Švédsko si prenajalo väzenské cely v Estónsku. Pri švédskom väzňovi nesmie dozorca nosiť paralyzér, pri estónskom smie

V týchto dňoch majú do estónskeho Tartu doraziť prví väzni zo Švédska. Štokholm si tam prenajal 400 ciel pre až 600 odsúdených a zaplatí za to najmenej 30,6 milióna eur ročne. Švédske denníky však tento týždeň neriešili peniaze, ale drobnosť, ktorá presne ukazuje, čo sa s väzňom stane pri prechode hranice: estónsky dozorca pri estónskom väzňovi elektrický paralyzér nosí, pri švédskom ho podľa dohodnutých pravidiel nosiť nesmie.

Čo videli švédske redakcie

Agentúrnu reportáž, ktorú v sobotu priniesli Svenska Dagbladet aj Aftonbladet, nedržal pohromade rozpočet, ale zoznam výnimiek. Dozorcovia pridelení k švédskym väzňom nesmú nosiť elektrické paralyzéry, hoci pri estónskych väzňoch ich nosiť môžu. Svenska Dagbladet ↗

Zoznam pokračuje. Švédski väzni v Tartu nebudú za elektrinu platiť, kým estónski si ju platia. Nebude im v noci svietiť povinné svetlo v cele. Telefonovať domov budú za švédske vnútroštátne sadzby a v cele dostanú tablet na videohovory. Rodinné návštevy im môžu trvať aj niekoľko dní. Estónski väzni nič z toho nemajú. Vedúci projektu tartuskej väznice Konstantin Nikiforov agentúre TT povedal, že bezpečnosť tým neutrpí: „V žiadnej situácii neohrozíme bezpečnosť a ak to bude potrebné, máme na to zdroje." Aftonbladet ↗

Druhá reportáž tých istých redakcií išla do ulíc Tartu a našla tam podráždenie. „Nechceme ich tu, ľudia sú nahnevaní. Riešte si svoje problémy sami," odkázal Švédom muž pri benzínovej pumpe. Prieskum Inštitútu sociálnych štúdií Tartuskej univerzity z júna hovorí, že 54 percent Estóncov je proti a 48 percent by chcelo, aby dohodu ďalšia vláda zrušila. Politička opozičnej Isamaa Sandra Laurová vyzvala Švédsko, nech sa „postará o vlastné smeti", a líder tej istej strany Urmas Reinsalu sľúbil, že zmluvu po voľbách vypovie. Vypovedacia lehota je dvanásť mesiacov. Svenska Dagbladet ↗

Prenájom ciel nie je nový. Nové je, koho právo platí

Tu treba opraviť rozšírený dojem, že ide o prvý prenájom väzenskej kapacity v Európe. Nie je. Belgicko si v holandskom Tilburgu prenajímalo 680 ciel v rokoch 2010 až 2016 a platilo zaň asi 40 miliónov eur ročne. Nórsko malo v holandskom Norgerhavene 242 ciel medzi rokmi 2015 a 2018. Oba pokusy skončili. Euronews ↗

Rozdiel je v práve. Norgerhaven bol formálne pobočkou nórskej väznice Ullersmo a nórske tresty sa tam vykonávali podľa nórskeho práva — väzeň si teda niesol režim domovskej krajiny. V Tartu je to naopak: švédski väzni podliehajú estónskemu právu, nesmú do mesta a pred prepustením sa vracajú do Švédska. ERR ↗

Presne z toho vyrastá otázka paralyzérov. Ak je základom estónsky režim výkonu trestu, estónsky dozorca by paralyzér nosiť mohol — a to, že pri Švédoch nesmie, nevyplýva zo zákona, ale z dohodnutej výnimky v memorande, ktoré 5. augusta podpísali Liisa Pakosta a generálny riaditeľ švédskej väzenskej služby Kriminalvården Rikard Jermsten. Väzeň si teda nenesie svoj právny režim, ale balík vyjednaných úľav. To je pre budúce zmluvy odlišný precedens než Tilburg aj Norgerhaven. ERR ↗

Estónsko pritom nepredáva komukoľvek. Keď britské strany navrhli prenajať si estónske cely, Pakosta odpovedala BBC Thatcherovej slovami: „Nie. Nie. Nie." BBC News ↗

Prečo cely riešia nikotín

Nikotínová položka nie je rozmar. V estónskych väzniciach platí od októbra 2017 úplný zákaz fajčenia a traja väzni ho napadli v Štrasburgu. Komora Európskeho súdu pre ľudské práva im 4. novembra 2025 pomerom 4 : 3 dala za pravdu: rozhodovanie o vlastnom zdraví je prejav osobnej autonómie a tá je tým dôležitejšia, čím viac je človek inak obmedzený. Estónsko sa odvolalo k veľkej komore. ERR ↗

