Tri ostrovy, ktoré takmer zmizli
Karpatskí Nemci nikdy netvorili súvislé územie. Do roku 1945 žili v troch jazykových ostrovoch — v Bratislave a okolí (okolo 49-tisíc), v stredoslovenskom Hauerlande na hornej Nitre (okolo 40-tisíc) a na Spiši (okolo 35-tisíc). Prichádzali od 12. a 13. storočia na pozvanie uhorských kráľov, aby kolonizovali banské mestá a kraje vyľudnené po tatárskom vpáde. Wikipédia ↗Koniec vojny tento svet rozbil. Už v jej závere a po roku 1945 bolo evakuovaných a sčasti násilne vysídlených zhruba 84 percent karpatských Nemcov. Tých, čo zostali, čakala konfiškácia majetku a tlak na asimiláciu. Pri poslednom sčítaní v roku 2021 sa k nemeckej národnosti prihlásilo už len 8 573 ľudí, z toho 3 318 výlučne. SODB 2021 ↗
Mantáci a kováči z Medzeva
Najfarebnejšiu stopu zanechali dolnospišskí Nemci, potomkovia baníkov z povodia Bodvy, Hnilca a Smolníka. Sami si hovoria Mantáci a svojej reči "po mantácky". Stredobodom bol Medzev, kde sa kovalo po stáročia. Koncom 19. storočia tu pracovalo 109 hámrov so 198 vyhňami a medzevskí kováči zásobovali náradím — krompáčmi, motykami, kosami a podkovami — celé Uhorsko. Mesto Medzev ↗Aj samotné meno Mantáci vraj vzniklo v dielni. Pre ohlušujúci rachot kladív kováči zle počuli, a tak sa na jarmokoch jeden druhého vypytovali "Bos mánta?" — čosi ako "čo vravíš?". Okolie si tú otázku všimlo a Medzevčania zostali Mantákmi. Abov.vucke.sk ↗
Prečo Chmeľnica prežila
Chmeľnica, po nemecky Hopgarten, vznikla už v roku 1315 a patrí k Podolínskym Nemcom — drobnému spoločenstvu na severnom Spiši, ktoré hovorí sliezskym nárečím, odlišným od bavorskej mantáčtiny. Práve tu sa nemčina uchovala nezvyčajne dobre. V decembri 1944 sa obyvatelia odmietli dať evakuovať a radšej sa ukryli v okolitých lesoch. Vďaka tomu po vojne neodišli a nárečie odovzdali ďalším generáciám. Ešte pri sčítaní v roku 2011 ho podľa regionálnych zdrojov doma používala približne tretina obyvateľov obce. VisitSpiš ↗Jazyk, ktorý dohára
Germanista Jozef Tancer z Univerzity Komenského upozorňuje, že len na hornom Spiši kedysi prežívalo dvanásť nemeckých nárečí, sú však slabo prebádané a rýchlo miznú. Všíma si pritom jednu vec. "Dediny s nemeckým obyvateľstvom vyzerajú lepšie. Cítiť tam istý blahobyt, domy aj cesty sú udržiavané," hovorí a vysvetľuje to ľahším prístupom k peniazom z práce v Nemecku a Rakúsku. Jazyk podľa neho zrejme dohorí, no časť identity môže pretrvať aj bez neho. Denník N ↗Spomienka na povojnovú krivdu je stále živá. Starostka Chmeľnice v rozhovore opísala, ako miestnym ešte dlho po vojne v autobuse odkazovali, že "Germánov neberú". Nedeľný festival je aj odpoveďou na to — verejným prihlásením sa k pôvodu, o ktorom sa kedysi radšej mlčalo. Denník N ↗
Čo sleduje hotinfo
- Návštevnosť a medzigeneračný záujem o 33. ročník Dní nemeckej kultúry v Chmeľnici
- Vývoj počtu hovoriacich mantáčtinou a sliezskym nárečím pri ďalšom sčítaní
- Nové programy na záchranu nárečí (Goethe-Institut, Karpatskonemecký spolok, školy) a digitálne archívy
- Osud hámorníckeho dedičstva v Medzeve ako kultúrnej pamiatky aj turistického ťahúňa
