021 dovoz klesol na 11,7 milióna ton v roku 2024, teda o deväťdesiat percent. Osobitná správa 21/2026, príloha VI ↗

Rozpis podľa krajín ukazuje, kde tých zvyšných 11,7 milióna ton skončilo. Slovensko doviezlo 4,0 milióna ton, Maďarsko 5,0 milióna a Česko 2,7 milióna. Súčet tejto trojice sa v tabuľke rovná celému vykázanému dovozu Únie. Ostatné krajiny majú za rok 2024 nulu, s výnimkou Nemecka, pri ktorom tabuľka žiadnu hodnotu neuvádza. Slovensko tak samo predstavovalo vyše tretinu ruskej ropy, ktorá v tom roku do Únie prišla. Osobitná správa 21/2026, príloha VI ↗

Zaujímavý je smer pohybu. Kým dovoz celej Únie klesol o deväťdesiat percent, slovenský za tie isté tri roky klesol o dvadsaťsedem percent, z 5,5 na 4,0 milióna ton. Maďarský naopak stúpol o 43 percent a v roku 2024 bol vyšší než pred inváziou. Vysvetlenie je v tom, že sankcie Únie dopadli na ruskú ropu dovážanú po mori, kým dodávky ropovodom Družba pokračovali. Osobitná správa 21/2026, príloha VI ↗ Trend ↗

Trojica sa medzitým zmenila na dvojicu. Česko dokončilo rozšírenie kapacity ropovodu TAL v projekte TAL-PLUS a v polovici roka 2025 prešlo na zásobovanie západnou trasou cez TAL a IKL. Premiér Petr Fiala to vtedy označil za koniec závislosti od ruskej ropy po takmer šesťdesiatich rokoch. Slovensko a Maďarsko na Družbe zostali. Úrad vlády ČR ↗

Slovensko správa menuje aj pri jednom z nedostatkov. Patrí do štvorice, ktorá pri zjednodušovaní povoľovacích konaní čelí výrazným oneskoreniam, spolu s Českom, Poľskom a Portugalskom. Je aj v deviatke štátov, ktorých dvojročné správy o pokroku audítori preverili a v ôsmich z nich našli veľké nezrovnalosti — ktoré štáty to boli, správa neuvádza, takže z toho o Slovensku nevyplýva nič. Na kapitolu REPowerEU malo Slovensko podľa prílohy II v stave k októbru 2025 vyčlenených 441,3 milióna eur v grantoch a bez úverov, čo je 0,7 percenta zo sumy vyčlenenej všetkými štátmi. Osobitná správa 21/2026 ↗

Pri plyne sa krivka obrátila

Pri plyne je príbeh iný. Dovoz ruského plynu do Únie klesol zo 153,2 miliardy kubických metrov v roku 2021 na 37,8 miliardy v roku 2024, čo je pokles o tri štvrtiny. Lenže medzi rokmi 2023 a 2024 znova stúpol, a to o trinásť percent. Dovoz skvapalneného zemného plynu z Ruska sa medzi rokmi 2021 a 2024 zvýšil o 67 percent. Osobitná správa 21/2026, príloha VI ↗

Slovenská krivka sa obrátila skôr než únijná. Z 3,5 miliardy kubických metrov v roku 2021 dovoz klesol na 2,4 miliardy v roku 2022, potom sa ale dva roky po sebe zvyšoval, na 2,9 a napokon 3,1 miliardy. V roku 2024 tak bol na 87 percentách predvojnovej úrovne. V období, ktoré tabuľka pokrýva, Únia podľa správy na dovoz plynu z Ruska žiadne sankcie nezaviedla, či už potrubného, alebo skvapalneného, a jedinou výnimkou bol zákaz prekládky skvapalneného plynu v prístavoch Únie platný od marca 2025. Osobitná správa 21/2026, príloha VI ↗

