O čom sa rokuje
Afganci patria k najväčším skupinám žiadateľov o azyl v Únii, no čoraz viac z 27 členských štátov chce zrýchliť návraty tých, ktorým úrady žiadosť zamietli alebo ktorí v hostiteľskej krajine spáchali závažné trestné činy. AP ↗Komisia pozvala zástupcov Talibanu už v máji, a to na žiadosť dvadsiatich krajín EÚ a Schengenu vrátane Rakúska. Deportácie do Afganistanu boli doteraz pre chýbajúce diplomatické vzťahy takmer nemožné a Brusel zdôrazňuje, že rokovania neznamenajú uznanie talibanského režimu, ktorý oficiálne neuznal žiadny členský štát. ORF ↗
Nemecko medzitým plánuje deportácie do Afganistanu výrazne rozšíriť. Podľa denníka Welt zamýšľa minister vnútra Alexander Dobrindt z CSU vypravovať tri deportačné lety mesačne. Welt ↗
Prečo stretnutie vyvolalo kritiku
Proti rokovaniam sa postavili nemeckí Zelení. Pozvanie Talibanu do Európy označila skupina poslancov Bundestagu na čele s predsedníčkou strany Franziskou Brantnerovou a šéfkou frakcie Brittou Haßelmannovou v otvorenom liste za „závažnú chybu". Podľa signatárov by Taliban návštevu Bruselu prezentoval ako „dôkaz, že Európa normalizuje vzťahy", hoci v podmienkach, ktoré si EÚ sama stanovila, nenastal „žiadny pokrok". Welt ↗Kritika prišla aj z Rakúska, odkiaľ pochádza eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner. Rakúsky europoslanec Andreas Schieder zo Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) hovorí o „závažnej zahraničnopolitickej chybe" Komisie, ktorá podľa neho legitimizuje talibanský systém. „Je to režim, s ktorým sa nedajú uzatvárať dohody," vyhlásil a dodal, že neverí v reálne fungovanie návratov do Afganistanu. ORF ↗
Human Rights Watch aj Amnesty International žiadajú, aby EÚ od plánu upustila. Afganistan podľa nich nemožno považovať za bezpečnú krajinu návratu a nútené deportácie ohrozujú životy ľudí, ako opakovane konštatovali aj orgány OSN. Od návratu Talibanu k moci hnutie drasticky obmedzilo práva obyvateľstva, najmä žien a dievčat, a krajina sa nachádza v ťažkej humanitárnej kríze. AP ↗
Malá trhlina v izolácii
Keďže talibanskú vládu neuznal žiadny členský štát Únie, samotné stretnutie predstavuje malú trhlinu v diplomatickej izolácii hnutia, ktoré sa k moci dostalo v roku 2021. AP ↗Obhajcovia rokovaní argumentujú pragmaticky. Rakúsky europoslanec Lukas Mandl z Ľudovej strany (ÖVP) tvrdí, že nová migračná politika EÚ si vyžaduje „praktické riešenia" a jednodňová návšteva je „praktická nutnosť". Komisia trvá na tom, že ide o technické stretnutie a že za konkrétne deportácie zodpovedajú členské štáty. Na otázku, či sa na rokovaniach zúčastnia aj ženy, odpovedať odmietla. ORF ↗
Prečítajte si tiež: Európska komisia pozvala zástupcov Talibanu do Bruselu pre návrat migrantov
Čo sleduje hotinfo
- Výsledok utorkových rokovaní — či z nich vzíde konkrétna dohoda o návratoch, alebo len rámec ďalších kontaktov.
- Či sa po stretnutí reálne obnovia deportačné lety do Afganistanu vrátane nemeckého plánu troch letov mesačne.
- Reakcia ďalších členských štátov a Európskeho parlamentu — či kritika prerastie do formálneho uznesenia.
- Postoj Belgicka ako hostiteľa — či zopakuje jednodňový vízový režim pri prípadných ďalších kolách.
- Či Komisia zverejní podmienky, ktoré od Talibanu žiada výmenou za spoluprácu.







