Francúzsko chce Usmanova zo sankcií za zadržaných. EÚ predĺžila lehotu len o sedem dní, padol aj polročný kompromis

Individuálne sankcie Európskej únie voči vyše trom tisícom ruských osôb a firiem automaticky zaniknú, ak ich dvadsaťsedmička nepredĺži najneskôr 15. septembra. Veľvyslanci členských štátov to v pondelok ráno neschválili a dohodli sa, že to v ten istý deň skúsia znova. Bráni tomu Slovensko, ktoré žiada vyradiť zo zoznamu Ališera Usmanova a Michaila Fridmana, a od piatka aj Francúzsko, ktoré chce vyňať Usmanova — a ktoré dôvod svojho obratu ostatným členským štátom bližšie nevysvetlilo. Sankcie napokon nezanikli, ale ani sa nepredĺžili: veľvyslanci v pondelok večer posunuli samotnú lehotu o sedem dní na 22. septembra. Reuters cez N1 ↗ A francúzsky dôvod, ktorý Paríž vysvetliť odmietol, medzitým opísali novinári: podľa Financial Times má byť Usmanovovo vyradenie súčasťou dohody s Azerbajdžanom o vydaní zadržaných francúzskych občanov. Financial Times ↗

Sankcie nezanikli ani sa nepredĺžili — Únia si kúpila sedem dní

Ani druhé pondelkové rokovanie dohodu nedalo. Veľvyslanci preto nehlasovali o zozname, ale predĺžili si čas: nová lehota beží do 22. septembra o polnoci a sankcie do nej platia v nezmenenej podobe. Reuters cez N1 ↗ Kyiv Post ↗ 24 Chasa ↗

Zelenskyj to vo večernom vystúpení 14. septembra komentoval takto: „Toto určite nie je čas na rušenie sankcií, určite nie čas chrániť ruských oligarchov pred sankciami a určite nie čas, aby Európa dávala Rusku akékoľvek dary." Kyiv Independent ↗ 24sata ↗

Výbor stálych predstaviteľov členských štátov, ktorý v Bruseli pripravuje rozhodnutia Rady, sa v pondelok ráno zišiel na mimoriadnom zasadnutí. Podľa troch diplomatov, na ktorých sa odvoláva ukrajinská European Pravda, skončilo bez konsenzu a veľvyslanci sa dohodli, že to v ten istý deň skúsia znova. Rada sama priebeh rokovania nekomentovala. European Pravda ↗

Lehota je pritom tvrdá. Individuálne sankcie zavedené za narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny musia byť predĺžené najneskôr 15. septembra, inak automaticky zaniknú pre viac než tritisíc fyzických a právnických osôb, prevažne z Ruskej federácie. Danas ↗ Rumunské médiá to označili za preteky s časom — Únii zostáva jediný deň. Digi24 ↗

Predĺženie si vyžaduje jednomyseľnosť všetkých dvadsiatich siedmich štátov. Jediná krajina teda dokáže celý zoznam zhodiť tým, že nič neurobí.

Dvaja muži, pre ktorých to stojí

Ališer Usmanov je rusko-uzbecký miliardár s majetkom okolo štrnástich miliárd dolárov. Únia ho sankcionovala vo februári 2022. Jeho holding Metalloinvest podľa litovskej verejnoprávnej stanice dodával komponenty výrobcom zbraní vrátane výrobcu kalašnikovov a jeho podnikateľské impérium ovládalo banky, ktoré financovali obrannú produkciu. LRT ↗

Michail Fridman má podľa tých istých odhadov 16,6 miliardy dolárov. Jeho Alfa Bank podľa tej istej stanice poskytovala úvery zbrojárskemu priemyslu a poisťovňa AlfaStrachovanie bola dlhodobým poistným partnerom ruských ozbrojených síl. LRT ↗

Pri oboch menách platí to isté obmedzenie: ide o tvrdenia prevzaté zo sankčnej argumentácie a z investigatívnych zistení, nie z auditovaných výkazov firiem.

Obaja sa proti zaradeniu bránia aj súdne a čiastočne uspeli. Všeobecný súd Európskej únie v apríli 2024 zrušil Fridmanovo zaradenie za obdobie od februára 2022 do marca 2023 s tým, že dôkazy Rady nestačili — sankcie mu však ostali cez neskoršie rozhodnutia, ktoré rozsudok nepokrýval. The Moscow Times ↗ Usmanov na súde neuspel ani vo februári 2024. Všeobecný súd zamietol jeho žalobu aj v septembri 2025 eucrim ↗ a jeho odvolanie na Súdnom dvore je od novembra 2025 stále otvorené.

Sankčný režim sa okolo Usmanova drolí aj inde. Správny súd vo Frankfurte nad Mohanom 11. júna tohto roka rozhodol, že povinnosť zmraziť superjachtu Dilbar spájanú s Usmanovom neobstojí, lebo sa nepreukázalo, že plavidlo ovláda sankcionovaná osoba. Jeho osobné sankcie tým nepadli a rozsudok podľa právneho rozboru z prvého septembra nebol právoplatný. Hospodárske noviny ↗

Čo Paríž nevysvetlil, opísali novinári: výmena za zadržaných v Azerbajdžane

Do piatka 11. septembra bolo Slovensko v tejto veci samo. V ten deň sa k požiadavke vyradiť Usmanova pridalo Francúzsko — bez toho, aby ostatným členským štátom zmenu postoja vysvetlilo. Podľa ľudí oboznámených s rokovaniami to vyvolalo prekvapenie a nespokojnosť vo viacerých delegáciách a francúzske stále zastúpenie pri Únii na žiadosť o komentár neodpovedalo. Danas ↗

