Aktéri — ťuknite pre kontext
Josef Mengele
Lekár SS v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, prezývaný „anjel smrti" pre pokusy na väzňoch. Po vojne ušiel do Argentíny a v roku 1979 sa utopil v Brazílii bez toho, aby ho súdili.
Prečo tu: Spis švajčiarskej tajnej služby sa týka jeho možného pobytu v krajine.
Viac info →Gérard Wettstein
Bernský historik, ktorý sprístupnenie archívu vysúdil po tom, čo si súdny spor zaplatil cez crowdfunding.
Prečo tu: Práve on sa v júni obával, že spis dostane začiernený.
Sacha Zala
Švajčiarsky historik, riaditeľ pracoviska Diplomatické dokumenty Švajčiarska a profesor na Bernskej univerzite.
Prečo tu: Utajovanie spisu označil za palivo pre konšpiračné teórie.
Viac info →Regula Bochsler
Švajčiarska historička, výtvarníčka a televízna novinárka.
Prečo tu: Našla stopy, ktoré môžu naznačovať ďalší Mengeleho pobyt vo Švajčiarsku okolo roku 1961.
Viac info →Nachrichtendienst des Bundes
Švajčiarska spolková spravodajská služba, skratka NDB. Popri nej pôsobí vojenská spravodajská služba aj kantonálne útvary.
Prečo tu: Spis spravuje a rozhodla o rozsahu jeho začiernenia.
Viac info →Bergierova komisia
Nezávislá expertná komisia švajčiarskej vlády (1996 – 2002), ktorá skúmala utečeneckú politiku Švajčiarska za druhej svetovej vojny a osud židovského majetku vo švajčiarskych bankách.
Prečo tu: Rozhodnutie o „liberálnom prístupe" k jej materiálom je právnym základom sprístupnenia.
Viac info →
Kloten
Mesto pri Zürichu, kde leží najväčšie švajčiarske letisko.
Prečo tu: Mengeleho manželka si tam v roku 1961 prenajala byt.
Viac info →Čo je na tom nové
Samotné sprístupnenie nie je novinka — o tom sme písali v júnovom článku. Nové je, v akom stave spis nakoniec prišiel. Tages-Anzeiger to zverejnil v stredu okolo piatej popoludní a v čase písania tohto textu tú správu nemal vo svojich kanáloch žiadny iný švajčiarsky ani slovenský web. Rozsah začiernenia — koľko strán a ktoré pasáže — sme si preto nezávisle overiť nevedeli a v texte nižšie ho neuvádzame. Tages-Anzeiger ↗Že sa bude čierniť, úrad povedal vopred
Toto je časť, ktorú si možno prečítať priamo z úradného dokumentu. NDB vo svojom komuniké zo 4. mája oznámila, že prístup k spisu poskytne v Švajčiarskom spolkovom archíve, ale „za podmienkami, ktoré sa ešte len upresnia" — a rovno dodala prečo: dokumenty naďalej obsahujú informácie hodné ochrany, konkrétne údaje o zdrojoch a informácie od partnerských služieb. Začiernenie teda nebolo prekvapenie, oznámilo sa štyri mesiace vopred. VBS/NDB ↗Z toho istého komuniké je zrejmý aj pôvod spisu. Založila ho Policajná služba Spolkovej prokuratúry, teda predchodca dnešnej spravodajskej služby, a do archívu putoval v roku 2001. Právnym základom sprístupnenia je uznesenie spolkovej vlády zo 7. decembra 2001, ktoré prikazuje „liberálnu prax nahliadania" do materiálov preskúmaných Bergierovou komisiou — a spolkový archív potvrdil, že Mengeleho spis medzi ne patrí. VBS/NDB ↗
Predchádzalo tomu odmietnutie. Wettstein o spis požiadal koncom roka 2025, NDB ho vo februári 2026 odmietla s odvolaním sa na ochranu zdrojov a historik sa obrátil na Spolkový správny súd v St. Gallene. Súdny spor zaplatil zbierkou, v ktorej sa za pár dní vyzbieralo okolo osemnásťtisíc frankov. Až potom úrad prehodnotil právny stav. SRF ↗
Čo v spise historici hľadajú
Otázka je úzka a konkrétna: bol Mengele po vojne ešte vo Švajčiarsku, hoci naňho od roku 1959 platil medzinárodný zatykač, a nechali ho tamojšie úrady odísť? Doložené je, že v roku 1956 lyžoval so synom v Engelbergu. O päť rokov neskôr si jeho manželka prenajala byt v Klotene pri letisku a požiadala o povolenie na pobyt, pričom polícia zaznamenala jej jazdy vo volkswagene s neznámym mužom. t-online ↗Historička Regula Bochsler našla stopy, ktoré môžu ukazovať na ďalší pobyt okolo roku 1961, a rakúska tajná služba v júni toho roku švajčiarske úrady varovala. Nič z toho zatiaľ nie je dôkaz. Úradné zisťovanie z roku 1999 skončilo formuláciou, ktorá platí dodnes: nedá sa ani dokázať, ani vyvrátiť, že Mengele bol vo Švajčiarsku. t-online ↗ 20 Minuten ↗
Prečo je samotné utajovanie témou
Argument historikov nie je, že spis určite skrýva senzáciu. Je opačný — že utajovanie vyrába podozrenie tam, kde ho možno niet. „Kým ostanú zamknuté do roku 2071, živí to konšpiračné teórie, každý si povie: musia mať čo skrývať," povedal Wettstein ešte v máji. Predseda Švajčiarskej historickej spoločnosti Sacha Zala to zhrnul stručnejšie: „Vláda takto konšpiračné teórie priživila." 20 Minuten ↗Keď v máji padlo rozhodnutie spis otvoriť, výkonný viceprezident Medzinárodného osvienčimského výboru Christoph Heubner ho označil za zadosťučinenie pre preživších. Práve preto je začiernenie citlivé inak než pri bežnom spravodajskom spise: ide o človeka, ktorého zločiny nikto nespochybňuje, a o archív, ktorý sa otváral po dvadsiatich piatich rokoch odmietaní. Medzinárodný osvienčimský výbor ↗
Čo z toho vieme a čo nie
Vieme, že spis mal ostať zapečatený do roku 2071, že sa otvoril až po súdnom spore a zbierke, a že úrad dopredu avizoval ochranu zdrojov a informácií od partnerských služieb. Vieme, čo v ňom historici hľadajú a že to zatiaľ nikto nedokázal.Nevieme, koľko z dokumentov je reálne prekrytých ani ktoré miesta — to je zatiaľ tvrdenie jedného denníka niekoľko hodín staré. A nevieme, či prípadný ďalší súdny spor na tom niečo zmení. Pri spise, ktorý mal ostať zavretý ďalších štyridsaťpäť rokov, je ale aj čiastočné otvorenie posun — otázka je, či taký, aký si Švajčiarsko predstavovalo.
Ilustračná fotka: budova Švajčiarskeho spolkového archívu v Berne, kde je Mengeleho spis uložený a kde doň možno nahliadnuť. Foto: Sandstein / Wikimedia Commons, voľné dielo
