Belgická stopa z mobilov
Nová stopa nevznikla pri výsluchu hlavných podozrivých, ale pri rozbore mobilov skupiny, ktorá s lúpežou na prvý pohľad nesúvisí — gangu špecializovaného na okrádanie kamiónov s nákladom. Na ich telefónoch sa podľa denníka Le Parisien, z ktorého správu prevzal aj Euronews, objavili snímky interiéru Louvru, konkrétne Galérie Apollo, z ktorej zlodeji 19. októbra odniesli klenoty. K tomu hovory, pohyby a kontakty, ktoré smerujú za francúzske hranice — do Belgicka. Francúzski a belgickí vyšetrovatelia preto otvorili spoločné pátranie a francúzski detektívi už pricestovali do Belgicka overiť, kto z miestneho podsvetia mohol lúpež pripraviť alebo odbyt klenotov zariadiť. Der Standard ↗Antverpy: kde stopa môže navždy vychladnúť
Belgicko sa do vyšetrovania nedostalo náhodou. Hneď po lúpeži francúzski vyšetrovatelia varovali kolegov, že klenoty môžu skončiť na čiernom trhu antverpskej diamantovej štvrte — najväčšieho obchodného uzla s drahokamami v Európe. Práve to je nočná mora kurátorov: ak sa kamene vylúpnu z historických šperkov a prebrúsia, stratia identitu a stanú sa nevystopovateľnými. Každý ďalší týždeň bez záchytu zvyšuje riziko, že z napoleonských diadémov ostanú len anonymné karáty rozpustené v globálnom obchode. The Jerusalem Post ↗ Od tejto stopy prešli tri mesiace a francúzski ani belgickí vyšetrovatelia neoznámili v Antverpách jediné zatknutie. Nie je to dôkaz, že stopa bola slepá, spis je pod mlčanlivosťou. Je to ale presne ten čas, o ktorom kurátori hovoria, že v ňom kamene strácajú identitu.„Laser" a dvaja Slovania
Kým výkonný tím lúpeže má polícia prevažne identifikovaný — obvinených je päť ľudí, viacerí z parížskeho predmestia Seine-Saint-Denis —, mozog akcie a sprostredkovatelia zostávajú v tieni. Francúzsky denník Le Parisien píše o postavách, ktoré vyšetrovatelia poznajú zatiaľ len cez prezývky: o mužovi prezývanom „Laser" a o dvoch mužoch, ktorých opisuje ako Slovanov a ktorých úlohu sa snaží polícia objasniť. Nádej, že prípad pohne dopredu, živia samotní zatknutí: podľa Le Parisien a belgického denníka L'Avenir sú niektorí z francúzskych podozrivých ochotní prezradiť, kde sú klenoty ukryté, výmenou za miernejší trest. Ako to vypočutie dopadlo, sa verejne neoznámilo, a klenoty sú od neho ďalšie tri mesiace nezvestné. idnes / Le Parisien ↗Osem minút, ktoré ponížili Francúzsko
Pripomeňme, čo sa stalo. V nedeľu 19. októbra 2025, za bieleho dňa a počas otváracích hodín, prišli k južnému krídlu Louvru muži v reflexných vestách, vydávajúci sa za robotníkov. Po nákladnej plošine vyšli k oknu Galérie Apollo, rozbrúsili vitríny a za necelých osem minút boli preč. Z deviatich kusov, ktoré vzali, sa osem dodnes stratilo. Koruna cisárovnej Eugénie im pri úteku spadla na chodník a našla sa poškodená. Lúpež obnažila katastrofálne medzery v ochrane najnavštevovanejšieho múzea sveta a po nej a následnej kritike bezpečnosti vo februári odstúpila riaditeľka Louvru Laurence des Cars. ITV News ↗ Na jej miesto nastúpil vo februári Christophe Leribault, dovtedy šéf múzea Orsay, a práve on v júli otváral vykradnutú sieň. Koruna cisárovnej Eugénie medzitým dostala osud: Louvre 4. februára oznámil, že ju dá kompletne zreštaurovať pod dohľadom odbornej komisie. Deformovaná je, ale takmer úplná — všetkých 56 smaragdov je na mieste a z 1 354 diamantov chýba asi desať, plus jeden z ôsmich zlatých orlov. Louvre ↗Galéria je opäť otvorená a je prázdna