Prečítajte si tiež: Estonsko zakázalo vězňům kouřit. Porušilo tak jejich práva, rozhodli ve Štrasburku

K právoplatnému verdiktu však prípad nikdy nedospel. Veľká komora ho 30. júna 2026 vyškrtla zo zoznamu: jeden zo sťažovateľov medzitým zomrel a jeho dedičia o pokračovanie neprejavili záujem, ďalších dvoch dávno prepustených súd nedokázal zastihnúť, lebo jediné adresy, ktoré mal, boli väzenské. Novembrový nález o porušení článku 8 tak nikdy nenadobudol právoplatnosť a nijaké odškodné sa nevyplatilo. Estónsky zákaz prežil na procesnej technikálii, nie na argumente. European Prison Litigation Network ↗

Cigarety aj bežný švédsky snus ostávajú v Tartu zakázané. Po dlhom vyjednávaní si však švédski väzni budú môcť kupovať vrecúška so syntetickým nikotínom — a tú istú výnimku Estónsko podľa ERR rozšíri na vlastných väzňov najneskôr do 30. novembra. Čo si domáci väzni nevysúdili, prišlo s platiacim zákazníkom.

Čo z toho slovenské médiá nezachytili

Slovenské médiá dohodu zachytili, ale iba raz. Keď ju estónsky parlament v júni ratifikoval, agentúrnu správu prevzali. TERAZ.sk ↗

Prečítajte si tiež: Estónsky parlament schválil dohodu o väzňoch so Švédskom

Odvtedy však ticho. Augustové memorandum, spor o paralyzéry, nerovnosť medzi domácim a plateným väzňom ani estónsky odpor v našom spravodajstve nie sú — a chýba aj spojenie s tým, o čom sa písalo minulý týždeň. Redakcie zachytili, že švédsky parlament znížil vek trestnej zodpovednosti na 14 rokov pri závažných trestných činoch, v reakcii na násilie kriminálnych sietí. Aktuality.sk ↗

To je príčina. Dôsledok — že tá istá krajina zároveň vyváža väzňov do Pobaltia, lebo jej väzniciam dochádza miesto — už v tom obraze chýba. Obsadenosť švédskych väzníc síce vlani klesla na 96 percent, ale len preto, že Kriminalvården pridala miesta rýchlejšie, než pribúdali väzni. Po odpočítaní núdzových miest dosiahla 146 percent. Sveriges riksdag ↗

A práve tam je slovenský háčik, len obrátene, než by sa čakalo. Slovensko nie je kandidát na zákazníka. Podľa Rady Európy tu miera väznenia za rok klesla o 16 percent, čo je jeden z najväčších poklesov v Európe. SME ↗

Slovenské väznice sú naplnené zhruba na 70 percent, počet väzňov spadol z takmer 9 700 na začiatku roka 2024 pod hranicu 8 200 a plánovaná väznica v Rimavskej Sobote pre 832 odsúdených je pre klesajúce počty čoraz nepravdepodobnejšia. Pravda ↗

Estónsko bolo pred dvoma rokmi v rovnakej pozícii — prázdne cely, klesajúca kriminalita, tlak na rozpočet — a premenilo ju na príjem najmenej 30,6 milióna eur ročne. Otázka, ktorá sa na Slovensku zatiaľ nepoložila, teda neznie „kam dáme väzňov", ale „prenajali by sme cely, a za akých podmienok".

Limity tohto pohľadu

Švédske denníky píšu pre švédskeho čitateľa a ich záujem je obrátený dovnútra: či Švéd v cudzine dostane švédsky štandard. Estónsky pohľad — že domáci väzeň sedí v horších podmienkach než platiaci cudzinec v tej istej budove — sa v nich objavuje len ako farebný detail z ulice.

Ani jedna z redakcií nepíše o tom, čo tento model robí s návratom väzňa do života. Výkonný tajomník protimučiteľského výboru Rady Európy Hugh Chetwynd v agentúrnej reportáži hovorí, že doterajšie skúsenosti s prenájmom väzníc boli negatívne a že takéto opatrenia problém exportujú, nie riešia. Vo Francúzsku, kde Emmanuel Macron povedal, že v tejto téme neexistujú tabu, odborári namietajú práve vzdialenosť od rodín a od trhu práce, kam sa má väzeň vrátiť. El País ↗

Treba dodať, že detail o paralyzéroch aj citáty z ulíc Tartu pochádzajú z jednej agentúrnej reportáže TT, ktorú prevzali obe švédske redakcie. Nejde teda o dva nezávislé zdroje, ale o jeden text v dvoch novinách.

Čo sleduje hotinfo