Napriek sankciám prešlo cez banky vyše 6,9 miliardy dolárov. Hlavný kanál do EÚ mal podľa FT viesť cez firmu v Maďarsku

Fintechová sieť A7, ktorú koncom roka 2024 založil v Rusku a Kirgizsku moldavský oligarcha Ilan Šor s podporou ruskej štátnej banky Promsvyazbank, previedla cez medzinárodný bankový systém najmenej 6,9 miliardy dolárov. Ruské firmy sa tak cez krycie spoločnosti dostali k platbám v sieti SWIFT, z ktorej boli po invázii na Ukrajinu kľúčové ruské banky vyradené. Vyplýva to zo státisícov interných dokumentov, ktoré získal britský Financial Times a zverejnil v pondelok. Financial Times ↗ Časť platieb smerovala na vojenské vybavenie a na obstarávanie ruských bezpečnostných služieb, pričom hlavným kanálom pre peniaze mieriace do Európskej únie sa podľa denníka zdá byť firma registrovaná v Maďarsku, ktorú nepomenoval. HotNews ↗

Továreň na falzifikáty

Napriek kryptomenovej fasáde stál celý mechanizmus na veľmi starom základe. Novinár Financial Times Chris Cook ho v podcaste denníka opísal priamo ako staromódne pranie špinavých peňazí. Sieť zakladala alebo používala krycie firmy v krajinách s normálnym prístupom k medzinárodnému bankovému systému, na ich účty posielala peniaze a tieto firmy potom platili faktúry, ktoré potrebovali ruskí klienti. Ak ruská firma musela zaplatiť dodávateľovi v Číne, v bankovom systéme sa platba objavila napríklad ako prevod spoločnosti zo Spojených arabských emirátov. HotNews ↗

Keď banky žiadali doklad o pôvode a účele transakcie, nastúpilo to, čo denník opisuje ako skutočnú továreň na falzifikáty. Zamestnanci mali k dispozícii tisíce firemných pečiatok, z ktorých časť bola vyrobená a časť skopírovaná z dokumentov reálnych podnikov, ktoré o zneužití svojich údajov nevedeli. Colné kódy sankcionovaného tovaru nahrádzali najbližšími kódmi nesankcionovaných výrobkov a z faktúr odstraňovali cyriliku aj akúkoľvek inú ruskú stopu. Rzeczpospolita ↗

Najnázornejší prípad sa týka piatich stoviek nočných zameriavačov v hodnote približne 510-tisíc dolárov, ktoré sieť vo februári 2025 obstarávala pre ruského zákazníka. V dokladoch mali byť deklarované ako bezpečnostné sklo. Z internej komunikácie vyplýva, že zamestnanci zvažovali aj variant obuvi, ale usúdili, že by nesedel s históriou faktúr príjemcu, a zostali pri skle. HotNews ↗

Za 1,77 milióna eur sieť nakúpila aj CNC obrábacie stroje pre spoločnosť Interconsul, ktorú Británia sankcionovala v júni tohto roka a ktorú Financial Times spája so sieťou napojenou na ruskú vojenskú rozviedku GRU. Rzeczpospolita ↗

Kade peniaze tiekli

Denník identifikoval stovku krycích firiem, ktoré platby reálne vykonávali, a dokumenty spomínajú najmenej ďalšiu stovku. Najviac ich bolo v Hongkongu a v Spojených arabských emirátoch, ďalšie v Kirgizsku a Indonézii, prinajmenšom tri v Británii. Najväčším platiteľom bola dnes už zrušená kirgizská štátna spoločnosť, ktorú tamojšie ministerstvo hospodárstva založilo v októbri 2024 a ktorá stihla spracovať transakcie za 2,5 miliardy dolárov. Vyše polovica všetkých zachytených tokov skončila napokon na účtoch v Číne a Hongkongu. Rzeczpospolita ↗

V jednotlivých článkoch reťazca sa objavili mená najväčších svetových bánk. Na účty v hongkonskej pobočke Standard Chartered prišlo od konca roka 2024 do augusta 2025 asi 1,1 miliardy dolárov, cez First Abu Dhabi Bank odišli platby za viac než 1,8 miliardy, do singapurskej DBS smerovalo 273 miliónov, ku klientom Citigroup 74 miliónov a k európskym klientom Deutsche Bank približne 18 miliónov. Využívané boli podľa denníka aj účty v JPMorgan Chase. Index ↗

Zábrany začali fungovať až s odstupom. Standard Chartered si vo februári 2025 všimla, že prevody sa štiepia na drobné transakcie, a účty zablokovala. Časť aktivity sa potom presunula do Emirátov. First Abu Dhabi Bank denníku potvrdila, že všetky účty spojené so sieťou identifikovala a zatvorila. DBS uviedla, že voči odhalenému klientovi prijala príslušné opatrenia. Ostatné oslovené západné banky sa obmedzili na všeobecné vyhlásenia o odhodlaní bojovať proti praniu špinavých peňazí. Samotná A7 ani Šor na otázky denníka Financial Times neodpovedali. Newsmaker ↗

