Rekordný vikingský poklad v Dánsku: 18,5 kilogramu striebra. Majiteľ domu naň narazil pri kopaní terasy

V súkromnej záhrade v severojutskom Rebilde ležalo 18,5 kilogramu striebra z 10. storočia. Je to najväčší strieborný poklad z doby vikingov, aký sa kedy v Dánsku našiel, a je takmer trikrát ťažší než doterajší rekord, takzvaný Terslevský poklad s približne 6,5 kilogramu. Nálezca pritom nehľadal nič historické. Kopal základ pre novú terasu. Nordjyske Museer ↗

Pol hodiny kopania

Nálezca, ktorý si želá zostať v anonymite, opísal moment celkom prozaicky. „Malo to byť len pár hodín ťažkej práce v záhrade... ale bolo to najväčšie prekvapenie môjho života," povedal dánskej TV 2. Po polhodine narazil rýľom na niečo, čo vydalo zvláštny zvuk. Najprv si myslel, že je to staré železo alebo drôty. Keď začal hrabať rukami, vyťahoval jeden kovový predmet za druhým. „Po krátkej chvíli opatrnej práce mi došlo, že sú to šperky, mince a strieborné tyčinky," dodal. TV 2 ↗

Kopanie zastavil a nález ohlásil. Zvyšok vykopali archeológovia z Nordjyske Museer. Poklad má približne 700 predmetov a fragmentov, z toho okolo 320 kusov s hmotnosťou 6,4 kilogramu ešte stále ležalo v pôvodnej hlinenej nádobe, do ktorej ho niekto v 10. storočí uložil. Zvyšok bol rozptýlený v zemi okolo nej. Okrem strieborných tyčiniek obsahuje náramky, 47 celých mincí a mincových fragmentov, malé Thorovo kladivo a rôzne rozstrihané strieborné predmety. DR ↗

Striebro nebolo ozdoba, ale platidlo

Práve to rozstrihanie je na náleze podstatné. V škandinávskom prostredí doby vikingov sa striebro bežne používalo ako platidlo na váhu, hoci v obehu boli aj mince. Šperk sa preto pokojne rozsekal na kusy a zaplatilo sa odvážením. Tomu zodpovedá aj zloženie rebildského nálezu: prevažujú tyčinky, šperky a kusy striebra, kým mincí je len 47 a na celkovej hmotnosti sa podieľajú malým dielom. „Všetko, čo leží na stole, je vlastne akési platidlo," zhrnul to archeológ Torben Sarauw z Nordjyske Museer. DR ↗

Odkiaľ to striebro prišlo, prezrádzajú práve mince. Sú medzi nimi arabské dirhamy aj anglosaské pennies, čo sú dve úplne odlišné trasy: jedna vedie po ruských riekach k Volge a ďalej do kalifátu, druhá cez Severné more do Anglicka. Sarauw z toho vyvodzuje, že severné Jutsko nebolo v tom čase perifériou. Podľa neho bola oblasť súčasťou veľkých hospodárskych a kultúrnych sietí, ktoré Škandináviu spájali s Baltom a islamským svetom na východe, a so Severným morom, Anglickom a západnou Európou na západe. Videnskab.dk ↗

Mince dávajú aj datovanie. Poklad obsahuje dve anglosaské strieborné pennies razené za vlády kráľa Eduarda Staršieho, ktorý panoval v rokoch 899 až 924. Uložený teda mohol byť najskôr potom, ako sa tieto mince dostali do obehu. The Art Newspaper ↗

Kríž aj Thorovo kladivo na tých istých tyčinkách

Na časti strieborných tyčiniek sú vyryté značky. Niektoré nesú runy, ktoré sa dajú čítať ako „hutu", pravdepodobne meno alebo vlastnícka značka. Na iných sú vyryté kríže, na ďalších Thorovo kladivo. Sarauw z toho odvodzuje, že poklad vznikol v čase, keď stará viera a kresťanstvo existovali vedľa seba. To sedí s obdobím, keď Harald Modrozub spájal Dánsko do jedného kráľovstva a presadzoval christianizáciu. Veľký jellingský kameň mu v nápise pripisuje, že „urobil Dánov kresťanmi". Prečo poklad niekto zakopal a nikdy sa poň nevrátil, sa už zrejme nedozvieme. TV 2 ↗

Práve tento detail sa do rýchleho slovenského spravodajstva nedostal. Nález u nás 1. septembra prebralo šesť redakcií, od aktualít.sk a teraz.sk cez Markízu a STVR až po Pravdu, a všetky stavali na tom istom jadre agentúrnej správy TASR podľa BBC. To sa sústredilo na hmotnosť, počet predmetov a datovanie podľa anglosaských mincí. Runy, kresťanské a pohanské značky na tom istom striebre ani ďalšie dva nálezy z toho istého kúta Jutska sa doň nedostali. Vo viacerých slovenských verziách sa zároveň objavil chybný tvar mena archeológa, „Torben Sarau" namiesto Torben Sarauw.

