Izraelskí vojaci vo filme: armáda v Gaze cielila domy. Dokument NAZA stojí na anonymných svedectvách, armáda podľa JTA jeho tvrdenia odmieta

Dvadsaťštyri izraelských vojakov a spravodajských dôstojníkov opisuje v dokumentárnom filme NAZA, ako armáda v Gaze pomocou umelej inteligencie a nabúraných telefónov vyberala ciele medzi radovými členmi Hamasu a v noci na ne útočila v ich domoch, hoci vedela, že zahynú aj ich rodiny. NAZA je hebrejská vojenská skratka, ktorou armáda eufemisticky označuje civilistov, s ktorých smrťou pri útoku počíta. Film izraelských režisérov Yuvala Abrahama a Rachel Szorovej, ktorý produkoval britský denník The Guardian, mal vo štvrtok 10. septembra premiéru v hlavnej súťaži festivalu v Benátkach. The Guardian ↗

Izraelská armáda podľa židovskej tlačovej agentúry JTA tvrdenia filmu odmieta. Vytrháva vraj z kontextu bežné vojenské zvažovanie, či prínos zasiahnutia cieľa vyváži vedľajšie škody, ktoré útok spôsobí. Mená svedkov film nezverejňuje. Zo slovenských médií o ňom zatiaľ informovala agentúra SITA. JTA ↗ SITA ↗

Čo opisujú svedkovia

Abraham so Szorovou rozhovory zbierali tri roky. Väčšina svedkov sú spravodajskí dôstojníci, ktorých práca prebiehala na diaľku: sledovali ľudí, vyberali ciele a rozhodovali o úderoch. JTA ↗

Rozhovory nakrúcali v noci na strechách v Tel Avive. Tváre svedkov sú v tieni, hlasy digitálne zmenené a nespoznateľný je aj ich rukopis, keď režisérom kreslia, ako systémy fungovali. Jeden z nich hneď na začiatku vysvetľuje, že v Izraeli by za tieto slová išiel do väzenia. Welt ↗ Tagesspiegel ↗

Podľa svedectiev armáda používala systémy postavené na umelej inteligencii, ktoré mali nájsť veľké množstvo potenciálnych radových členov Hamasu. Do ich telefónov sa nabúravala, aby zistila, kde sú, a tajne počúvala ich rozhovory s manželkami a deťmi ešte pár okamihov predtým, než všetci zahynuli. The Guardian ↗

Filmový kritik Guardianu Peter Bradshaw opisuje, ako to podľa filmu funguje. Program analyzuje, ako telefonujú známi členovia Hamasu, a medzi desaťtisícmi sledovaných telefónov hľadá tie, ktoré sa správajú podobne. Na ich majiteľov potom armáda útočí, spravidla v noci a v bytoch, ktorých polohu už má presne zmapovanú. Jeden zo svedkov hovorí o povolenej chybovosti až 15 percent, teda o podiele ľudí, ktorí sa na zoznam dostanú omylom. The Guardian ↗ Welt ↗

Podľa dôstojníkov citovaných agentúrou Reuters stačilo na spustenie náletu, aby telefón dieťaťa zachytil vetu „ocko je doma". The Jerusalem Post ↗

S koľkými mŕtvymi civilistami rátali

Slovo NAZA vo filme znamená číslo: koľko civilistov má útok podľa odhadu zabiť. Jeden zo svedkov hovorí o dvadsiatich na jeden útok, Bradshaw však poznamenáva, že toto číslo je prinajmenšom pružné. The Guardian ↗

Podľa nemeckého denníka Welt svedkovia opisujú rôzne kvóty podľa toho, aký dôležitý bol cieľ, a pri útoku na veliteľa Hamasu armáda občas akceptovala až 500 mŕtvych, ktorí s ním nemali nič spoločné. Abraham to agentúre Reuters zhrnul slovami: „Niekedy to môže byť 500 NAZA… ničenie celých dedín alebo celých štvrtí." Welt ↗ The Jerusalem Post ↗

Keď izraelské médiá +972 a Local Call v apríli 2024 zverejnili svedectvá o systéme Lavender, ktoré mal vopred k dispozícii aj Guardian, zdroje uviedli, že v prvých týždňoch vojny smeli pri náletoch na radových militantov zabiť 15 až 20 civilistov. Experti na medzinárodné humanitárne právo vtedy pre Guardian vyjadrili znepokojenie nad tým, že armáda pri radových militantoch vopred akceptovala až 20 civilných obetí, a pripomenuli, že armády musia primeranosť posudzovať pri každom jednotlivom útoku. The Guardian ↗

