Holandská ministerka chce zrušiť licenciu pravicovej stanici. Tvrdí, že o obsah nejde, regulátor za bod zlomu označil reláciu o Hitlerovi

Holandská ministerka školstva, kultúry a vedy Rianne Letschertová v utorok popoludní osobne oznámila riaditeľovi stanice Ongehoord Nederland, že jej chce odobrať vysielaciu licenciu. Formálne ide o uznanie, ktoré stanici umožňuje pôsobiť vo verejnoprávnom systéme. Hotová vec to zatiaľ nie je — je to zámer, na ktorý má stanica právo odpovedať, a až potom môže ministerka rozhodnúť s konečnou platnosťou. Dovtedy smie Ongehoord Nederland vysielať ďalej. Podľa denníka NRC ide o zásah bez precedensu: ešte sa nestalo, aby holandský minister uprostred prebiehajúceho obdobia odpojil vysielateľa od verejnoprávnych kanálov. NRC ↗Letschertová vymenovala tri právne dôvody a zdôraznila, že každý z nich by sám osebe stačil. Prvým je záver mediálneho regulátora Commissariaat voor de Media, že stanica už nespĺňa zákonné požiadavky na členstvo vo verejnoprávnom systéme. Druhým je žiadosť zastrešujúcej organizácie Nederlandse Publieke Omroep, ktorá ministerke napísala, že Ongehoord Nederland nie je dostatočne ochotná spolupracovať. Tretím je fakt, že regulátor stanici v priebehu jedného roka uložil dve sankcie — a to je podľa mediálneho zákona samostatný dôvod na odobratie uznania. „Pre vysielateľov, čo chcú robiť programy z peňazí daňových poplatníkov, platia jasné pravidlá. A keď ich stále nedodržiavaš, tak to raz skončí," povedala ministerka na tlačovej konferencii. NOS ↗

Práve pri sankciách stojí za to spomaliť, lebo ukazujú, že spor nezačal minulý mesiac. Stanica je pod sprísneným dohľadom už dlhšie. Pokuty dostala za zdanie konfliktu záujmov a za nedodržiavanie vlastného redakčného štatútu. Vlani jej regulátor uložil príkaz sprístupniť podklady pod hrozbou peňažnej sankcie, pretože neposkytla všetko, na čom sa dá skontrolovať, ako minula verejné peniaze. A ombudsman verejnoprávnych vysielateľov ju viackrát napomenul za šírenie nesprávnych informácií. NOS ↗

Do širšieho povedomia sa však kauza dostala až v auguste, hoci sporná relácia vyšla online 31. júla. Stanica v nej pustila zábery Adolfa Hitlera, na ktorých brojí proti „vykorenenej internacionálnej klike", pričom ktosi z publika kričí „Juden!". Moderátorka Arlette Adriani potom predložila vtedajšiemu šéfredaktorovi Joostovi Niemöllerovi a moderátorke Raise Blommestijnovej tézu, že kozmopolitná elita je nutne nepriateľská voči obyčajnému zakorenenému ľudu. Obaja s ňou súhlasili. Niemöller k tomu dodal, že Hitler niektoré veci hovoril „jednoducho veľmi dobre" a že sú „isté veci od Hitlera", ktoré si myslí aj on — pričom obaja výslovne zdôraznili, že nezdieľajú celé myslenie nemeckého diktátora. Ombudsman dostal desiatky sťažností a Letschertová koncom augusta reláciu nazvala „hroznou, nechutnou, urážlivou a zbytočnou". NOS ↗

Prvého septembra Niemöller zo stanice odišiel. Vyhlásenie, ktorým to Ongehoord Nederland oznámila, malo dve vety a spornú reláciu vôbec nespomenulo — riaditeľ Peter Vlemmix hovoril len o „rozdielnom pohľade na redakčné smerovanie a nedávnu programovú skladbu". NOS ↗

Sama stanica sa bráni tým, že na kritiku už zareagovala. Vlemmix nepopiera, že sa v Ongehoord Nederland za posledné roky čosi udialo, a hovorí, že to s regulátorom viackrát prebral. „V tejto reakcii však nevidím nič o preukázateľných zlepšeniach za posledný rok, o ktorých vie aj regulátor a ministerstvo," povedal pre NOS, pričom podľa redakcie nevysvetlil, ktoré zlepšenia myslí. Podľa neho sa na sporné video zareagovalo — dnes už nie je online a Niemöller v stanici nepracuje — a ten prešľap sa teraz berie ako zámienka na odobratie licencie. NOS ↗

Ministerka a regulátor pritom svoje dôvody podávajú odlišne. Letschertová na tlačovej konferencii výslovne povedala, že nejde o obsahové hodnotenie programov, a dodala, že „ani to jej zákon nedovoľuje". Tvrdí tiež, že sporná relácia na jej rozhodnutie nemala vplyv. Lenže Commissariaat voor de Media, o ktorého list sa opiera, hovoril presne o nej: označil vysielanie za „bod zlomu" a napísal, že „zapadá do vzorca, v ktorom Ongehoord Nederland nedbá o požiadavky na novinársku kvalitu". Doslova uviedol, že už nemá dôveru v to, že stanica dokáže dať svoje hospodárenie do poriadku a dlhodobo plniť verejnú mediálnu úlohu. NRC to zhrnul v podtitulku, podľa ktorého sa zdá, že pre regulátora obsah rolu zohral. NRC ↗

