Saudi a Kuvajt po 36 hodinách stopli Project Freedom. USA s Iránom ladia 14-bodový mier vrátane Libanonu

Project Freedom, americká misia na eskortovanie obchodných lodí cez Hormuz, trvala približne 36 hodín. Saudská Arábia a Kuvajt podľa Wall Street Journal odmietli americkým lietadlám použitie základní a vzdušného priestoru — saudskí predstavitelia denníku povedali, že obavu vyvolal komentár vysokých amerických činiteľov, ktorí znížili význam iránskych útokov na Záliv, a krajiny sa zľakli, že americké sily ich nebudú chrániť pred prípadnou iránskou odvetou. NBC News ↗ Times of Israel cituje WSJ ↗ Hovor Donalda Trumpa s korunným princom Mohamedom bin Salmánom situáciu nevyriešil, prezident misiu po približne 36 hodinách pozastavil. Vo štvrtok večer Wall Street Journal informoval, že Rijád aj Kuvajt obmedzenia odvolali a Trump zvažuje opatrné obnovenie operácie. Steve Witkoff a Jared Kushner medzitým s iránskymi vyslancami dolaďujú memorandum o porozumení, ktoré podľa Axiosu obsahuje 14 bodov vrátane klauzuly o ukončení vojny v celom regióne, vrátane Libanonu — odpoveď z Teheránu sa očakáva do 48 hodín. Times of Israel ↗ CIA podľa Washington Postu odhaduje, že Teherán by americkú blokádu vydržal tri až štyri mesiace, možno aj dlhšie. Washington Post ↗

Saudská Arábia a Kuvajt po 36 hodinách zastavili Project Freedom

Trump v nedeľu 3. mája oznámil Project Freedom priamo na Truth Social, bez predchádzajúcej koordinácie so spojencami v Perzskom zálive. NBC News ↗ Operácia závisela od regionálneho prístupu k základniam a preletom — krajiny Zálivu majú pre americkú vojenskú prítomnosť termín ABO (access, basing, overflight): vstup, vojenské zázemie a povolenie preletu.

Saudská Arábia podľa dvoch amerických predstaviteľov citovaných NBC News oznámila, že americkým lietadlám dočasne nepovolí lietať z Prince Sultan Airbase juhovýchodne od Rijádu ani prelet saudským vzdušným priestorom. K obmedzeniam sa podľa Drop Site News, citovaného v Middle East Eye, pridal aj Kuvajt — odstrihol prístup k základniam aj vzdušnému priestoru. Middle East Eye ↗ Saudskí predstavitelia podľa Wall Street Journal vysvetlili motiváciu prakticky: vysokí americkí činitelia v reakcii na iránske údery na Záliv ich význam verejne znížili a Rijád sa zľakol, že v prípade iránskej odvety neostanú americké sily nad ním. Times of Israel cituje WSJ ↗ Trumpov hovor s korunným princom Mohamedom bin Salmánom situáciu nezvrátil. Operáciu, ktorú americké velenie CENTCOM v utorok ráno prezentovalo ako úspech — dve americké lode pod americkou vlajkou prešli úžinou — Trump po približne 36 hodinách pozastavil.

Katar a Omán sa o štarte misie dozvedeli ex-post. Katarský emír hovoril s Trumpom až po jej začiatku, ománsky diplomat citovaný NBC News opísal koordináciu suchou vetou: „USA to oznámili a až potom s nami koordinovali postup." NBC News ↗ Saudský zdroj NBC News zhrnul postoj Rijádu jasne: kráľovstvo výrazne podporuje pakistanské sprostredkovanie — diplomatickú variantu, ktorá vylučuje americké stíhačky nad zálivom. Vo štvrtok večer ale Wall Street Journal informoval, že Saudská Arábia aj Kuvajt obmedzenia odvolali a americkí činitelia denníku potvrdili, že Trumpova administratíva chce Project Freedom v opatrnejšej podobe obnoviť. Times of Israel cituje WSJ ↗

14 bodov a koniec vojny v Libanone

Witkoff s Kushnerom v Bielom dome pripravujú memorandum, ktoré podľa Axiosu — ten cituje dvoch amerických predstaviteľov a ďalšie osoby oboznámené s návrhom — obsahuje 14 bodov. Times of Israel cituje Axios ↗ Klauzula, ktorú médium uvádza ako prelomový posun, deklaruje, že dohoda „ukončí vojnu v celom regióne, vrátane Libanonu". Libanon zostával mimo hlavnej americko-iránskej línie prímeria — paralelne tam prebiehalo americké sprostredkovanie medzi Izraelom a libanonskou vládou pod tlakom Hizballáhu.

