Aktéri — ťuknite pre kontext
Yassamin Ansariová
Americká demokratická kongresmanka za tretí obvod Arizony, zvolená v roku 2024, sama iránskeho pôvodu.
Prečo tu: Spolu s Minom písala ministrom o deportáciách už v októbri 2025.
Viac info →
Dave Min
Americký demokratický kongresman za štyridsiaty siedmy obvod Kalifornie.
Prečo tu: Druhý z dvojice, ktorá deportácie Iráncov opakovane napádala.
Viac info →
ICE
Imigračný a colný úrad USA, federálna agentúra pod ministerstvom vnútornej bezpečnosti.
Prečo tu: Lety organizoval a podľa žaloby nútil žiadateľov o azyl stretnúť sa s iránskym úradníkom.
Viac info →
Public Citizen
Americká nezisková organizácia na ochranu spotrebiteľa a verejného záujmu, založená v roku 1971.
Prečo tu: Jej litigačná skupina spolupodala júlovú žalobu.
Viac info →
Kristi Noemová
Americká politička, v rokoch 2025 až 2026 ministerka vnútornej bezpečnosti, vo funkcii ju po odvolaní nahradil v marci 2026 Markwayne Mullin.
Prečo tu: V čase októbrového listu rezort ešte viedla, práve jej bol adresovaný.
Viac info →
Marco Rubio
Americký politik, od roku 2025 minister zahraničných vecí.
Prečo tu: Druhý adresát toho istého listu.
Viac info →Kto bol na palube
Lety boli tri, v septembri a decembri 2025 a na konci januára 2026. Podľa amerických médií boli medzi deportovanými aj Iránci, ktorí v USA žiadali o azyl práve preto, že im doma hrozí stíhanie za to, kým sú. Reason ↗Imigračná právnička Bekah Wolfová opísala prípad páru mužov, ktorý z Iránu utiekol v roku 2021 po tom, ako ich obvinili z homosexuality. Na americkú hranicu prišli začiatkom roka 2025 a požiadali o azyl s tým, že pri návrate im hrozí poprava. Ďalší z deportovaných, Mehrdad Dalir, opísal, ako mu úradník ICE povedal: „Buď nastúpite do lietadla sám, alebo vás zviažeme a pošleme späť." Reason ↗
Varovania ležali na stole desať mesiacov
Kongresmani Yassamin Ansariová a Dave Min napísali ministrovi zahraničia Marcovi Rubiovi a ministerke vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej už v októbri 2025 a pýtali sa na dôvody deportácií. Keď v januári vydali vyhlásenie proti tretiemu letu, uviedli, že vecnú odpoveď dovtedy nedostali. Vo vyhlásení menovite spomenuli LGBTQ a gejov, ktorým podľa nich v Iráne hrozí trest smrti. Kancelária kongresmanky Ansariovej ↗Tretí let bol pritom naplánovaný krátko po tom, čo Irán zasiahla vlna represií, ktorej rozsah sa dodnes nedá presne určiť. Organizácia HRANA nakoniec vo februárovej správe zverejnila menný zoznam 7 007 mŕtvych. Iran Human Rights pravidelné aktualizácie zastavila pri 3 428 potvrdených s odôvodnením, že násilie prekonalo jej overovacie kapacity, Amnesty International hovorí o tisícoch obetí, vlastný súhrnný počet však neuvádza, a iránska vláda uvádza 3 117. Overovanie sťažilo takmer úplné odstavenie internetu. Reason ↗
V júli k tomu pribudla žaloba. Iranian American Legal Defense Fund a litigačná skupina organizácie Public Citizen podali 7. júla 2026 na federálny súd vo Washingtone podnet, podľa ktorého ICE nútilo zadržaných iránskych žiadateľov o azyl stretnúť sa s iránskym vládnym predstaviteľom, ktorý mal o ich žiadostiach „rozsiahle a konkrétne vedomosti". Malo pritom ísť o spisy ľudí prenasledovaných za zmenu náboženstva, za sexualitu alebo za účasť na protivládnych protestoch. PBS NewsHour ↗
Ministerstvo vnútornej bezpečnosti to odmieta. „Tvrdenia, že ICE zdieľalo azylové spisy s iránskou vládou, sú NEPRAVDIVÉ," uviedol rezort vo vyhlásení. Pri septembrovom lete zároveň argumentoval, že všetci deportovaní mali právoplatné rozhodnutie o vyhostení a prešli riadnym konaním. PBS NewsHour ↗
Čo sa stalo po pristátí
O osude vrátených je známe málo, ale nie nič. Dvoch deportovaných kresťanov si podľa BBC, ktorú cituje Reason, neskôr predvolala iránska spravodajská služba na výsluch. Jeden z nich ušiel počas medzipristátia na tureckom letisku a odvtedy sa skrýva. Reason ↗Prečítajte si tiež: Rozkaz deportovať Iráncov padol uprostred bombardovania
Limity tohto pohľadu
Čísla o januárových represiách pochádzajú od aktivistickej organizácie a americká vláda ich nepotvrdila. Tvrdenia o stretnutiach s iránskym úradníkom sú zatiaľ obvinením zo žaloby, o ktorej súd nerozhodol, a rezort ich popiera. Koľko presne ľudí na letoch patrilo k ohrozeným skupinám, sa z verejných dokumentov zistiť nedá, lebo mená sú začiernené.Reason je libertariánsky magazín s dlhodobo kritickým postojom k imigračnej politike a Ansariová s Minom sú demokrati v opozícii voči Trumpovej administratíve. Ani jedno z toho uvedené fakty nevyvracia, ale patrí to k obrazu. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti sme sami neoslovili, jeho stanovisko preberáme z amerických médií.
Ilustračná fotka: agent ICE pri charterovom lietadle použitom na deportačný let. Autor US Immigration and Customs Enforcement, Wikimedia Commons, voľné dielo.
Čo sleduje hotinfo
- Súd vo Washingtone rozhodol o žalobe Iranian American Legal Defense Fund a Public Citizen
- Ministerstvo zahraničia alebo vnútornej bezpečnosti odpovedalo na októbrový list kongresmanov Ansariovej a Mina
- Zistilo sa, čo sa stalo s deportovanými, ktorých si predvolala iránska spravodajská služba
- Štvrtý deportačný let, zrušený koncom februára, sa vrátil do plánu
