Pirátskych útokov bolo za polrok najmenej od roku 1992. Somálski piráti pritom zajali 94 percent všetkých rukojemníkov na mori

Globálna štatistika pirátstva vyzerá tento rok ako úspech — a zároveň ako varovanie. Tá istá polročná správa Medzinárodného námorného úradu, ktorá hlási najmenej útokov na lode od roku 1992, pripisuje drvivú väčšinu zajatých námorníkov jedinej oblasti sveta. Pri Africkom rohu pribúdajú únosy celých lodí aj s posádkami a v našom prehľade slovenských a českých zdrojov o tom zatiaľ vyšla jediná správa. Medzinárodná obchodná komora ↗ iROZHLAS ↗

Dve čísla z tej istej správy

Medzinárodný námorný úrad zverejnil polročnú správu 9. júla. Za prvých šesť mesiacov roka eviduje 38 pirátskych útokov a lúpeží na mori. Pre porovnanie, za rovnaké obdobie vlani ich bolo 90 a v roku 2024 šesťdesiat. Z tohtoročných incidentov bolo 27 lodí prepadnutých, päť unesených, na tri lode útočníci strieľali a tri útoky ostali v pokuse. Riaditeľ úradu Michael Howlett to označil za povzbudivé číslo, ktoré odráža vytrvalé úsilie. Medzinárodná obchodná komora ↗

Rovnaká správa ale obsahuje aj údaj o ľuďoch. Piráti zajali za polrok 67 námorníkov, dvom sa vyhrážali a jedného zranili. A práve tu sa poradie obracia: za 94 percent zajatých členov posádok sú podľa úradu zodpovední somálski piráti. Medzinárodná obchodná komora ↗

Tie dve čísla merajú dve rôzne veci. Počet incidentov hovorí, koľkokrát niekto vnikol na palubu — v drvivej väčšine prípadov išlo o vniknutie bez zajatia posádky. Somálsky model je iný: unesie sa celá loď aj s posádkou, odtiahne sa k pobrežiu a mesiace sa čaká na výkupné. Preto niekoľko somálskych únosov váži v štatistike rukojemníkov viac než desiatky prepadnutí inde.

Štyri lode pri severnom pobreží

Ako to vyzerá v praxi, opísala operácia Atalanta, teda námorná misia Európskej únie pri Africkom rohu. V správe z 29. júla vymenovala štyri unesené lode, ktoré vtedy kotvili pri severnom pobreží Somálska. EUNAVFOR Atalanta ↗

Tanker HONOUR 25 pod vlajkou Palau uniesli 21. apríla, na palube bolo 17 ľudí, väčšinou Pakistancov, a viezol ropné produkty do Mogadiša. Nákladnú loď SWARD pod vlajkou Svätého Krištofa a Nevisu prepadli 26. apríla, mala 15 členov posádky, prevažne Sýrčanov, a viezla hnojivo do Mombasy. Tanker EUREKA pod vlajkou Toga uniesli 2. mája, dvanásť ľudí na palube, z toho osem Egypťanov. Tanker ASANA pod tanzánijskou vlajkou uniesli 17. júla asi 65 námorných míľ juhozápadne od jemenskej Mukally, na palube 22 ľudí, polovica z nich Indovia. EUNAVFOR Atalanta ↗

Atalanta k ich polohe dodala, že „štyri unesené plavidlá kotvia pri severnom pobreží Somálska, vo vnútri teritoriálnych vôd a veľmi blízko pobrežia". To je podstatné, lebo v teritoriálnych vodách cudzia vojnová loď zasiahnuť nemôže bez súhlasu Somálska. EUNAVFOR Atalanta ↗

Odvtedy čísla ďalej rástli. Horseed Media 9. septembra uviedlo, že pirátske skupiny držia šesť obchodných lodí a vyše deväťdesiat námorníkov. Ten údaj sa opiera o staršie hlásenie, ktoré predchádzalo oslobodeniu lode Lutuf koncom augusta. Za osem Egypťanov zadržiavaných od mája podľa toho istého zdroja žiadajú únoscovia desať miliónov dolárov. Horseed Media ↗

Unesená loď ako nástroj na ďalší únos

Guardian, ktorý o návrate pirátov napísal v utorok, priniesol detail, ktorý ukazuje, ako sa útoky reťazia. Britský denník hovoril s miestnymi predstaviteľmi a tí opísali, že pirátske skupiny používajú na ďalšie prepady lode, ktoré už predtým ukoristili. The Guardian ↗