Plán podľa Times of Israel ďalej obsahuje: moratórium na obohacovanie uránu v rozsahu najmenej dvanástich rokov (po jeho uplynutí návrat na 3,67 % — civilnú úroveň, ktorú stanovila Obamova jadrová dohoda), odovzdanie iránskej zásoby vysoko obohateného uránu mimo krajiny, zákaz prevádzky podzemných jadrových zariadení, čiastočné zrušenie amerických sankcií, uvoľnenie iránskych zmrazených prostriedkov a postupné rozpúšťanie obojstranných obmedzení v Hormuze. Po podpise nasleduje 30-dňové vyjednávacie obdobie pre detailnejšie znenie. Times of Israel ↗

Sporným bodom je práve obohatený urán. Channel 12 podľa Times of Israel uvádza, že Trump v stredajšom telefonáte premiérovi Netanjahuovi povedal, že „bez dohody o tom, ktorá krajina prevezme zásobu, dohoda nebude". Američania zároveň hodnotia, že Irán prejavuje „prekvapujúcu otvorenosť" k presunu do tretej krajiny. Ebrahim Rezaei, hovorca iránskeho parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku, správu Axiosu odmietol slovami „skôr americký zoznam želaní než realita". Iránska odpoveď sa očakáva do 48 hodín od stredy. Times of Israel ↗

Iránska odpoveď bude prichádzať z nového rozhodovacieho centra. Iránsky prezident Masoud Pezeshkian podľa polooficiálnej agentúry Fars vo štvrtok absolvoval dva a pol hodinové stretnutie s novým najvyšším vodcom Mojtabom Khameneim — prvú reportovanú osobnú schôdzku akéhokoľvek vysokého oficiála s ním od jeho marcového ujatia úradu po smrti otca, ajatolláha Aliho Khameneiho v amerických a izraelských úderoch z 28. februára. CNN live ↗ Mojtabu Khameneiho doteraz nikto verejne nevidel, všetky výroky sa pripisovali cez moderátorov štátnej televízie a špekulovalo sa o jeho zdraví. Pezeshkian podľa Farsu hovoril o potrebe „posilniť jednotu, dôveru a solidaritu v rámci vedúcej štruktúry krajiny", iránsky zdroj pre CNN doplnil, že stretnutie znamená „zladenie politík medzi rôznymi inštitúciami krajiny" — teda čistenie pozície Teheránu pred odpoveďou na americký návrh.

Iránsky minister zahraničia Abbás Aragčí je medzitým v Pekingu — stretol sa s čínskym ministrom zahraničia Wang Yi, ktorý vyzval na „okamžité zastavenie nepriateľstiev" a „čo najskoršie otvorenie Hormuzu". Al Jazeera ↗ O týždeň, 14. – 15. mája, prichádza do Pekingu Donald Trump na summit so Si Ťin-pchingom. Podľa dát Kpler citovaných Al Jazeerou Čína v roku 2025 kúpila viac než osemdesiat percent iránskej vyvážanej ropy — americké rokovania s Teheránom prechádzajú aj cez čínske záujmy.

Krehkosť libanonskej časti návrhu potvrdila izraelská armáda. IDF v stredu hlásila, že v útoku na južné predmestia Bejrútu zabila vrchného veliteľa elitnej Radwánovej jednotky Hizballáhu Ahmeda Aliho Balouta — prvý úder v hlavnom meste Libanonu za takmer mesiac od dohodnutého prímeria. CNN live ↗ Premiér Benjamin Netanjahu reagoval slovami „žiaden terorista nemá imunitu". Death toll libanonskej kampane od 2. marca podľa libanonského ministerstva zdravotníctva dosiahol 2 727 mŕtvych a 8 438 zranených.