Maďarská stopa, ktorú denník nepomenoval

Pre stredoeurópskeho čitateľa je najcitlivejšia jedna veta investigatívy: pokiaľ ide o nákupy v Európskej únii, hlavným kanálom pre platby do spoločenstva sa zdá byť jedna firma v Maďarsku. Denník ju nemenuje a formuluje to opatrne, detaily o jej úlohe nezverejnil. Budapeštiansky Index, ktorý správu priniesol ako domácu, to zhrnul bez okolkov už v titulku: ruská sieť na pranie peňazí fungovala aj cez Maďarsko a pohybovala obrovskými sumami. Index ↗

Rozsah pritom nemusí byť konečný. V uniknutých dátach zostáva približne 17 500 platieb, ktorých hodnotu sa nepodarilo určiť, a dokumenty obsahujú aj zmenky vydané sieťou s nominálnou hodnotou nad 20 miliárd dolárov. Analytik Open Source Centre Zach Tvarozna, ktorý sa činnosťou A7 dlhodobo zaoberá, denníku povedal, že nové dôkazy ukazujú podstatne väčší rozsah, než ktokoľvek doteraz predpokladal. Rzeczpospolita ↗

Deň predtým, než sa sankčný zoznam skrátil

Načasovanie dáva celej veci druhú rovinu. Denník investigatívu zverejnil v pondelok a v našom pondelkovom prehľade európskej tlače o nej stála jedna veta. V utorok ráno Lotyšsko ešte blokovalo kompromis, ktorým mali dvaja ruskí miliardári zmiznúť zo sankčného zoznamu Európskej únie, popoludní však členské štáty dohodu schválili. Sankcie voči približne trom tisíckam ruských a bieloruských osôb a subjektov predĺžili o 36 mesiacov, teda do septembra 2029, a Ališera Usmanova, Michaila Fridmana aj ďalšiu osobu a jeden subjekt zo zoznamu vyradili. Deň po tom, čo denník opísal priemyselné obchádzanie sankčného režimu, sa teda ten režim o niekoľko mien skrátil. SITA ↗

Slovenska sa to týka priamo. Denník SME napísal, že Slovensko si v tomto bode presadilo svoje a že za oboch miliardárov Robert Fico dlhodobo loboval. Samo však nebolo: vyradenie Usmanova presadzovalo od začiatku septembra najmä Francúzsko s odôvodnením národnej bezpečnosti, pri Fridmanovi sa pridalo Luxembursko. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil ich vyradenie za hanebné a neospravedlniteľné. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna povedal v utorok agentúre Reuters popri Valnom zhromaždení OSN, že Francúzsko musí svoje konanie vysvetliť, lebo vyradenie vysiela veľmi zlý signál vo veľmi nevhodnom čase. SME ↗

Prečítajte si tiež: Spor o vyradenie Usmanova a Fridmana blokuje predĺženie sankcií EÚ

Samotná A7 nie je neznáma veličina. Británia ju sankcionovala už v máji 2025 a pod opatrenia Európskej únie sa postupne dostala aj ona, aj jej stablecoin. Peniaze cez banky v Hongkongu, Emirátoch aj v Európe pritom tiekli ďalej. Dokumenty, ktoré denník získal, siahajú do augusta 2025, takže o tom, čo sieť robila neskôr, nevypovedajú. Šor sa ešte v júli v rozhovore pre ruskú agentúru TASS chválil odolnosťou svojho systému slovami, že ponúka firmám a krajinám slobodu, lebo systém je imúnny voči sankciám. Citát prevzal Financial Times vo svojej investigatíve. HotNews ↗

Limity tohto pohľadu

Investigatíva stojí na uniknutých interných dokumentoch jednej spoločnosti a Financial Times sám upozorňuje, že časť platieb nevie oceniť. Firmy a banky, ktoré sa v reťazci objavili, nie sú automaticky spolupáchateľmi. Samotné spracovanie platby nedokazuje, že banka o obchádzaní sankcií vedela. First Abu Dhabi Bank podozrivé účty preverila a zatvorila, Standard Chartered ich zablokovala. Maďarská firma nie je pomenovaná, takže o jej vlastníkoch ani o tom, či o povahe platieb vedela, zatiaľ nevieme nič. Hoci sa zdroje zhodujú na kľúčových číslach, v detailoch vlastníckej štruktúry A7 sa rozchádzajú, preto ich tento text neuvádza. Rzeczpospolita ↗

Čo sleduje hotinfo