V ten istý deň zverejnil Washington Post satelitnú analýzu, podľa ktorej iránske údery od 28. februára poškodili alebo zničili 228 cieľov na 15 amerických základniach v regióne — výrazne viac, než uvádzali predošlé správy amerických denníkov. Washington Post ↗ A medzitým Donald Trump po jednom dni pozastavil novú americkú misiu v Hormuzskom prielive — Project Freedom — s odkazom na „veľký pokrok" v rokovaniach s Teheránom. Axios ↗
228 zásahov, ktoré predošlé správy nezachytili
Washington Post geolokoval 128 satelitných záberov, ktoré v posledných týždňoch zverejnili iránske štátne médiá ako dôkaz vlastných úspechov, 109 z nich preveril cez nezávislý európsky systém Copernicus (Sentinel-2) a komerčnú spoločnosť Planet, 19 vyradil. V samostatnom prehľadávaní snímok Planet našiel ďalších desať poškodených alebo zničených štruktúr mimo iránskych záberov. Výsledok: mapa 217 poškodených stavieb a 11 zničených kusov techniky — hangárov, ubytovní, palivových skladov, lietadiel, radarov a protivzdušnej obrany — v 15 základniach. Washington Post ↗ Predošlé americké správy uvádzali podstatne nižšie čísla: New York Times spomínali 14 zásahov, NBC News približne sto na jedenástich základniach, CNN šestnásť. CENTCOM odmietol komentovať a ministerstvo obrany presmerovalo otázky bez vecnej odpovede. Middle East Eye ↗ Dvaja oslovení analytici, William Goodhind zo skupiny Contested Ground a Mark Cancian z think-tanku CSIS, opísali iránske údery ako presné a cielené proti ubytovniam — Cancian poznamenal, že na snímkach „nie sú žiadne náhodné krátery, ktoré by naznačovali zásahy mimo cieľa". Daily Beast ↗ Pôvodné snímky sú primárne iránske; nezávislú verifikáciu zabezpečil európsky Sentinel-2.Charles de Gaulle prichádza po Fordovi
Francúzska úderná skupina s 20 stíhačkami Rafale, dvoma lietadlami včasnej výstrahy E-2C Hawkeye a tromi vrtuľníkmi prešla v stredu Suezom smerom na juh. Defense News ↗ Francúzske ministerstvo obrany označilo misiu za „výlučne defenzívnu" a zameranú na slobodu plavby; Paríž a Londýn vedú koalíciu vyše štyridsiatich štátov, ktoré sa pripravujú obnoviť prevádzku v prielive bez americkej účasti. Donald Trump podľa Defense News nazval európskych spojencov v tejto veci „zbabelcami". Defense News ↗ Ford síce po 314 dňoch nasadenia smeruje domov do Norfolku, no v regióne CENTCOM zostávajú dve americké lietadlové lode — USS Abraham Lincoln a USS George H. W. Bush v Arabskom mori, obojživelná výsadková loď USS Boxer prechádza Indickým oceánom smerom k oblasti. TWZ hodnotí, že dvojica nosičov by pri obnovení bojov znamenala dvojnásobnú údernú kapacitu. TWZ ↗ To, ako sa teraz táto americká prítomnosť uvedie do súladu s francúzsko-britskou misiou, je otvorená otázka.Prečítajte si tiež: USA viedli vojnu s Iránom, Európa upratuje míny. Pentagon to nazval ich bojom
Talianske mínovky a obchod ako rukojemník
Európska úloha pri otvorení prielivu nie je symbolická. Podľa priebežne aktualizovaného zoznamu Wikipédie sa do 5. mája v prielive odohralo 38 zdokumentovaných iránskych útokov na obchodné lode — jeden potopený remorkér (Mussafah 2 zo 6. marca), dve unesené nákladné lode z 22. apríla a najmenej dvanásť mŕtvych alebo nezvestných námorníkov. Wikipédia: 2026 Strait of Hormuz crisis ↗ V utorok podvečer americké zdroje zaznamenali zásah do nákladnej lode CMA CGM San Antonio — pravdepodobne iránskou strelou s plochou dráhou letu, s ranenými v posádke. Naval News ↗ Bezpečnostný problém sa preto rýchlo mení na európsku námornú a obchodnú agendu. Taliansko 24. apríla oznámilo nasadenie štyroch plavidiel — dvoch mínoloviek, eskortnej fregaty a logistickej lode — z prístavu La Spezia, s tranzitom do regiónu približne štyri týždne; Británia, Belgicko a Holandsko sa pridajú s plavidlami, ktoré už operujú bližšie k regiónu. Euronews ↗ Cena ropy reaguje rýchlo: Brent v utorok 5. mája uzavrel pri 109,87 USD za barel po týždňoch v intervale od 100 do nedávneho aprílového vrcholu 126 USD; v stredu po správach o možnej dohode prepadol o vyše šesť percent a počas dňa klesol pod 100 USD. CNBC ↗ NBC News ↗Pakistanský poštár: najprv Hormuz, potom jadro