Svedkovia vo filme hovoria aj o ničení štvrtí, v ktorých podľa odhadov armády mohla v domoch ešte zostávať až štvrtina obyvateľov, o systematickom pálení civilných domov a o zabíjaní civilistov pri výdajni potravín. Bývalý ostreľovač podľa Welt rozpráva, ako strieľal do ľudí, ktorí stáli v rade na jedlo. The Guardian ↗ Welt ↗

Dôstojníci citovaní agentúrou Reuters opisujú aj zabíjanie civilistov v zakázaných zónach, ktoré Izrael vyhlásil napríklad pri centrách distribúcie pomoci. Ich polohu podľa jedného z nich obyvateľom neoznámili. „Musia sa to naučiť krvou," povedal. Úrad OSN pre ľudské práva v júni 2025 uviedol, že izraelská armáda zabila najmenej 410 Palestínčanov, ktorí sa snažili získať pomoc pri nových distribučných centrách. Izrael priznal, že pri distribučných centrách prišli k ujme civilisti, a podľa vlastných slov upravil pravidlá nasadenia. The Jerusalem Post ↗ OSN v Palestíne ↗

Kto sú svedkovia a ako hovoria

Viacerí svedkovia podľa Guardianu slúžili v tajnej spravodajskej jednotke, ktorá sa zodpovedá priamo úradu premiéra Benjamina Netanjahua. Jeden z nich povedal, že jej poslaním bolo „zmariť mier". Bradshaw ju v recenzii opisuje ako jednotku neoficiálne lojálnu osobne Netanjahuovi, ktorá mala špinavými trikmi podkopávať medzinárodné ľudskoprávne orgány. The Guardian ↗ The Guardian ↗

Abraham na tlačovej konferencii v Benátkach povedal, že dôstojníkov jednoducho požiadali, aby opísali, čo robili, a nakreslili, ako systémy fungujú. „Niektorí neprejavili ľútosť, niektorí áno. Niektorí hovorili z ľahostajnosti, niektorí z hrdosti." The Guardian ↗

Vo výpovediach zaznievajú vety ako „som len malé koliesko" či „môžem povedať len toľko, že plníme misiu". Svedkovia podľa Welt zdôrazňujú, že v ich jednotkách neboli ľudia, ktorí by nenávideli Arabov, a zároveň priznávajú, že pri zásahoch dronov cítili niečo ako zábavu a eufóriu. O plošnom sledovaní jeden z nich hovorí: „Cítiš sa trochu ako Boh." Tagesspiegel ↗ Welt ↗

Jeden z vojakov spomína návštevu koncentračného tábora v Poľsku. Nacistov vraj stále považuje za zlo, „ale čo som potom ja?". Režiséri do rozprávania vstrihli zábery minúty ticha v Tel Avive na Deň pamiatky obetí holokaustu. Prirovnanie podľa Abrahama nevzišlo od tvorcov: „To prepojenie prichádza od samotných vojakov." Welt ↗ El País ↗ The Jerusalem Post ↗

Na čom film stojí

NAZA nadväzuje na odhalenia, ktoré v rokoch 2023 až 2025 zverejnili izraelsko-palestínsky magazín +972, hebrejský web Local Call a Guardian. Šéf investigatívy Guardianu Paul Lewis, jeden z výkonných producentov, opisuje film ako vyvrcholenie „rokov mravčej práce na odhaľovaní a overovaní systémov, ktoré izraelské vojenské spravodajstvo v Gaze používa". The Guardian ↗

Film produkoval Guardian spolu s Jamesom Wilsonom a výkonným producentom je Jonathan Glazer, teda tím, ktorý stojí za oscarovou snímkou The Zone of Interest o spoluvine v nacistickej ére. The Guardian ↗ JTA ↗

Benátsky filmový festival mal v programe zverejnenom zhruba mesiac pred začiatkom na štvrtok 10. septembra voľné miesto s poznámkou, že film bude oznámený. Na otázky organizátori odpovedali len nejasne, že ide o bezpečnostné dôvody, a názov filmu prezradili až koncom augusta. Welt ↗

