Izrael nedá Grécku zdrojový kód svojich zbraní. Kto napíše riadiaci softvér štítu, Tel Aviv nevysvetlil

Grécky minister národnej obrany Nikos Dendias v júli povedal, že grécka armáda nezíska systém, ku ktorému by nemala zdrojový kód, a osobitne to zdôraznil pri velení a riadení. V nedeľnom vydaní denníka Kathimerini zo 6. septembra dostal šéf Organizácie protiraketovej obrany izraelského ministerstva obrany Moshe Patel priamu otázku, či je zdrojový kód súčasťou zmluvy o Achillovom štíte za 3,035 miliardy eur. Odpovedal, že nie, lebo zdrojový kód nebol súčasťou licencie na používanie. To Vima ↗

Izraelské ministerstvo obrany odvtedy vydalo dve vysvetlenia. Podľa toho druhého Grécko nedostane zdrojový kód, na ktorom stoja izraelské zbrane, ale riadiaci softvér celého štítu majú s izraelskou podporou napísať grécke firmy a zostane pod výlučnou gréckou kontrolou. S tým, čo ten istý rezort oznámil v deň podpisu, to však nikto nezosúladil.

Čo presne povedal minister v júli

Dendias to povedal 23. júla pri predstavení zbrojných programov rezortu, v odpovedi na otázku denníka To Vima. Jeho formulácia bola pritom opatrnejšia než tá, ktorá sa neskôr citovala. „Grécke ozbrojené sily nezískavajú a nezískajú systém, s výnimkou úplne špecifických prípadov, ktoré v tejto chvíli nepoznám, ale v tejto oblasti si treba vždy nechať osobitnú výhradu, ku ktorému by sme nemali zdrojový kód. Najmä pri velení a riadení ide o absolútne kľúčový prvok národnej existencie, nie národnej suverenity," povedal minister. To Vima ↗

Zmluva sa podpísala 31. augusta v Tel Avive, k čomu pribudol samostatný kontrakt za 26 miliónov eur na protidronový systém. Izraelské ministerstvo obrany v ten deň vo vlastnej tlačovej správe vymenovalo, čo balík obsahuje, a jedna z položiek hovorí o novom národnom systéme velenia a riadenia, ktorý zjednotí celú škálu schopností protivzdušnej obrany a ktorý vyvinie Rafael. Ministerstvo obrany Izraela ↗

Prečítajte si tiež: Grécko kúpi izraelský protiraketový štít za tri miliardy eur. Zapojí doň aj Patrioty, o ktorých strely žiada Ukrajina

Nedeľné „nie" a dve vysvetlenia po ňom

Prvé vysvetlenie prišlo ešte v nedeľu večer, pár hodín po tom, čo sa rozhovor objavil. Izraelské ministerstvo obrany v ňom hovorilo o prenose know-how a o spoločnom používaní softvéru a technológie s gréckymi ozbrojenými silami. Otázku to neuzavrelo, lebo spoločné používanie softvéru a odovzdanie zdrojového kódu nie sú to isté a grécke médiá si toho hneď všimli. Efimerida ton Syntakton ↗

V pondelok sa ozvala opozícia. Gestor socialistickej strany PASOK pre národnú obranu Michalis Katrinis pripomenul júlový sľub aj tú vetu z izraelskej tlačovej správy o Rafaeli a spýtal sa priamo. „Kde je teda pravda? V oznámeniach izraelského ministerstva obrany, alebo vo veľkolepých vyhláseniach pána Dendiasa? Patrí zdrojový kód Achillovho štítu Grécku?" Jeho strana podľa neho podala parlamentnú otázku už 1. septembra a čaká na písomnú odpoveď rezortu. Efimerida ton Syntakton ↗

Druhé vysvetlenie prišlo v utorok 8. septembra a to už bolo konkrétne. Izrael podľa neho poskytne technológie a prevádzkové skúsenosti, aby centrálny softvér velenia a riadenia vyvinuli grécke firmy. „Grécky zdrojový kód vyvinutý v rámci programu spolu s akýmikoľvek jeho úpravami a doplnkami zostane pod výlučnou gréckou kontrolou a bude prispôsobený gréckym operačným požiadavkám," uvádza vyhlásenie. A na záver dodáva vetu, ktorá spor pomenúva najpriamejšie. „Tvrdenia, ktoré v uplynulých dňoch odzneli o zdrojovom kóde, na ktorom stoja operačné systémy samotného Izraela, nemajú so zmluvou o Achillovom štíte nič spoločné." Protothema ↗ Efimerida ton Syntakton ↗

Čo tie vyhlásenia nezodpovedali

Izrael teda oddeľuje dve veci. Kód, na ktorom stoja jeho vlastné zbrane, Grécko nedostane, a to podľa Tel Avivu nikdy ani nebolo predmetom zmluvy. Kód veliteľského systému má vzniknúť nanovo v Grécku a patriť Grécku.

Lenže Patel dostal otázku práve o Achillovom štíte a odpovedal, že zdrojový kód nie je súčasťou licencie. A tlačová správa z 31. augusta hovorí, že veliteľské stredisko vyvinie Rafael. Ani jedno z dvoch vysvetlení nepovedalo, ako sa tieto tvrdenia znášajú s tým tretím, teda kto softvér reálne píše a čo presne z neho bude grécke. Je možné, že si neodporujú a že ide o rozdelenie práce medzi hlavného dodávateľa a grécke firmy, ale ani jedna strana to zatiaľ nevysvetlila.

