Razia u lídra berlínskej SPD jedenásť dní pred voľbami. Vyšetruje ho prokuratúra zo spolkovej krajiny, kde vládne jeho vlastná strana

Prokuratúra v Hannoveri v stredu prehľadala byt Steffena Kracha, lídra berlínskej SPD a jej kandidáta na primátora, jedenásť dní pred voľbami do berlínskeho snemu. Vyšetruje podozrenie z úplatkárstva pri predaji pozemku bývalej nemocnice, o ktorom Krach rozhodoval ako šéf regiónu Hannover. Podrobnosti podozrenia pochádzajú z novinárskych zdrojov, prokuratúra sama potvrdila len to, že konanie beží a že prehliadky prebehli. Platí prezumpcia neviny, obžaloba podaná nebola a strana tvrdenia odmieta.

Jeden detail pritom mení obraz, na ktorý je stredoeurópsky čitateľ zvyknutý. Prokuratúra, ktorá vec vedie, sídli v Dolnom Sasku, teda v spolkovej krajine, kde vládne SPD a kde rezort spravodlivosti riadi sociálna demokratka. Obvyklý rámec, v ktorom sa za stíhaním politika hľadá jeho súper, tu teda nesadne. Politický zásah nie je doložený a nie je doložený ani opak.

Čo vyšetrovatelia hľadali

Prehliadky sa v stredu týkali troch objektov. Prvým bol Krachov byt v berlínskom Schönebergu, druhým krajinská centrála berlínskej SPD vo Weddingu, tretí bol v Hannoveri. Zdroje sa v jeho popise líšia, Tagesspiegel hovorí o Krachovom bývalom úradnom sídle, taz o krajinskej centrále strany. Tagesspiegel ↗

Podstatou podozrenia je podľa oboch denníkov predaj pozemku po nemocnici v obci Lehrte. Krachova regionálna správa pred tromi rokmi rozhodla, že starú nemocnicu do roku 2030 zavrie a nahradí ju moderným zdravotným centrom. Krach ako predseda dozornej rady komunálnej siete desiatich kliník vtedy verejne povedal, ktorý koncept považuje za lepší. Vyšetrovatelia preverujú, či od toho uchádzača dostal dar, pričom nie je jasné, či mal smerovať jemu osobne alebo regionálnej organizácii SPD. taz ↗

Kauza má nezvyčajnú vlastnosť. Uchádzač, za ktorého sa Krach postavil, zákazku napokon nedostal. Podľa denníka Hannoversche Allgemeine Zeitung ide o spoločnosť G&W Vermögensverwaltung, v ktorej priestoroch vyšetrovatelia prehľadávali už v máji tohto roka, tiež pre podozrenie z korupcie. Süddeutsche Zeitung ↗

Sám Krach popoludní povedal verejnoprávnemu rbb, že o vyšetrovaní vie od stredajšieho rána, ale nepozná detaily. „Nemám čo skrývať," vyhlásil a dodal, že chce absolútnu transparentnosť. Hovorca berlínskej SPD Matthias Kuder tvrdenia odmietol a ohlásil plnú spoluprácu s úradmi. Prokuratúra sa k obsahu konania z taktických dôvodov nevyjadrila. Tagesschau ↗

Prečo je načasovanie v Nemecku citlivá otázka

Nemecké prokuratúry nie sú nezávislé v tom zmysle, na aký sme zvyknutí. Podľa paragrafov 146 a 147 zákona o súdnej sústave majú krajinskí ministri spravodlivosti voči nim právo dávať pokyny, takzvané Weisungsrecht, a o významných konaniach bývajú informovaní. Z existencie tej právomoci ale nevyplýva, že ju niekto v Krachovej veci použil, ani že ministerka o termíne zásahu vopred vedela. Legal Tribune Online ↗

Že zásah prišiel v nevhodnom čase, napísal rovno v titulku ľavicový denník taz. Presné volebné moratórium ale nemecké právo nepozná, prokurátorov viažu len pravidlá proporcionality a ohľadu na to, aby vyšetrovaním zbytočne nepoškodili dobré meno. Prehliadku obydlia navyše spravidla nariaďuje sudca, nie prokuratúra, ktorá tak môže urobiť len pri nebezpečenstve z omeškania. Rozhodnutie teda nie je čisto v rukách žalobcu.

Precedens je napriek tomu nápadne blízky. Presne pred piatimi rokmi, 9. septembra 2021, zasiahla prokuratúra v Osnabrücku na spolkových ministerstvách financií a spravodlivosti krátko pred voľbami do Bundestagu, hoci súdne príkazy mala k dispozícii už niekoľko týždňov. Vyšetrovanie pritom nesmerovalo proti vtedajšiemu ministrovi financií a kandidátovi na kancelára Olafovi Scholzovi, ale proti nemenovaným zodpovedným pracovníkom colnej jednotky FIU pre boj proti praniu špinavých peňazí. Sporné bolo načasovanie a spôsob, akým o zásahu prokuratúra informovala verejnosť. Osnabrück leží v tom istom Dolnom Sasku, ale rezort spravodlivosti tam vtedy viedla CDU. Tagesspiegel ↗