CIA: Irán blokáde odolá tri až štyri mesiace

Práve v deň, keď Trump pozastavil Project Freedom, doručila CIA do Bieleho domu utajenú analýzu. Washington Post 7. mája s odvolaním sa na štyroch ľudí oboznámených s dokumentom uvádza, že americká spravodajská obec hodnotí iránsku ekonomickú odolnosť na deväťdesiat až sto dvadsať dní pred tým, než blokáda spôsobí vážnejšie hospodárske ťažkosti — a možno aj dlhšie. Washington Post ↗

Iránska armádna kapacita zostáva podľa odhadu CIA prekvapujúco vysoká: Teherán si po dvoch mesiacoch amerických a izraelských úderov zachoval približne sedemdesiat až sedemdesiatpäť percent predvojnovej zásoby mobilných odpaľovačov a striel. Iránci zároveň skladujú časť ropy na inak prázdnych tankeroch a znižujú ťažbu, aby zachovali funkčnosť ropných polí. Možný pozemný vývoz železnicou cez Strednú Áziu by podľa amerických predstaviteľov ešte zlepšil iránsku odolnosť. Strategický záver z analýzy: blokáda podľa CIA nemusí Irán zlomiť rýchlosťou, ktorá by Trumpovi dala prevahu pred Pekingom 14. mája.

Hormuz paralyzovaný, Emiráty pod paľbou

Podľa analytickej firmy Kpler prešla Hormuzom v pondelok iba jedna komoditná loď a v utorok žiadna — najmenej od začiatku vojny 28. februára. Pred konfliktom úžinou prechádzalo zhruba 120 lodí denne. Times of Israel ↗ Britské UK Maritime Trade Operations vo štvrtok hlásili, že posledných 24 hodín neevidovali v Perzskom ani Ománskom zálive žiadny incident — prvé takéto okno od februára. CNN live ↗

Irán medzitým buduje vlastný režim správy úžiny. V utorok 5. mája spustil Persian Gulf Strait Authority (PGSA), nový orgán pre tranzit, a podľa dokumentu „Vessel Information Declaration", ktorý videlo CNN, vyžaduje od každej prechádzajúcej lode formulár s vyše štyridsiatimi otázkami: meno plavidla, identifikačné číslo, predošlé meno, krajinu pôvodu a destinácie a národnosti registrovaného vlastníka, manažéra aj členov posádky. CNN live cituje Lloyd's List Intelligence ↗ Pred 28. februárom sa žiadne také údaje pri tranzite nepožadovali. Šéfredaktor Lloyd's List Intelligence Richard Meade pre CNN povedal, že nový režim „formalizuje to, čo Teherán už neformálne vyžadoval, a vyzerá ako ťah Iránu normalizovať svoju autoritu nad tranzitmi". Lode spojené s USA alebo Izraelom sú podľa iránskych vyjadrení vylúčené.

Tých niekoľko zásielok, ktoré z regiónu odchádzajú, sa plaví bez zapnutého AIS signálu. Bloomberg na základe analýzy lodných tracking dát identifikoval dva tankery skvapalneného plynu — Mraweh a Mubaraz — patriace pod správu emirátskeho ADNOC, ktoré pri tranzite Hormuzom úmyselne vypli polohové vysielače. Bloomberg ↗ Mraweh sa po niekoľkých týždňoch bez signálu objavil naložený pri severnej Indonézii a mieri do Japonska — Bloomberg pôvod nákladu nepotvrdzuje úplne jednoznačne. Mubaraz naložil náklad na Das Islande začiatkom marca, koncom marca prestal vysielať AIS a po mesiaci sa znovu objavil pri južnej Indii. Pred vojnou export ADNOC predstavoval zhruba tri také zásielky denne, teraz prechádza len útržky. Katarský LNG export ostáva vyhlásený pod klauzulou vyššej moci (force majeure) minimálne do júna. Middle East Eye ↗