Od konca apríla napočítal Guardian osem únosov somálskymi pirátmi, z toho dva v priebehu dvoch augustových týždňov. Konkrétne: nákladnú loď Lutuf pod kamerunskou vlajkou prepadli 17. augusta asi tri námorné míle od pobrežia pri rybárskom mestečku Maraya. Priblížila sa k nej práve SWARD — tá istá loď na prepravu cementu, ktorú piráti uniesli v apríli a odvtedy z nej spravili materskú loď. Osem ozbrojencov z nej prešlo na Lutuf a premohlo jeho ozbrojenú ochranku. The Guardian ↗

Lutuf viezol vybavenie pre tureckú vojenskú základňu v Mogadiše. Podľa odborného servera Maritime Executive išlo o loď z roku 1995 s nosnosťou 1400 ton a s desaťčlennou posádkou — šesť Indov, jeden Turek, jeden Gruzínec a dvaja srbskí príslušníci ochranky. Maritime Executive ↗

Ako sa Lutuf dostal na slobodu, závisí od toho, kto hovorí

Loď sa dostala na slobodu koncom augusta, ale výklady sa rozchádzajú a stojí za to ich odlíšiť.

Somálske ministerstvo obrany oznámilo spoločnú operáciu s Tureckom, ktorá trvala desať dní a pri ktorej zahynulo štrnásť pirátov a zničili sa štyri ich člny. Rezort podľa Al Jazeery uviedol, že „vytrvalý tlak zo strany jednotiek napokon prinútil zvyšných pirátov opustiť plavidlo". O osude posádky ani o vlastných stratách nič nedodal. Al Jazeera ↗

Turecké ministerstvo obrany počet zabitých pirátov potvrdilo a podľa Maritime Executive Ankara odmietla zaplatiť výkupné. Únoscovia mali podľa nepotvrdených správ žiadať najprv desať miliónov dolárov a neskôr sumu znížiť na dva. Maritime Executive ↗

Miestni predstavitelia vrátane Mohameda Mubaraka, ktorý vedie puntlandský úrad pre koordináciu bezpečnosti, však Guardianu povedali, že výkupné 2,5 milióna dolárov zaplatené bolo. A varovali, že práve takéto platby motivujú k ďalším únosom. The Guardian ↗

Ktorá verzia je bližšie k pravde, sa z verejných zdrojov zatiaľ rozhodnúť nedá. Nepriamy signál ale Guardian zaznamenal v Galkayo, obchodnom uzle v strednom Somálsku: obyvatelia hovoria, že po prípade Lutuf sa v miestnej ekonomike začali točiť peniaze výrazne viac než predtým, stúpla spotreba stimulantu khat a na cestách pribudli drahé terénne autá. Počas predchádzajúcej vlny pirátstva sprevádzali takéto peniaze pobrežné mestá roky. The Guardian ↗

Čo návrat pirátov umožnilo

Zdroje opisujú súbeh niekoľkých príčin — medzinárodných konfliktov, domáceho pozadia aj rastúcich schopností samotných pirátov.

Prvým je presun vojnových lodí inam. Matthew Reisener, hlavný poradca pre národnú bezpečnosť think-tanku Center for Maritime Strategy, napísal 16. júla, že iránske operácie v Hormuzskom prielive a útoky jemenských Húsiov v Červenom mori umožňujú pirátstvu „opäť prekvitať". Napísal: „Námorníctva, ktoré kedysi bojovali proti pirátstvu pri Africkom rohu, presunuli svoje zdroje na obranu lodí v týchto kritických vodách, a zároveň tieto konflikty pritiahli námornú dopravu bližšie k somálskemu pobrežiu, čím vznikol priestor pre oportunistických pirátov". The Guardian ↗

Druhým je zmena trás. Reisener v júlovej analýze uviedol, že približne 70 percent dopravy, ktorá pred útokmi Húsiov prechádzala Červeným morom, bolo presmerovaných okolo mysu Dobrej nádeje. The Guardian ↗