Výhradu z toho urobil aj Holandský zväz novinárov. „Máme veľký problém s tým, že o obsahu teraz musí rozhodovať politika," povedal jeho generálny tajomník Thomas Bruning. Zároveň dodal, že tomu rozumie, vzhľadom na obavy ostatných vysielateľov, zastrešujúcej organizácie aj regulátora. Podľa neho je „absolútne nevyhnutné", aby sa verejnoprávny systém v budúcnosti reguloval sám, teda aby to nerobilo ministerstvo. NRC ↗

Obhajcovia stanice zásah čítajú ako politický. Mediálny novinár Mark Koster v De Telegraaf tvrdí, že „hľadajú argumenty, aby Ongehoord Nederland vyhodili". Ministerka sa proti takému čítaniu ohradila vetou, že „tu predsa nie je Severná Kórea" — vo videu, ktoré denník AD zverejnil deň pred oznámením. V tom istom Telegraafe znel aj opačný hlas: podnikateľka a mediálna komentátorka Annemarie van Gaal povedala, že stanica si to pokazila sama. De Telegraaf ↗

Pochopiť, prečo je zásah takou udalosťou, sa dá len cez to, ako je holandské verejnoprávne vysielanie postavené. Nie je to jedna inštitúcia s jedným vedením, ale systém združení, ktoré majú vlastných členov a dostávajú vysielací čas aj peniaze na spoločných kanáloch — každý z nich zastupuje istý svetonázorový alebo spoločenský prúd. Ongehoord Nederland doň vstúpila v roku 2022 s predbežným uznaním a s tým, že má hovoriť za ľudí, ktorí sa necítia dosť vypočutí, pričom v centre mali byť obavy z migrácie, klimatickej politiky, sporu o postavu Zwarte Piet a Európskej únie. Vylúčiť taký spolok teda neznamená zrušiť jednu reláciu, ale odobrať vysielací čas celej organizácii. NOS ↗

Historické paralely sa preto hľadajú ťažko. Medzi príklady, keď vysielateľ zo sústavy zmizol, patrí spolok Llink, ktorý v roku 2010 skončil po negatívnom hodnotení prínosu svojich programov a s finančnými problémami, a stanica Veronica, ktorá v roku 1995 odišla sama, aby fungovala komerčne. Ani jeden prípad sa však tomuto nepodobá — Llink jednoducho nedostal ďalšie uznanie, kým teraz ide o odobratie uznania, ktoré ešte platí. NOS ↗

Prečítajte si tiež: Maďarské verejnoprávne médiá podali trestné oznámenie. Nové vedenie tvrdí, že ich riadilo „piate poschodie"

Za pozornosť stojí aj to, ako o veci píšu samotné holandské médiá, lebo rozdiel v tóne je väčší než rozdiel vo faktoch. Verejnoprávny NOS aj liberálny NRC dali do titulku ten istý citát ministerky, že „to raz skončí". Denník Trouw, ktorý vyrástol z protestantského prostredia, vydal profil stanice s formuláciou, že je to tá, ktorá „prepašovala krajne pravicové myslenie" do verejnoprávneho systému. Trouw ↗

Pravicový De Telegraaf, najčítanejší holandský denník, napísal, že ministerka chce stanicu zo systému „vykopnúť", a upozornil, že jej odchod hneď vytvára nový problém pre zastrešujúcu organizáciu. De Telegraaf ↗

Populárny denník AD hovorí o „historickom rozhodnutí" a súčasne otvoril čitateľskú anketu s otázkou, či má za Ongehoord Nederland prísť náhradou nejaký iný pravicový hlas. AD ↗

Ľavicovo-liberálny De Volkskrant informoval vecne, no v ten istý deň priniesol aj satiru webu De Speld o tom, že stanica „Unerhörte Niederlande" si našla nový domov v Sasku-Anhaltsku — teda v nemeckej spolkovej krajine, kde práve vyhrala voľby Alternatíva pre Nemecko. De Volkskrant ↗

Vlemmix po stretnutí s ministerkou povedal, že sa s odobratím uznania nehodlá zmieriť: „Pozrieme sa, ako proti tomu môžeme viesť súdny spor." Deň označil za „veľmi znepokojivý pre holandské verejnoprávne vysielanie". Ako dlho by taký spor trval a či by stanica medzitým mohla vysielať, zatiaľ nie je jasné. Vec má aj politickú zastávku — ministerka sľúbila Snemovni, že ju o svojom zvažovaní bude informovať v dostatočnom predstihu pred rozpravou naplánovanou na 24. septembra. NOS ↗

V slovenských a českých médiách, ktoré sledujeme, sme k 8. septembru večer o rozhodnutí nenašli ani jednu správu.

Foto: Media Park v Hilversume, areál, v ktorom sídli väčšina holandského verejnoprávneho vysielania vrátane zastrešujúcej organizácie NPO. Autor Dick van Aggelen, cez Wikimedia Commons, CC0. Snímka je zmenšená.