Režiséri v spoločnom vyhlásení píšu, že film sa nesústreďuje na „ojedinelé vojnové zločiny vojakov, ktorí sa vymkli kontrole", ale „na samotné rozkazy, politiky, zaužívané postupy, jazyk a logiku, ktoré takéto postupy umožňujú, a na ľudí, ktorí v nich pôsobia". Otvorene uvádzajú, že zobrazujú vojenské systémy, ktorými sa podľa komisie OSN a popredných ľudskoprávnych organizácií páchala genocída. The Guardian ↗

Čo odpovedá Izrael

Izraelská armáda, oficiálne Izraelské obranné sily, podľa JTA filmu vyčíta, že vytrháva z kontextu bežné vojenské zvažovanie, či prínos útoku vyváži očakávané vedľajšie škody. Agentúra Reuters v správe z 10. septembra uviedla, že armáda na jej žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala. Izrael dlhodobo tvrdí, že robí veľa pre to, aby sa civilným obetiam vyhol, a že Hamas v husto obývaných oblastiach zneužíva civilistov ako živé štíty, čo Hamas popiera. JTA ↗ The Jerusalem Post ↗

Podrobnejšie sa armáda k týmto systémom vyjadrila v apríli 2024 po zverejnení svedectiev o systéme Lavender. Opísala ho ako databázu na prepájanie spravodajských zdrojov, nie ako zoznam potvrdených militantov, na ktorých možno útočiť. „Izraelská armáda nepoužíva systém umelej inteligencie, ktorý identifikuje teroristov alebo sa snaží predpovedať, či je človek teroristom," uviedla vtedy. „Informačné systémy sú len nástrojmi pre analytikov v procese určovania cieľov." The Guardian ↗

Jej postupy podľa vtedajšieho vyhlásenia vyžadujú pri každom útoku samostatné posúdenie očakávanej vojenskej výhody a vedľajších škôd a armáda neútočí, ak by vedľajšie škody boli vo vzťahu k vojenskej výhode nadmerné. „Izraelská armáda rázne odmieta tvrdenie o akejkoľvek politike zabíjať desaťtisíce ľudí v ich domoch," dodala. The Guardian ↗

Vojnu rozpútal útok pod vedením Hamasu zo 7. októbra 2023, pri ktorom v Izraeli zahynulo vyše 1 200 ľudí a 251 ľudí militanti odvliekli do Gazy, väčšinou civilistov. Podľa zdravotníckych úradov v Gaze zahynulo pri izraelských útokoch odvtedy vyše 73-tisíc Palestínčanov. The Guardian ↗ Index.hr ↗

Ako film prijali

Publikum v Benátkach podľa magazínu Variety tlieskalo 24 a pol minúty. Sú to najdlhšie ovácie v histórii festivalu a zrejme aj na ktoromkoľvek veľkom filmovom festivale. Glazer počas nich objímal režisérov a niektorí diváci dvíhali palestínske vlajky. Variety ↗ The Guardian ↗

Veľká časť kritiky film prijala s nadšením. Francúzska Libération ho v titulku nazvala zásadným dokumentom, podľa Le Monde zasiahne ako úder päsťou a španielsky El Mundo mu dal päť hviezdičiek. Libération ↗ Le Monde ↗ El Mundo ↗

Rakúsky Der Standard napísal, že publikum bolo v Benátkach možno svedkom historického momentu, a americký The Hollywood Reporter, že film si zaslúži vstúpiť do dejín rovnako ako Šoa Clauda Lanzmanna. Der Standard ↗ The Hollywood Reporter ↗

Zdržanlivejší je nemecký Welt, ktorý ho v titulku nazval novým škandálnym filmom Benátok. Podľa denníka bude film napádaný ako stranícky, pretože útok zo 7. októbra síce na začiatku spomenie, ale izraelským argumentom sebaobrany sa vôbec nezaoberá. Welt ho označil za jasne aktivistický film s cieľom ukončiť spôsob vedenia vojny, ktorý zobrazuje, a na otázku genocídy podľa neho odpovedá nepriamo a sugestívne. Welt ↗

Rakúska Die Presse upozornila, že investigatíva postavená na anonymných informátoroch necháva veľa vecí v tme, a to aj doslova. Die Presse ↗