Dohru mala vec až po voľbách. Krajinský súd v Osnabrücku vo februári 2022 zrušil príkaz týkajúci sa ministerstva spravodlivosti ako neprimeraný a správny súd v júni toho roka označil konkrétne mediálne vyjadrenia prokuratúry za protiprávne. Na ministerstve spravodlivosti pritom prehliadka reálne ani neprebehla, dokumenty úrad vydal dobrovoľne, a práve opačný dojem patril k tomu, čo súd prokuratúre vytkol. Ani jedno z tých rozhodnutí nedokazuje politickú objednávku, hovorí o proporcionalite a o komunikácii. taz ↗

Do akej situácie razia prišla

Berlínska SPD je v prieskumoch na piatom mieste za Ľavicou, CDU, AfD aj Zelenými, jednotlivé agentúry jej dávali naposledy 11 až 15 percent. V roku 2023 mala 18,4 percenta, čo bol dovtedy jej najhorší berlínsky výsledok. Krach mal byť ako tvár zvonku tým, kto pád zastaví. Tento rok prevzal aj spolupredsedníctvo krajinskej organizácie a deň pred raziou sa ohlásilo, že s ním na budúci pondelok vystúpi v kampani minister obrany Boris Pistorius. Spiegel ↗

O prvé miesto SPD podľa prieskumov nehrá, aj malý posun jej podpory však môže rozhodnúť o tom, aká koalícia v Berlíne vznikne. Zostavenie krajinskej vlády bez sociálnych demokratov si komentátori vrátane rakúskeho Der Standard predstavujú ťažko, takže poškodený kandidát je téma aj pre strany, ktoré s ním budú musieť rokovať. Der Standard ↗

Zo Slovenska to vyzerá presne naopak

Slovensko má vlastnú verziu otázky, ako sa má justícia správať k politikovi v kampani, len je postavená obrátene. Kým v Berlíne je sporné, či prokuratúra nemala počkať, v Košiciach sa procesné kroky robia, ale to podstatné, teda rozhodnutie súdu o obžalobe, nepadlo ani po roku.

Prokurátor podal obžalobu v kauze Valentín na päť osôb a dve firmy v polovici júla 2025. Vec sa týka predražených nákupov bezkontaktných teplomerov a štyroch sypačov pre krajských cestárov, so škodou vyše 550-tisíc eur, a obvinenia padli po policajnej akcii Valentín vo februári 2023. Súd doteraz nerozhodol, či obžalobu prijme a nariadi hlavné pojednávanie. Korzár ↗

Doložené procesné prekážky sú dve a obe sa týkajú zaujatosti. Zákonná sudkyňa a potom prakticky všetci trestní sudcovia košického mestského aj krajského súdu podali námietky, lebo jeden zo spoluobvinených je bratom košického krajského sudcu. Najvyšší súd preto v januári tohto roka vec pridelil Okresnému súdu Námestovo. Ten 27. augusta vydal na Rastislava Trnku príkaz na zatknutie, pretože sa mu ani cez políciu nepodarilo doručiť obžalobu. Trnka sa 3. septembra dostavil dobrovoľne, obžalobu si prevzal a príkaz bol v ten istý deň zrušený. Aktuality.sk ↗

Trnka je pritom obvinený, nie obžalovaný, hoci ho oponenti za obžalovaného označujú. Obžaloba na súde leží, ale hlavné pojednávanie nariadené nebolo, a až tým sa z obvineného stáva obžalovaný. Post obhajuje ako nezávislý kandidát a spojené komunálne a župné voľby sú 24. októbra. Deň pred berlínskou raziou ohlásil kampaň bez osobných útokov s tým, že o výsledku majú rozhodnúť riešenia pre kraj, nie umelo vyrábané konflikty. Pravda ↗

Prečítajte si tiež: O osem županských kresiel sa uchádza 56 kandidátov. Prešovský kraj má jedenásť, Trenčiansky štyroch

Dva prípady teda nie sú tá istá situácia a nemá zmysel tváriť sa, že áno. V Berlíne prišiel procesný krok tak blízko k voľbám, že sa o jeho načasovaní hovorí. V Košiciach obžaloba na súde leží vyše roka a k 24. októbru zrejme nebude rozhodnuté, či sa vec dostane na hlavné pojednávanie. Volič tak ide k urnám s vecou, ktorá sa ani nezavrela, ani neotvorila.

Limity tohto pohľadu

O obsahu nemeckého spisu nevieme takmer nič a prokuratúra sa k nemu odmietla vyjadriť. Všetko, čo je o podozrení známe, pochádza z novinárskych zdrojov v bezpečnostných kruhoch, najmä od Tagesspiegelu a denníka Hannoversche Allgemeine Zeitung. Je teda možné, že razia je bežný procesný krok nadväzujúci na májové prehliadky u druhej strany prípadu, a nie samostatne načasovaná udalosť.

Stranícka príslušnosť ministerky sama osebe nedokazuje ani nevyvracia nič. Politický zásah v tejto veci doložený nie je a doložené nie je ani to, že by ho niekto vylúčil. Kto z toho vyvodzuje čokoľvek ďalšie, robí to bez podkladu.

Porovnanie so Slovenskom má tiež hranicu. Nemecké prokuratúry sú viazané pokynmi ministra, slovenská prokuratúra tento nástroj nemá a spor sa tu vedie o niečom inom, o verejnom tlaku a o rýchlosti súdov. Spoločná je otázka, ktorú si volič kladie, nie inštitúcie, ktoré na ňu odpovedajú.

Čo sleduje hotinfo