Nórsky premiér hovorí o drone pri Zelenského lietadle. Jeho vlastný úrad to vzápätí zmiernil na hrozbu, ktorá let zdržala

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre povedal v stredu verejnoprávnej stanici NRK, že lietadlo s Volodymyrom Zelenským v utorok pri odlete z Moldavska takmer zasiahol dron. Minister financií Jens Stoltenberg to pre televíziu TV 2 opísal ostrejšie: ako pokus o útok, o ktorom ich informoval sám ukrajinský prezident. Úrad vlády to ešte v ten istý večer podal miernejšie: ako dronovú hrozbu, ktorá let zdržala, pričom ako blízko sa drony k lietadlu dostali, je podľa neho neisté. NRK ↗ TV 2 ↗ VG ↗

Tri verzie z jednej vlády za jeden deň

Støre opísal incident jednou vetou. „Jeho lietadlo takmer zasiahol dron, keď malo vzlietnuť z Moldavska. To je realita, v ktorej žije," povedal pre NRK. Prezidenta prijal v stredu ráno v úrade vlády, deň po tom, čo Zelenskyj s manželkou Olenou Zelenskou pricestoval do Osla na pohreb kráľa Haralda V. NRK ↗

Minister financií Jens Stoltenberg použil pre TV 2 iné slovo. „Prezident Zelenskyj nás včera informoval, že došlo k pokusu o útok dronom na jeho lietadlo. Nemôžem k tomu uviesť podrobnosti," povedal. Za pozoruhodné označil, že prezident sa len pár hodín po tom prechádzal otvorene po uliciach Osla. TV 2 ↗

Rozdiel medzi tými dvoma vetami nie je maličkosť. Støreho formulácia pripúšťa aj to, že sa stroj k lietadlu priblížil bez zámeru, Stoltenbergova hovorí o pokuse o útok, teda o úmysle. Stoltenberg označil za zdroj informácie samotného Zelenského. Støre pôvod svojej verzie neuviedol a agentúra Reuters upozornila, že nepovedal ani to, ako blízko sa dron k lietadlu dostal. Seznam Zprávy ↗

Ešte v ten večer prišla tretia verzia, a to z premiérovho vlastného úradu. Štátna tajomníčka Bhanuja Rasiahová pre denník VG spresnila, že nad Moldavskom bola dronová hrozba, ktorá Zelenského let do Osla zdržala. „Je neisté, ako blízko boli drony k jeho lietadlu," dodala. VG ↗

Tri vety teda posúvajú tú istú udalosť z takmer zásahu cez pokus o útok až k hrozbe, ktorá spôsobila meškanie. Rozdiel je aj v počte, úrad hovorí o dronoch v množnom čísle. Vlastný úrad tak premiérovu formuláciu skôr zmierňuje, než potvrdzuje. VG ↗

Uzavretie vzdušného priestoru ovplyvnilo sedem lietadiel

Utorkový let sa odohral v deň, keď moldavské nebo skutočne narušil dron a keď o tom Kišiňov zverejnil rozpis po minútach. Systémy Národnej armády zachytili stroj o 16:20 miestneho času, o 16:30 úrady dočasne zavreli vzdušný priestor nad stredom krajiny a o 16:37 dron odišiel smerom do Rumunska. Potom sa vrátil a spadol na severe krajiny. TV8 ↗

Moldavský úrad civilného letectva potom uviedol dosah obmedzení na prevádzku. Tri lietadlá, ktoré už boli vo vzduchu, vyčkávali asi pätnásť minút nad Rumunskom a vrátili sa na pristátie do Kišiňova, ďalšie tri zostali na zemi a jedno pristálo v rumunských Jasoch. Úrad hovorí o siedmich civilných strojoch, jednotlivé lety však nemenuje, takže z jeho oznámenia nemožno vyvodiť ani prítomnosť, ani neprítomnosť vládneho letu. Realitatea ↗

Verejne dostupné letové dáta obraz nedopĺňajú tak jednoznačne, ako by sa zdalo. Nórsky Dagbladet s odvolaním na FlightAware uvádza, že prezidentský stroj odletel z Kišiňova tesne pred 17:00 a v Nórsku pristál okolo 19:45. Dagbladet ↗

Tie údaje samy incident presne časovo nezaradia, lebo Dagbladet pri nich neuvádza časové pásmo a Moldavsko je v septembri o hodinu pred Nórskom. Podstatnejšie je ale niečo iné. Støre hovoril o chvíli, keď sa lietadlo chystalo vzlietnuť, nie o samotnom vzlete, a to sú dva rôzne okamihy. Dagbladet ↗ NRK ↗

Práve tu zapadá spresnenie z úradu vlády. Ak hrozba let zdržala, potom sa incident aj neskorší odlet vysvetľujú spolu a nie sú v rozpore. Určiť, či išlo o ten istý dron, ktorý Kišiňov v utorok sledoval, sa však z verejných údajov ani tak nedá, lebo moldavské oznámenie jednotlivé lety nemenuje. VG ↗ Realitatea ↗