Tretí veľký nález v tom istom kúte Jutska

Rebildský poklad totiž v regióne nie je osamotený. Ešte v apríli priniesol miestny obyvateľ do Nordjyske Museer dva masívne zlaté náramky, ktoré našiel čiastočne odkryté pri lesnej ceste neďaleko Roldu. Archeológovia potom na mieste dohľadali ďalšie štyri, dokopy 762,5 gramu zlata. Tento nález, pomenovaný Roldskatten, je tretím najväčším zlatým nálezom z doby vikingov v Dánsku. DR ↗

Osem kilometrov od pevnosti Fyrkat sa navyše už skôr našli dva menšie strieborné poklady, ktoré spolu obsahovali takmer 300 kusov striebra vrátane približne päťdesiatich celých mincí. Medzi nimi boli krížové mince razené za Haralda Modrozuba a fragment veľkej prstencovej spony ostrovného, pravdepodobne írskeho typu. Práve vo Fyrkate, jednej z piatich dánskych kruhových pevností, ktoré sú od roku 2023 na zozname svetového dedičstva UNESCO, chce múzeum nový strieborný poklad natrvalo vystaviť spolu s roldskými zlatými náramkami. Nordjyske Museer ↗

Prečo poklad skončil v múzeu a nie na burze

Že sa 18,5 kilogramu striebra dostalo z privátnej záhrady do múzea, nie je samozrejmosť ani náhoda. Dánsko má na to systém, ktorý sa volá danefæ a siaha do stredoveku. Archeologické nálezy z drahých kovov alebo s kultúrno-historickou hodnotou patria štátu a musia sa odovzdať, ale nálezca za ne dostane odmenu. Tú určuje Nationalmuseet a podľa vlastného vysvetlenia múzea sa pri jej výške zohľadňuje nielen hodnota materiálu a jedinečnosť predmetu, ale aj to, ako starostlivo sa s nálezom zaobchádzalo. Odmeňuje sa teda aj to, že nálezca prestal kopať a zavolal odborníkov. Nationalmuseet ↗

Systém stojí na tom, že hľadanie s detektorom kovov je vo väčšine dánskych lokalít legálne. Podmienkou je súhlas vlastníka pozemku, zákaz platí na chránených pamiatkach a v ich najbližšom okolí, a hľadači majú podľa odporúčaní nekopať hlbšie než do ornej vrstvy. Objem, ktorý týmto kanálom do múzeí prichádza, za posledné roky výrazne narástol. Kým v roku 2013 prišlo do Nationalmuseetu 782 prípadov s 5 556 predmetmi, v roku 2021 to bolo 3 959 prípadov s 30 366 predmetmi. Na odmenách štát od roku 2014 vypláca približne tri až deväť miliónov dánskych korún ročne, teda zhruba 400-tisíc až 1,2 milióna eur. Nationalmuseet ↗

Slovenský model: náhodný nález áno, cielené hľadanie nie

Slovensko postavilo ten istý problém opačne. Vyhľadávanie archeologických nálezov detektorom kovov je tu trestným činom. Paragraf 249 Trestného zákona postihuje neoprávnené vyhľadávanie, vykopanie, premiestnenie alebo prechovávanie archeologického nálezu trestom až na dva roky, a ak sa čin spácha detektorom kovov alebo iným detekčným zariadením, sadzba je jeden až päť rokov. Pamiatkový úrad SR to na svojej stránke zhŕňa jednou vetou: vyhľadávanie archeologických nálezov detektorom kovov či magnetom bez povolenia je zakázané. Pamiatkový úrad SR ↗

Pri náhodnom náleze, teda pri situácii, ktorá nastala v Rebilde, je slovenská úprava naopak celkom otvorená. Nález treba ohlásiť krajskému pamiatkovému úradu najneskôr na druhý pracovný deň a nechať ho nedotknutý aspoň tri pracovné dni. O odmene potom rozhoduje Pamiatkový úrad a po novele z roku 2014 môže nálezné dosiahnuť až sto percent hodnoty nálezu, ktorú určí znalecký posudok. Predtým platila prísnejšia schéma, podľa ktorej sa nálezné rovnalo hodnote materiálu pri drahých kovoch a dvadsiatim percentám hodnoty v ostatných prípadoch. Staré znenie pritom stále visí na viacerých weboch, ktoré zákon reprodukujú, vrátane stránky Archeologického ústavu SAV. Slov-Lex ↗

Rozdiel medzi oboma modelmi teda nie je v tom, ako sa zaobchádza s človekom, ktorý kope terasu. Je v tom, či existuje legálny kanál pre ľudí, ktorí hľadajú cielene. Slovenský zákaz má pritom vecný dôvod a archeológovia ho obhajujú: predmet vytrhnutý zo zeme bez dokumentácie stráca väčšinu informačnej hodnoty, lebo tá je v nálezových okolnostiach, nie v kove. Právnik a archeológ Tomáš Michalík to formuloval tak, že veľa mincí, šperkov, nástrojov či zbraní znamená zničenú lokalitu. Zároveň ale platí, že podľa slovenských archeológov nálezy z domácich lokalít končia na zahraničných burzách. HistoryLab ↗

Porovnanie má svoje hranice. Rebildský nálezca detektor nepoužil, takže by pod slovenský zákaz nespadol ani u nás. Aj tu by mu však po rozpoznaní nálezu vznikla povinnosť ohlásiť ho a nechať nálezovú situáciu bez zmeny. Dánske čísla zase nehovoria, koľko nálezov v krajine unikne mimo systém, a dánsky model má aj kritikov, ktorí Nationalmuseetu vyčítajú, že odmeny podhodnocuje. Priamo porovnateľná štatistika, koľko archeologických nálezov ročne prejde cez Pamiatkový úrad SR, verejne dostupná nie je.

Čo sleduje hotinfo

Ilustračná fotka: rekonštruovaný vikingský dlhý dom v pevnosti Fyrkat pri Hobre, kde má byť poklad vystavený. Autor Martin8381, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.