Denník To Vima to zhrnul tak, že podstatné nie je, kto bude formálne vlastniť práva k softvéru. Podstatné je, či budú grécke ozbrojené sily schopné samostatne meniť kritické funkcie štítu, pripájať doň nové grécke či cudzie systémy a robiť potrebné modernizácie bez toho, aby zakaždým záviseli od výrobcu alebo od izraelskej strany. Grécke ministerstvo obrany na to odpovedá jednoznačným áno. Zdroj, ktorý denníku obsah zmluvy potvrdil, ale nechcel byť menovaný, tvrdí, že prístup aj možnosť zmien Gréci mať budú, a to práve pri veliteľskom systéme. Text zmluvy zverejnený nie je, takže overiť sa to bude dať až v praxi. Systém sa má dodávať po častiach do júna 2029 a ako prvý má prísť protidronový komponent. To Vima ↗

Za hranice Grécka sa pritom správa dostala aj bez tej druhej polovice. Bosniansky portál Klix.ba ju priniesol s titulkom o skrytej karte Tel Avivu a o tom, že Izrael odkázal Grécku, že zdrojový kód nedostane. Izraelské vysvetlenie o gréckom kóde v tom článku nie je. Klix.ba ↗

Slovensko kúpilo tú istú vrstvu

Pre slovenského čitateľa to nie je vzdialená grécka téma. Stredná vrstva Achillovho štítu je systém Barak MX od spoločnosti Israel Aerospace Industries a presne ten si objednalo aj Slovensko. Izrael predaj oznámil v decembri 2024, hodnota je približne 560 miliónov eur a podľa agentúry Reuters ide o najväčší obranný exportný kontrakt medzi oboma krajinami. Robert Kaliňák vtedy hovoril o šiestich batériách v prvej fáze a o tom, že muníciu bude môcť vyrábať slovenský obranný priemysel. STVR ↗

Veliteľskú vrstvu si Slovensko objednalo inde. Vo februári 2025 získala dánska spoločnosť Terma kontrakt na softvér BMD-Flex a na systémovú integráciu, ktorá má slovenský Barak MX prepojiť s protivzdušnou a protiraketovou obranou Severoatlantickej aliancie. Ten istý softvér si pre protivzdušnú obranu veľmi krátkeho dosahu vybrala aj dánska armáda. Čo si Slovensko dohodlo o prístupe k softvéru samotného Baraku, verejné nie je, a integrácia do siete a právo meniť softvér nie sú tá istá otázka. Defence Industry Europe ↗

Že je integrácia zmluvne ošetrená, však neznamená, že je hotová. V máji tohto roka tvrdil Jaroslav Naď, že batéria rozmiestnená na Slovensku nám nepatrí a je len požičaná a že systém je vypnutý. Kaliňák odpovedal, že ide o známe informácie a že firma vyšla rezortu v ústrety, aby nedochádzalo k omeškaniu, pričom pripustil, že časť komponentov naša nie je. SITA ↗

V tej istej májovej polemike zaznel technický detail, ktorý sa dá prehliadnuť. Barak vtedy nemal certifikáciu v kolektívnej protivzdušnej obrane Severoatlantickej aliancie. Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár k tomu pre Rádiožurnál STVR povedal, že bez integrácie do centrálneho systému obrany vzdušného priestoru aliancie v Európe systém nie je plne funkčný a v podstate ho nie je možné nasadiť na ochranu slovenského vzdušného priestoru. Či sa odvtedy stav zmenil, rezort obrany verejne neoznámil. STVR ↗

Grécko aj Slovensko teda stoja pred tou istou úlohou, teda ako pripojiť kúpenú izraelskú zbraň do siete, ktorú si vyberie kupujúci, a nie výrobca. V Aténach sa o nej vedie verejný spor. Na Slovensku sa o nej verejne nehovorí a známy je zatiaľ len ten dánsky kontrakt na integráciu.

Limity tohto pohľadu

Prvé obmedzenie je zdrojové. Text zmluvy zverejnený nie je a všetky tvrdenia o jej obsahu pochádzajú buď z vyhlásení dvoch ministerstiev, ktoré majú záujem na tom, aby dohoda vyzerala dobre, alebo od nemenovaného zdroja jedného denníka. Tento článok nevie povedať, ktorá verzia je presná. Vie povedať, že verejne dostupné vyjadrenia sa navzájom nezosúladili a že rozdelenie práce medzi Rafael a grécke firmy nikto nevysvetlil.

Druhé obmedzenie je politické. Turecko je nevyslovený adresát celého gréckeho štítu a príbeh o tom, že si Atény kúpili obranu, ktorú neovládajú, sa v Ankare hodí. To ho nerobí nepravdivým, ale vysvetľuje, prečo jeho prvá polovica cestuje rýchlejšie než druhá. Bosnianske prevzatie vyššie je toho príkladom.

Tretie obmedzenie sa týka opozičnej verzie sporu. Katrinisova citácia Dendiasovho júlového výroku je skrátená a vypadla z nej ministrova vlastná výhrada o špecifických prípadoch. Dendias sľuboval menej kategoricky, než ako to teraz znie z oboch strán.

Ilustračná fotka: odpal strely systému Dávidov prak pri skúške. Foto Israel Defense Forces Spokesperson's Unit, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.

Čo sleduje hotinfo