Po roku 2024 sa to zmenilo z dvoch strán. V devätnástom sankčnom balíku z októbra 2025 Únia zakázala dovoz ruského skvapalneného plynu, pri dlhodobých zmluvách od 1. januára 2027. A samostatne od sankcií beží nariadenie o postupnom ukončení dovozu ruského zemného plynu (EÚ/261/2026), ktoré podľa správy audítorov zavádza právne záväzné postupné ukončenie dovozu do konca roka 2027. Európska komisia ↗ Európsky dvor audítorov ↗

Audítori pri tomto nariadení upozorňujú, že neobsahuje ustanovenie, ktoré by ukladalo priame sankcie členským štátom, čo zákaz nedodržia. Pokuty za porušenie zákazu majú podľa Komisie stanoviť samotné členské štáty, pričom harmonizovaná je spodná hranica ich horného stropu: pri právnických osobách musí najvyššia možná pokuta dosahovať aspoň 3,5 percenta celosvetového ročného obratu, alebo aspoň štyridsať miliónov eur, alebo aspoň 300 percent obratu z danej transakcie. Postih teda mieri na dovozcov, nie na vlády. Európsky dvor audítorov ↗ Európska komisia ↗

Ako správu podali zahraničné médiá

Rovnaký dokument čítali európske redakcie odlišne a rozdiel je vidieť už v titulkoch. Rakúsky ORF aj Kleine Zeitung ho podali ako správu o energetickej premene — „Únia je od energetickej premeny ďaleko" — a Rusko sa v ich nadpisoch nespomína vôbec. ORF ↗ Kleine Zeitung ↗

Nemecký Spiegel dal správu do ekonomickej rubriky, ale s označením vojny na Ukrajine, a v perexe uzavrel, že členské štáty využili z troch stoviek miliárd málo a že sa im to teraz vypomstí. Belgický La Libre nadpisom povedal, že európske krajiny nevyužívajú kolosálne sumy, ktoré dostali k dispozícii, a text uviedol medzititulkom o zdanlivých výsledkoch — teda že na prvý pohľad to vyzerá na splnené ciele. Spiegel ↗ La Libre ↗

Maďarský ekonomický portál Portfolio zverejnil depešu agentúry MTI pod titulkom o zdrvujúcom verdikte a text spomína aj to, že z plánovaných 103 gigawattov nových obnoviteľných kapacít pripadá na opatrenia REPowerEU zanedbateľná časť. K slovenskému čitateľovi sa správa dostala cez depešu TASR, ktorú prevzal aj Trend. Tá Slovensko spomína a uvádza, že Únia dovoz ruskej ropy takmer eliminovala „s výnimkou Slovenska a Maďarska, ktoré ju dostávajú cez ropovod Družba". Objemy dovozu podľa jednotlivých krajín v nej nie sú. Portfolio ↗ TASR ↗

Limity tohto pohľadu

Tabuľka končí rokom 2024, takže o roku 2025 ani o prebiehajúcom roku nehovorí nič. Za ten čas sa objemy aj poradie krajín menili — najviditeľnejšie práve pri Česku. Správa sama navyše upozorňuje, že ruská ropa prichádza do Únie aj nepriamo cez tretie krajiny, napríklad Turecko, Čínu alebo Indiu, pričom spoľahlivé údaje o tom, koľko jej takto pritečie, neexistujú.

Súčet troch krajín sa v tabuľke rovná agregátu za celú Úniu, pri Nemecku však tabuľka za rok 2024 pri rope žiadnu hodnotu neuvádza. Ako agregát vznikol a či niečo odhaduje, príloha nevysvetľuje.

Správa je audit európskych peňazí, nie hodnotenie slovenskej energetickej politiky. Nehovorí, či Slovensko mohlo dodávky ropovodom nahradiť rýchlejšie, ani za akú cenu — konštatuje objemy a to, koľko z pripravených peňazí štáty vyčlenili. Audítori pritom upozorňujú aj opačným smerom: pokles dovozu plynu podľa nich Komisia pripisuje plánu REPowerEU príliš veľkoryso, keďže k nemu prispeli aj mierne zimy a šetrenie domácností a firiem pri vysokých cenách.

Citované zdroje napokon neuvádzajú reakciu slovenskej vlády na čísla z prílohy.

Čo sleduje hotinfo