Nórsko zadržalo ruskú loď pri Špicbergoch. Naftogaz jej zaistením vymáha 4,22 miliardy dolárov

Guvernér Špicbergov zadržal v stredu ruskú loď Professor Molchanov, ktorá odteraz nesmie opustiť prístav Barentsburg. Urobil tak na príkaz okresného súdu Nord-Troms. O ten požiadal ukrajinský štátny Naftogaz, ktorý vymáha plnenie z arbitrážneho nálezu na 4,22 miliardy dolárov za majetok vyvlastnený po anexii Krymu. Ruská loď tým uviazla na súostroví, kde je Rusko prítomné vďaka Špicberskej zmluve, ale pod nórskou jurisdikciou. Guvernér Špicbergov ↗, Tagesschau ↗ Moskva medzitým prehovorila: hovorkyňa ruskej diplomacie Zacharovová označila zadržanie za pirátstvo, ktoré Západ legalizoval. Vo štvrtok podvečer pridala Moskva diplomatický krok: predvolala si nórskeho veľvyslanca a žiada prepustenie lode.

Prečo zabavili práve výletnú loď

Štátny majetok cudzej krajiny sa spravidla nedá exekvovať — chráni ho zvrchovaná imunita. Tá však neplatí absolútne: majetok, ktorý štát používa na komerčnú činnosť, sa spod nej vymyká. A Professor Molchanov je presne taký prípad. Loď vlastní Ruská federácia, ale nevozí diplomatov ani vojakov — jazdí komerčné expedičné plavby vrátane okruhov okolo Špicbergov. Naftogaz ↗

Výber plavidla teda nie je náhoda, ale právna kalkulácia. Naftogaz roky hľadá ruský majetok, ktorý je zároveň dosiahnuteľný v jurisdikcii ochotného súdu a natoľko komerčný, aby ho imunita nekryla. Ambasáda alebo vojenská loď by neprešli, výletná loď v turistickej prevádzke áno. Že nešlo o improvizáciu, potvrdila advokátska kancelária Covington, ktorá Naftogaz zastupuje: plavidlo podľa nej sledovala mesiace práve preto, že jazdí komerčné plavby. (Vijesti ↗)

Pôvodne ide o oceánografické plavidlo so zosilneným trupom do ľadu, ktoré v roku 1983 postavili vo fínskom Turku pre Sovietsky zväz a pomenovali po Pavlovi Molčanovovi, vynálezcovi rádiosondy. Do roku 1991 absolvovalo 34 vedeckých expedícií, potom ho prerobili na expedičnú výletnú loď zhruba pre päťdesiat pasažierov. Práve preto ho časť médií opisuje ako výskumné a časť ako výletné — dnes je oboje. Die Presse ↗

Zmluva, ktorá Rusko na Špicbergy pustila, ho tam aj dostihla

Rusko nie je na Špicbergoch trpené — je tam právom. Špicberská zmluva z roku 1920 priznáva Nórsku plnú zvrchovanosť nad súostrovím, ale zároveň dáva občanom a firmám všetkých signatárov rovnaký prístup k baníctvu, rybolovu a obchodu. Na tomto základe stojí Barentsburg, osada s približne osemsto obyvateľmi, ktorú prevádzkuje ruský štátny podnik Arktikugol.

Lenže tá istá zmluva znamená, že Špicbergy sú nórske územie s nórskym právom. Ruský majetok, ktorý sa tam nachádza, je preto v dosahu nórskeho súdu — v tomto prípade okresného súdu Nord-Troms, ktorý príkaz vydal 31. augusta. Vykonal ho v stredu 2. septembra guvernér Lars Fause a loď podľa jeho úradu zostane v Barentsburgu, kým on alebo súd nerozhodnú inak. Kyiv Independent ↗

Výsledkom je situácia, ktorá by sa inde ťažko hľadala: nórsky štát musí o posádku a pasažierov zadržanej lode postarať v spolupráci s Arktikugolom, teda s ruským štátnym podnikom, ktorého vláda je odporcom v tom istom spore.

Tri roky papiera, druhýkrát oceľ

Arbitrážny nález je z apríla 2023. Tribunál pri Stálom arbitrážnom súde v Haagu vtedy rozhodol, že Rusko porušilo ukrajinsko-ruskú dohodu o ochrane investícií, keď po anexii Krymu vyvlastnilo tamojší majetok Naftogazu. Rusko nezaplatilo nič. Global Arbitration News ↗

Odvtedy Naftogaz zbieral uznania po jednotlivých krajinách: britský Najvyšší súd v decembri 2023, holandský najvyšší súd zamietol ruský dovolací návrh, parížsky súd povolil vymáhanie vo Francúzsku a v USA beží konanie pri federálnom súde vo Washingtone. Naftogaz ↗