Aj keď UKMTO za posledný deň žiadny incident nezaznamenala, predošlé hodiny neboli pokojné. Spojené arabské emiráty hlásili v utorok a stredu iránske zásahy dronmi a strelami. Francúzska CMA CGM v stredu potvrdila, že jej kontajnerová loď CMA CGM San Antonio bola zasiahnutá pri tranzite Hormuzom, posádka má zranených. Times of Israel ↗ Wall Street Journal s odvolaním sa na analytickú spoločnosť Moody's uvádza, že obsadenosť dubajských hotelov má v druhom kvartáli klesnúť na desať percent z predvojnových osemdesiat — Moody's hovorí o „efektívnom uzavretí veľkej časti pohostinského sektora" v jednom z najnavštevovanejších turistických miest na svete. Middle East Eye ↗ Cena ropy reaguje na obraty diplomacie hodinovo: Brent v stredu klesol pod 109 USD za barel a vo štvrtok sa po správach o pokroku v rokovaniach prepadol o ďalších viac než sedem percent — pod hranicu 100 USD. Americký WTI sledoval pohyb a klesol pod 102 USD.

Európske lode pri regióne, Európa bez kresla pri stole

V čase, keď diplomatická línia smeruje cez Pakistan a Peking, európske flotily dorazujú k regiónu. Francúzska úderná skupina okolo lietadlovej lode Charles de Gaulle prešla v stredu Suezom do Červeného mora a Adenského zálivu — Paríž a Londýn vedú koalíciu vyše štyridsiatich štátov, ktorá sa pripravuje obnoviť prevádzku v Hormuze bez americkej účasti. Talianske ministerstvo obrany koncom apríla oznámilo nasadenie štyroch plavidiel z La Spezie — dvoch mínoloviek, eskortnej fregaty a logistickej lode — s tranzitom približne štyri týždne. Británia, Belgicko a Holandsko pridávajú lode operujúce bližšie k regiónu. Middle East Eye ↗

Prečítajte si tiež: Ford odišiel, Charles de Gaulle prichádza. WaPo našiel na satelitných snímkach 228 zásahov na amerických základniach v regióne

Európa je v regióne fyzicky, no v rokovaniach o 14-bodovom memorande nemá vlastné kreslo: Witkoff a Kushner pracujú s iránskou stranou cez pakistanského premiéra Šahbáza Šarífa, Aragčí konzultuje v Pekingu. Pondelňajšie stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ v Aténach má byť prvým signálom, či sa Európania k diplomacii pridajú s vlastnou stopou alebo zostanú v úlohe námornej hliadky.

Čo sleduje hotinfo

⚡ UPDATE 8.5.2026 6:30 — V noci na štvrtok USA udreli na Kešm a Bandar Abbas

Niekoľko desiatok hodín po pozastavení Project Freedom tri torpédoborce US Navy aj tak prešli Hormuzom z Perzského zálivu smerom k Ománskemu zálivu — pod iránskou paľbou. CENTCOM vo vyhlásení na sieti X popísal, že iránske sily vystrelili rakety, vyslali drony a malé čluny, americké lode útoky zachytili a odpovedali údermi na pozemné ciele. CNBC ↗

Konkrétne ciele podľa Reuters s odvolaním na reportéra Fox News (cit. ČT24): ostrov Qeshm (Kešm) a prístav Bandar Abbas. CENTCOM doplnil, že zasiahol „rampy na odpaľovanie rakiet a dronov, veliteľské a riadiace strediská, spravodajské a prieskumné uzly". Stanovisko končí vetou „No US assets were struck". ČT24 ↗

Hovorca iránskej armády podľa Guardianu hovorí inú verziu. USA podľa neho porušili prímerie najprv tým, že cielili iránsky ropný tanker a ďalšiu loď vstupujúcu do úžiny, a vzdušnými údermi zasiahli civilné oblasti pozdĺž pobrežia Bandar Khamiru, Siriku a ostrova Qeshmu „so súčinnosťou niektorých regionálnych krajín". Iránske sily vraj odpovedali útokmi na americké plavidlá „východne od Hormuzu a južne od prístavu Chabahár" so „značnými škodami". Trump aj CENTCOM škody popierajú. The Guardian ↗