Jediné, čo z Paríža zaznelo, je odkaz na bezpečnosť. Francúzsky diplomat to podal takto: „Máme samostatnú otázku súvisiacu s národnou bezpečnosťou a chceli by sme kladne odpovedať našim medzinárodným partnerom, ktorí nás vo veci pána Usmanova oslovili." Ukrajinská pravda ↗ Čoho presne sa tá otázka týka, Paríž nespresnil — a ani francúzske ministerstvo zahraničných vecí, ani Usmanovovi zástupcovia to bližšie nevysvetlili. Odpoveď priniesol až Financial Times: Francúzsko podľa neho žiada Usmanovovo vyradenie ako súčasť dohody s Azerbajdžanom o vydaní francúzskych občanov zadržaných v Baku. Samotné vyradenie, ktoré je podľa FT podmienkou tej dohody, si vyžaduje súhlas všetkých dvadsiatich siedmich štátov — nie výmena osôb medzi Parížom a Baku. Financial Times ↗ Euronews ↗ Medzi zadržanými je podnikateľ Martin Ryan, odsúdený na desať rokov za špionáž, a Anass Derraz, ktorému odvolací súd trest znížil. Kyiv Independent ↗ Francúzska vláda sa k veci odmietla vyjadriť a ani tento opis nie je oficiálnym potvrdením — je to zistenie novinárov, nie vyhlásenie Paríža. Euronews ↗

Je v tom pritom rozpor, ktorý stojí za zmienku. Francúzsko zároveň presadzuje sprísnenie sankčného tlaku na Rusko a podporu Ukrajiny. Danas ↗

Taliansko a Chorvátsko sa pridali — ako pokus o kompromis

K požiadavke vyradiť Usmanova sa pridali aj Rím a Záhreb. Podľa vyjednávačov to neurobili preto, že by s ňou súhlasili, ale preto, aby sa našiel kompromis skôr, než sa bude rozhodovať o celom zozname. Danas ↗ Taliansky denník to zhrnul stručne: Taliansko žiada zrušenie sankcií voči Usmanovovi. Explicitné odôvodnenie neuviedol ani ten denník. Il Fatto Quotidiano ↗

Väčšina členských štátov je proti francúzsko-slovenskej požiadavke aj naďalej. Na stole je podľa litovskej verejnoprávnej stanice iný kompromis — neriešiť mená, ale skrátiť platnosť predĺženia z jedného roka na šesť mesiacov. Stanica ho pripisuje Írsku, iné redakcie ho spomínajú bez uvedenia autora. Ani tento kompromis neprešiel — podľa Reuters sa členské štáty nedohodli práve na polročnom predĺžení, takže na stole zostala len odkladná lehota. Reuters cez N1 ↗ LSM ↗ LRT ↗

Prečo je tentoraz spor aj o dĺžku

Írsky návrh dáva zmysel až s kontextom, ktorý sa v spravodajstve stráca. Predmetom rokovania totiž nie je len to, kto na zozname zostane, ale aj to, na ako dlho. Doterajšie individuálne sankcie sa predlžovali po šiestich mesiacoch a teraz je na stole návrh predĺžiť ich naraz o rok. Slovensko podľa informácií z Bruselu odmietalo práve túto podobu. Aktuality.sk ↗

Rozdiel je praktický. Pri ročnom cykle sa možnosť zablokovať zoznam otvára raz za dvanásť mesiacov, pri polročnom dvakrát tak často.

Podobná scéna sa odohrala aj na jar. Sankcie sa vtedy predĺžili 14. marca a Slovensko do poslednej chvíle trvalo na vyradení tých istých dvoch mien — vtedy spoločne s Maďarskom. Neuspelo. Rada vtedy neobnovila sankcie dvom iným osobám a zo zoznamu odstránila piatich zosnulých. Danas ↗

Limity tohto pohľadu

Informácie o priebehu rokovania pochádzajú od diplomatov cez ukrajinskú European Pravda a britský Financial Times, ktorého zistenia o postoji Francúzska, Talianska a Chorvátska preberá srbský denník Danas. Nie sú teda z oficiálneho vyhlásenia Rady. Posun lehoty na 22. septembra už potvrdila agentúra Reuters a prevzali ho redakcie v ôsmich krajinách, samotnú sankčnú argumentáciu Francúzska však Paríž nepotvrdil ani nevyvrátil. LRT ↗ Radio Sarajevo ↗ BFM TV ↗ Azerbajdžanská vetva stojí na jedinom prvotnom zdroji — zisteniach Financial Times, ktoré preberajú ostatné redakcie.

Dôvod francúzskeho obratu nie je verejne doložený. Vieme len to, ako ho jeden diplomat opísal, a to je tvrdenie, nie dôkaz. To isté platí pre motív Talianska a Chorvátska, ktorý nevysvetlil nikto.

Slovenská vláda svoju požiadavku verejne neodôvodnila. Z Bruselu vieme, čo žiada, nie prečo — a to je rozdiel, ktorý sa pri čítaní ľahko stratí.

A napokon: aj keby sankcie 22. septembra naozaj zanikli, neznamená to koniec sankčného režimu voči Rusku. Ide o jeden z viacerých režimov, ten najstarší, viazaný na narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny. Sektorové hospodárske sankcie majú vlastný cyklus a tohto rokovania sa netýkajú.

Čo sleduje hotinfo

*Ilustračná fotka: budova Justus Lipsius v Bruseli, sídlo Rady Európskej únie. Autor JLogan, Wikimedia Commons, licencia CC BY 3.0.*