Výhrady má aj recenzent samotného Guardianu. Anonymita podľa Bradshawa oslabuje váhu svedectiev, hoci uznáva, že hovoriť verejne by bolo pre svedkov veľmi nebezpečné. Prirovnanie k nacizmu, ktoré použije jeden z nich, považuje za nehistorické. The Guardian ↗

S nemecky hovoriacim prostredím majú tvorcovia skúsenosť. Keď No Other Land v roku 2024 vyhral na Berlinale cenu za dokument, Abraham v ďakovnej reči nazval izraelskú okupáciu Západného brehu apartheidom a festival sa ocitol v politickej kríze. Nadšený potlesk, ktorý tvorcovia vtedy dostali, podľa Die Presse viacerí nemeckí politici označili za antisemitský. Welt ↗ Die Presse ↗

Židovská agentúra JTA v titulku píše o dokumente, ktorý tvrdí, že sa Izrael v Gaze dopustil bezohľadného zabíjania. V Česku film rozobral iROZHLAS, podľa ktorého „v hlavnej súťaži Benátok pristál šrapnel", a správu priniesli aj Aktuálně.cz. JTA ↗ iROZHLAS ↗ Aktuálně.cz ↗

Prečítajte si tiež: O čom píše Európa: Pavlohrad pod útokom, Vance favoritom na 2028, Izrael otriasol Libanonom

Čo bude ďalej

Welt píše, že mnohí film považujú za favorita na Zlatého leva, a podľa Der Standard má nejakého leva, zlatého či strieborného, takmer istého. Porota ceny udelí v sobotu 12. septembra. Pred rokom získal v Benátkach druhú najvyššiu cenu, Strieborného leva, film The Voice of Hind Rajab tuniskej režisérky o palestínskom dievčati, ktoré zahynulo pri streľbe izraelských vojakov v Gaze. Izraelská armáda trestné vyšetrovanie jej smrti nariadila až tento august. Welt ↗ Der Standard ↗ Al Jazeera ↗

Film prichádza necelých sedem týždňov pred voľbami do izraelského parlamentu, ktoré sú naplánované na 27. októbra. Abraham nečaká, že výpovede voľby ovplyvnia. Múr popierania je podľa neho v Izraeli veľmi hrubý a prelomiť ho potrvá roky. Welt ↗ Il Sole 24 Ore ↗

Film ďalej uvedie festival v San Sebastiáne a do talianskych kín ho distribútor pošle 28. až 30. septembra. La Vanguardia ↗ Il Sole 24 Ore ↗

Limity tohto pohľadu

HotInfo film nevidel. Opis vychádza z článku Guardianu, ktorý film produkoval, zo správ agentúr Reuters a JTA a z recenzií kritikov, ktorí ho videli v Benátkach.

Svedkovia sú anonymní a ich identitu ani služobné zaradenie verejnosť overiť nemôže. Guardian uvádza, že systémy roky odhaľoval a overoval, je však zároveň producentom filmu aj vydavateľom pôvodných investigatív, takže jeho overenie nie je nezávislým potvrdením. Čísla ako chybovosť 15 percent alebo 500 obetí pri jednom útoku sú v recenziách uvádzané ako slová jednotlivých svedkov, nie ako údaje z dokumentov.

Samotné rátanie očakávaných civilných obetí dôkazom zločinu nie je. Medzinárodné humanitárne právo zakazuje útoky, pri ktorých by očakávané civilné straty boli nadmerné vo vzťahu k vojenskej výhode, a primeranosť treba posúdiť pri každom útoku zvlášť. Izraelská armáda tvrdí, že práve to robí. Spor je o to, aké vysoké obete bola ochotná prijať a či smrť civilistov bola vedľajším dôsledkom, alebo súčasťou systému. The Guardian ↗

Film zastáva jasnú tézu. Tvorcovia hovoria o genocíde a argumentom izraelskej sebaobrany sa podľa Welt nevenujú. Prirovnanie k nacizmu odmietol aj recenzent Guardianu, hoci film považuje za mrazivé svedectvo o tom, čo sa v Gaze deje. Welt ↗ The Guardian ↗

Ilustračná fotka: režiséri filmu Rachel Szorová a Yuval Abraham 10. septembra na festivale v Benátkach. Foto LucaFazPhoto, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.

Čo sleduje hotinfo