Trump na Truth Social označil prestrelku za „love tap" — zľahčujúco za drobný úder. Stanici ABC News dodal, že prímerie zostáva platné. Post na sieti zakončil pohrozením, že ak Teherán rýchlo nepodpíše dohodu, USA udrú „oveľa tvrdšie a oveľa krvavejšie". BBC News ↗

Forenzika zdrojov: Reuters wire o útokoch nezávisle potvrdili BBC, Guardian, CNN, Der Spiegel, CNBC, Independent, Tagesschau aj La Repubblica. Žiadny ruský ani iránsky štátny zdroj nie je v primárnej reťazi. Ide o reálnu epizódu obojstrannej eskalácie, nie o falošnú stopu, hoci obe strany hrajú vlastný spin (CENTCOM popiera škody, Teherán dramatizuje civilné ciele).

Pre čitateľa pôvodného článku: dve otázky z „Čo sleduje hotinfo" majú odpoveď. Project Freedom Trump pôvodnú intenzitu neobnovil — operácia zostala formálne pozastavená, no 3 torpédoborce úžinu aj tak prešli, zrejme v menej viditeľnej, opatrnejšej podobe. Brent neostal pod 100 USD — v ázijskom obchodovaní v piatok ráno vzrástol o 1,5 % na 101,60 dolára za barel. Skeptický signál sa potvrdzuje.


---

⚡ UPDATE 8.5.2026 14:45 — Irán cez deň zhabal tanker, CENTCOM blokuje 70+ lodí

Iránske ozbrojené sily v piatok cez deň hlásili zhabanie ropného tankera „Ocean Koi" pod vlajkou Barbadosu v Hormuzskom prielive. Tanker je pod americkými sankciami od februára. Iránska armáda zverejnila v štátnej televízii video, na ktorom jednotky v noci v malých člnoch dobiehajú loď, vstupujú na palubu po rebríku a odvádzajú ju späť do iránskych vôd. Plavidlo bolo odovzdané justičným orgánom. Tagesschau live blog ↗

Centrálne velenie americkej armády (CENTCOM) v ten istý deň oznámilo, že americká blokáda zablokovala vstup a výstup viac než 70 tankerom. Tretia americká lietadlová loď podľa CNN dorazila do regiónu, americký minister zahraničných vecí Marco Rubio rieši krízu v Ríme s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou — Rím Washingtonu odkazuje, že „Európa potrebuje Ameriku a Amerika potrebuje Európu". CNN live updates ↗

Pakistanský sprostredkovateľ pracuje paralelne. Minister zahraničných vecí Ishaq Dar v piatok telefonoval s iránskym kolegom aj so singapurským rezortom — rieši repatriáciu 11 Pakistancov a 20 Iráncov z plavidiel zhabaných americkými úradmi a kotviacich pri singapurských vodách. CNN ráno písala, že Washington očakáva od Teheránu „seriózny návrh dnes". Iránska Revolučná garda zatiaľ trvá, že vo štvrtok poškodila americké lode raketami a dronmi — Pentagon to popiera.

V USA Snemovňa reprezentantov v rovnaký deň odmietla rezolúciu požadujúcu stiahnutie amerických síl z iránskej vojny. Republikáni zostali s Trumpom. Bank of England spolu s ďalšími centrálnymi bankami zmrazila plánované znižovanie sadzieb — vojna „prevracia globálnu ekonomiku". AP — Iran war hub ↗

Trh otočil oproti rannému stavu. Cena Brentu po prvotnom rannom raste klesla na 100,30 dolára za barel (–0,5 % oproti štvrtku večer) a globálne akcie skočili nahor na nádejach o znovuotvorení Hormuzu. Tradéri vsadili, že Pakistanom sprostredkovaná víkendová dohoda predsa vznikne. CNN live updates ↗