K tomu pristupuje domáce pozadie. Guardian pripomína, že pozornosť somálskych aj zahraničných úradov sa sústreďuje na pašovanie zbraní do Jemenu sieťami, ktoré podľa pozorovateľov konajú v prospech Iránu, a analytici podľa neho naznačujú, že časť týchto sietí sa čoraz viac spája so somálskym islamistickým hnutím al-Šabáb, ktoré opäť rozširuje územie pod svojou kontrolou a hľadá kontakty na jemenských Húsiov. Ide o hodnotenie analytikov, nie o zistenie vyšetrovateľov. The Guardian ↗

Tretím je technika. Podľa somálskych predstaviteľov, ktorých cituje Guardian, používajú pirátske skupiny satelitný internet Starlink od SpaceX na vyhľadávanie cieľov a na rýchle spojenie medzi sebou. Ani jeden z dostupných zdrojov k tomu nepredkladá technický dôkaz ani nezávislé overenie, ide teda o tvrdenie úradov, nie o preukázaný fakt. Odborný server Lloyd's List v tejto súvislosti hovorí o „schopnejšej a prispôsobivejšej" somálskej hrozbe, ktorá odhaľuje slabiny v doterajších ochranných opatreniach dopravcov. The Guardian ↗ Horseed Media ↗

Somálsky parlament na to zareagoval v stredu. Horná komora schválila 29 hlasmi bez jediného protihlasu nový zákon proti pirátstvu a únosom, ktorý nahrádza úpravu z roku 1975 a zavádza tresty od piatich do dvadsiatich rokov. Podľa ministerstva spravodlivosti ide o „zásadný krok k posilneniu námornej bezpečnosti a ochrane dôležitých obchodných trás". Zákon ešte potrebuje podpis prezidenta Hasana Šejka Mahmúda. Horseed Media ↗

Prečo to sledovať aj odtiaľto

Operácia, ktorá tie lode dnes sleduje, je európska. Atalanta funguje od roku 2008 pod velením Európskej únie, jej operačné veliteľstvo sídli od roku 2019 v španielskej Rote a Slovensko je jedným z členských štátov, ktoré sa na jej spoločných nákladoch podieľajú. Práve jej hlásenia sú dnes hlavným verejným zdrojom o tom, koľko ľudí je pri somálskom pobreží v zajatí.

Že to nie je len sledovanie, ukázal prípad z 1. júla. Na loď MV Golden Arsenal asi 110 námorných míľ severovýchodne od Bosasa zaútočili podľa hlásenia ozbrojenci s puškami a raketometmi, posádka sa zamkla v bezpečnostnej miestnosti a cez koordinačné centrum Atalanty odpovedali juhokórejské námorníctvo, indická fregata INS Trikand a Combined Maritime Forces. Indická jednotka loď prehľadala a potvrdila, že na palube nikto z útočníkov nezostal. Nikto sa nezranil. EUNAVFOR Atalanta ↗

Druhý dôvod je cena. Trasa cez Suezský prieplav je najkratšia cesta tovaru z Ázie do Európy a obchádzka okolo Afriky ju predlžuje o týždne. Ak k riziku v Červenom mori pribudne riziko pri somálskom pobreží, zúži sa priestor, kadiaľ sa dá plávať bezpečne — a vyššie náklady na poistenie a prepravu sa môžu premietnuť do cien dovážaného tovaru.

A tretí je precedens. Britskí akademici Anja Shortlandová a Federico Varese, ktorí somálske pirátstvo skúmali v roku 2014, napísali v máji, že ďalší vývoj závisí od toho, ako sa skončia súčasné únosy. „Piráti sú závislí od výkupného, ktoré reinvestujú a ktorým lákajú mladých mužov do zmlúv, kde odmena závisí od úspechu únosu. Rýchle a štedré platby môžu oslobodiť zajaté lode. Povedú však k rastúcemu riziku pre všetkých ostatných." Zároveň pochybujú, že by dnes niekto zopakoval misiu z rokov 2011 a 2012, keď svetové námorníctva míňali na protipirátske operácie vyše miliardy dolárov ročne. Ich záver znie, že hoci sa pirátstvo prejavuje na mori, vyriešiť sa dá iba na pevnine. The Guardian ↗

Ilustračná fotka: kontrolný tím z amerického raketového krížnika USS Anzio preveruje podozrivý skif v Adenskom zálive, júl 2011. Foto: Bryan Weyers / U.S. Navy, public domain