Apolónova galéria sa 22. júla po deviatich mesiacoch vrátila návštevníkom, ale bez toho, kvôli čomu do nej chodili. Múzeum zbierky presunulo inam a sieň vracia k účelu, ktorý mala v 17. storočí, teda k reprezentačnému. Nie sú tam ani prázdne vitríny, len pozlátené stropy a fresky na ceste k Mone Líze. Nové usporiadanie je podľa riaditeľa Christopha Leribaulta príležitosť znovu objaviť architektúru a výzdobu samotnej galérie. Ministerka kultúry Catherine Pégardová pri tej príležitosti povedala, že na deň lúpeže by sa nemalo zabudnúť, lebo odhalil zraniteľnosť múzea, ktoré dovtedy platilo za nedobytné. Louvre odvtedy nasadil nové kamery a systémy proti vniknutiu a bezpečnosť je jednou z priorít desaťročného plánu Nová renesancia Louvru za 800 miliónov eur. The Independent ↗ BBC ↗Louvre nebol výnimka, ale začiatok
Koncom júla vošli dvaja muži v parochniach a slnečných okuliaroch počas otváracích hodín do Musée du Pays Châtillonnais v Burgundsku, kladivom rozbili zabezpečenú vitrínu a za necelé štyri minúty odniesli zlatý nákrčník kňažnej z Vix. Takmer pol kilogramu masívneho zlata z hrobu keltskej vládkyne spred dvaapoltisíc rokov, jeden z najvýznamnejších nálezov francúzskej archeológie. Múzeum sa dovtedy dvakrát pokúsili vykradnúť v noci a zakaždým to zmaril alarm, tak prišli cez deň. Jedného z dvojice vyšetrovatelia zadržali. France 3 Bourgogne ↗Štyri dni nato, 27. júla, ohlásila Pégardová 33-bodový národný bezpečnostný plán pre múzeá, pamiatky a kostoly, od školenia personálu až po sťahovanie najrizikovejších predmetov z vitrín, kým sa pre ne nenájde bezpečnejšie miesto. Žiadne miesto podľa nej nie je ušetrené, od najmenšieho kostola po ten najväčší, a nahradiť majstrovské diela kópiami označila za vážnu chybu. Od lúpeže v Louvri označilo ministerstvo vyše 3 100 múzeí, pamiatok a kostolov za citlivé lokality a na tri roky vyčlenilo 30 miliónov eur, teda v priemere necelých desaťtisíc eur na jednu z nich. The Art Newspaper ↗
Le Figaro v polovici augusta opísal, prečo sa terče presúvajú: objednávatelia obchádzajú plátna starých majstrov a mieria na umelecké predmety v menších zbierkach, kde sa stretáva veľký banditizmus s mafiami. Španielsky El País to spája s číslom, ktoré je pod celou vlnou, teda s cenou zlata, ktorá za deväť rokov prudko vzrástla a spustila nápor na španielske aj európske múzeá. Le Figaro ↗ El País ↗
Čo sleduje hotinfo
- Či niektorý z piatich obvinených skutočne prezradí miesto úkrytu klenotov výmenou za miernejší trest.
- Či belgická stopa povedie k zatknutiam v Antverpách a k odhaleniu odbytového kanála.
- Úloha muža prezývaného Laser a dvoch mužov opísaných ako Slovania, ktorých Le Parisien spája s prípadom.
- Termín procesu s piatimi obvinenými a otázka, či sa vôbec niektorý z klenotov vráti do Louvru.