Trump pozastavil Project Freedom v utorok večer — len jeden deň po jeho štarte — a vo vyhlásení sa odvolal na „žiadosť Pakistanu a ďalších krajín" a „veľký pokrok" smerujúci ku „komplexnej a finálnej dohode" s Teheránom. Axios ↗ NPR ↗ Diplomaciu vedú prezidentovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, ako prostredník vystupuje pakistanský premiér Šahbáz Šaríf. Iránsky minister zahraničia Abbás Aragčí — v citáciách, ktoré uvádza Al Jazeera — označil Project Freedom za „Project Deadlock" a zdôraznil, že „na politickú krízu neexistuje vojenské riešenie". Al Jazeera ↗ Práve AJ analyticky upozorňuje, že USA sa zdajú akceptovať iránsku sekvenciu „najprv Hormuz, jadrový program neskôr": Marco Rubio v utorok hovoril o „vojenskej fáze, ktorá je za nami", iránske ministerstvo zahraničia zase potvrdilo, že „v tejto fáze nemáme jadrové rokovania". Andreas Krieg z King's College London to pre AJ označil za „diplomatickú koncesiu Teheránu". Hegseth zároveň potvrdil, že prímerie „zatiaľ drží" a americká blokáda iránskych prístavov pokračuje. CBS News ↗Prečítajte si tiež: Pakistan ako poštár, Vance v zálohe. USA a Irán si v Islamabáde nesadnú za jeden stôl
Pre koho hrá čas
Rokovania tlačí niekoľko pevných dátumov. Trump má 14.-15. mája summit so Si Ťin-pchingom — Peking podľa AJ absorboval v roku 2025 osemdesiat percent iránskeho ropného exportu, takže americký tlak na čínskeho prostredníka má vlastný význam. CNBC ↗ 25. mája začína hadž — približne 1,8 milióna pútnikov má prejsť cez Saudskú Arábiu po mori i po zemi, čo prirodzene tlačí Teherán k deeskalácii. Pre Witkoffa a Aragčího to vytvára krátke okno. Ak dohoda nepríde do konca mája, ponuka stráca význam: púť sa bez funkčného prielivu nedá bezpečne udržať. Iránska 14-bodová ponuka — podľa AJ — deklaruje koniec vojny do tridsiatich dní, zrušenie blokády, uvoľnenie zmrazeného majetku, zrušenie sankcií a nový režim správy prielivu. Al Jazeera ↗ Európa zatiaľ nie je v centre rokovaní, ale jej lode budú v regióne práve vo chvíli, keď diplomacia buď uzavrie prímerie, alebo zlyhá.Čo sleduje hotinfo
- Mandát koalície bez OSN. Bude operácia francúzsko-britskej údernej skupiny postavená na bilaterálnej dohode s Pakistanom či Saudskou Arábiou, alebo dôjde k pokusu o rezolúciu v Bezpečnostnej rade OSN, kde Rusko a Čína môžu blokovať?
- Bundestag a nemecký dril v Fulde. Berlín zatiaľ deklaroval mandát ku konvojom v Hormuzskom prielive iba podmienečne; rokovanie je naplánované po obnovení parlamentnej činnosti.
- Talianske 4 lode opúšťajú La Speziu v okne najbližších dní; admirál Berutti Bergotto ohlásil presný odchod ako otvorenú agendu.
- Aténske stretnutie ministrov ZV v pondelok — výsledok je signál, či sa Európania zhodnú na delenom mandáte alebo stojí každý za svoju vlajku.
- Cena Brent. Tichý trhový indikátor — udržanie nad sto dolárov za barel signalizuje, že obchod prieliv pokladá za nestabilný; pád pod túto hranicu by ukázal, že rokovania prinášajú výsledok.
- Kongres a War Powers Resolution. Ako reagujú demokrati a senátori-republikáni na to, že Trump po 60 dňoch ohlásil koniec nepriateľstiev, súbežne ale spustil Project Freedom a operácie pokračujú.