Prečítajte si tiež: Dron vyvolal výstrahy v piatich rumunských župách. Ľudí vyzvali ukryť sa v pivniciach, stroj sa potom vrátil nad Moldavsko

Prečo Zelenskyj vôbec odlietal z Moldavska

Ukrajinské nebo je pre civilnú dopravu zavreté od začiatku rozsiahlej invázie vo februári 2022, takže prezident lieta do sveta z cudzích letísk. Roky využíval najmä poľské letisko Rzeszów-Jasionka, cez ktoré prúdi aj západná vojenská pomoc. V júni 2026 sa to zmenilo. Európska pravda vtedy s odvolaním na FlightAware napísala, že siedmeho júna prezidentský stroj na ceste do Londýna využil letisko v Kišiňove, a označila to za zmenu letiska pre zahraničné cesty ukrajinskej hlavy štátu. Európska pravda ↗

Oficiálne vysvetlenie Kyjev nedal. Moldavské médiá si všimli, že zmena prišla v čase napätia medzi Kyjevom a Varšavou, a samy upozornili, že dôvod nie je potvrdený. UNIMEDIA ↗

Rozdiel medzi tými dvoma letiskami je ale bezpečnostný. Rzeszów leží vnútri NATO a pod jeho protivzdušnou obranou, Moldavsko v aliancii nie je a spoločnú ochranu vzdušného priestoru nemá. Keď v utorok stroj preletel jeho územím, stíhačky vzlietli až potom, čo prešiel do Rumunska, a boli to dve španielske F-18 zo základne Mihail Kogălniceanu. Pro TV ↗

Polícia našla v kráteri kovové guľôčky

Čo presne nad Moldavskom letelo, upresnila v stredu ráno moldavská polícia. Na mieste dopadu pri obci Mihăilenii Vechi v okrese Rîșcani našli experti z technicko-výbušninového oddelenia fragmenty stroja s turboreaktívnym pohonom a s charakteristikami podobnými typu Gheran, teda ruskej verzii iránskeho Šahída. NewsMaker ↗

Podstatnejší je druhý nález. V kráteri boli kovové guľôčky, čo podľa predbežných zistení polície znamená, že stroj niesol výbušnú nálož, a nie je to teda návnada bez hlavice, aké Rusko posiela vo vlnách spolu s ostrými strojmi. Presnú hmotnosť nálože aj typ stroja úrady ešte určujú. NewsMaker ↗

Turboreaktívny pohon je pritom to, prečo takéto stroje trápia aj krajiny mimo vojny. Inštitút pre štúdium vojny píše, že rýchlejšími dronmi Rusko skracuje čas, ktorý majú susedia na identifikáciu cieľa a reakciu, a že z takých incidentov môže mať Moskva prospech práve preto, že nútia susedné štáty konať rýchlo. Sám inštitút zároveň dodáva, že o úmyselnosti jednotlivých preletov nevie rozhodnúť. Pro TV ↗

Zlá noc, o ktorej Zelenskyj hovoril

Støre v tom istom rozhovore zopakoval aj to, čo mu prezident povedal o predchádzajúcej noci. „Spýtal som sa, aká bola noc, a on povedal, že to nebola dobrá noc, lebo presedel pri telefóne a prijímal správy o tom, kde dopadli rakety," uviedol premiér. NRK ↗

Počas tej istej noci zasiahli ruské drony hraničný priechod Tudora-Starokazacie na ukrajinskej strane hranice s Moldavskom. Podľa gubernátora Odeskej oblasti Oleha Kipera tam zahynuli dvaja ľudia a ďalší traja sa zranili. Prezidentka Maia Sandu útok odsúdila a Zelenskyj napísal, že medzinárodná reakcia na takéto útoky je príliš slabá. The Kyiv Independent ↗

Čo zatiaľ nie je potvrdené

Celé tvrdenie o drone pri prezidentskom lietadle stojí zatiaľ na jedinej línii. Podľa Stoltenberga ju nórskej strane priniesol sám Zelenskyj, Støre pôvod svojej informácie neuviedol a nezávisle udalosť nedoložil nikto. Kišiňov ani Kyjev sa k tomu do stredy večera nevyjadrili a najopatrnejšiu formuláciu použil premiérov vlastný úrad. Aftenposten ↗

Nie je ani zrejmé, či išlo o ten istý stroj, ktorý Moldavsko sledovalo v utorok popoludní. Úrady oznámili jeden prelet a rozpísali ho po minútach, jednotlivé dotknuté lety však nepomenovali. Zhoda dňa a krajiny sama osebe na stotožnenie oboch udalostí nestačí. Realitatea ↗

Do obrazu patrí aj to, v akom prostredí vyhlásenie zaznelo. Zelenskyj priletel do Osla okrem pohrebu rokovať práve o protivzdušnej obrane, o potrebe interceptorov a o programe Freyja, ktorým chce Ukrajina s deviatimi európskymi krajinami postaviť lacnejšiu náhradu za americký Patriot. Nórsko je jedným z účastníkov. The Kyiv Independent ↗

Ilustračná fotka: terminál medzinárodného letiska v Kišiňove, autor Simiprof, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0.

Čo sleduje hotinfo