Väčšina z toho boli papierové víťazstvá — súd povedal, že nárok je vymáhateľný, nie že niečo konkrétne mení majiteľa. Výnimkou je Fínsko: tamojší exekučný úrad tam už v októbri 2024 na návrh ukrajinských firiem zaistil majetok Ruskej federácie, hoci nezverejnil, o aký presne ide. Špicbergy sú tak druhým miestom, kde sa uznanie premenilo na zaistenú vec, a prvým, kde je tou vecou loď. Poverený šéf Naftogazu Serhij Fedorenko to označil za „ďalší dôležitý krok k obnove spravodlivosti" a dodal, že firma bude ruský majetok stíhať po celom svete, kým nebude kompenzácia vyplatená. Diena ↗

Rusko sa proti postupu odvolalo s tým, že o konaní nebolo upovedomené. Na okraj stojí za zmienku, že loď postavili práve vo Fínsku — teda v ďalšej z krajín, kde Naftogaz podľa vlastného vyjadrenia koordinuje vymáhanie. MarineLink ↗

Prečo to obchádza politiku

Toto nie je sankcia. Sankcie schvaľujú vlády jednomyseľne a ktorýkoľvek členský štát ich vie zablokovať — práve dnes sa píše o tom, že Slovensko má brzdiť predĺženie sankcií EÚ voči Rusku. Naftogaz ide inou cestou: má rozsudok súkromnoprávneho sporu a vymáha ho tak, ako by vymáhal dlh ktorýkoľvek veriteľ. Na to nepotrebuje súhlas dvadsiatich siedmich vlád, ale jeden príslušný súd a jeden dosiahnuteľný majetok.

Nórsko navyše ani nie je členom Európskej únie, takže o jeho krok sa európske hlasovanie neopiera vôbec.

Pre Rusko z toho plynie odlišné riziko než zo sankčného zoznamu: sankcie sa dajú prečkať alebo obísť cez tretie krajiny, exekučný titul nezaniká a čaká na to, kedy sa ruský komerčný majetok objaví v nesprávnom prístave. Vladimir Putin na to už v polovici augusta reagoval hrozbou, že Moskva bude odpovedať rovnakou mincou, ak Európa začne zadržiavať ruské obchodné lode. Kyiv Independent ↗

Vo štvrtok sa ozvala aj Moskva a zvolila slovník, aký pri exekučnom konaní zvyčajne nepočuť. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila zadržanie za pirátstvo, ktoré si Západ zlegalizoval, a dodala, že presnejším pomenovaním by bol únos. Minister pre rozvoj Ďalekého východu a Arktídy Alexej Čekunkov k tomu oznámil, že Rusko bude proti rozhodnutiu postupovať právnou cestou; konkrétne kroky zatiaľ nešpecifikoval. Ani jeden z nich sa pritom neodvolal na Špicberskú zmluvu — teda presne na ten argument, ktorý by spor posunul z exekúcie do sporu o status súostrovia. (FAZ ↗, Tagesspiegel ↗, 24sata ↗)

Vo štvrtok podvečer k vyhláseniam pribudol diplomatický krok. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že bude žiadať prepustenie lode, a odovzdalo protest nórskemu veľvyslancovi v Moskve, ktorého si k tomu predvolalo. Ruský veľvyslanec v Nórsku Nikolaj Korčunov povedal, že Moskva sa bude domáhať prepustenia právnou cestou, a posťažoval sa na neurčitosť: „Zatiaľ má Professor Molchanov jednoducho zakázané opustiť prístav Barentsburg. Je úplne nejasné, ako dlho ten zákaz potrvá." Oslo odpovedalo presne v línii, ktorú opisuje táto sekcia — nórske ministerstvo zahraničných vecí odkázalo, že ide o súdny spor medzi súkromnou stranou a Ruskom a že Nórsko v ňom stranou nie je. (NRK ↗, N1 ↗)

V tú istú noc zasiahli ruské údery ťažobné prevádzky skupiny Naftogaz na Ukrajine. Podľa firmy utrpelo viacero závodov Ukrnafty početné zásahy a vypukli požiare; zamestnanci boli počas úderu v úkrytoch a nikto sa nezranil, poškodené zariadenia stoja. Ani spoločnosť, ani agentúra útok so zadržaním lode nespájajú — ide o pokračovanie série, ktorá 31. augusta zasiahla aj odeskú teplárňu tej istej skupiny. (Interfax Ukraine ↗)

Limity tohto pohľadu

Zadržanie nie je zaplatenie. Nárok je 4,22 miliardy dolárov, kým predmetom zadržania je jedna vyše štyridsať rokov stará loď — aj keby sa nakoniec predala, na výške dlhu to nič badateľné nezmení. Symbolická váha je zatiaľ väčšia než finančná.

Konanie tiež nie je právoplatne skončené. Ruská strana sa odvolala a namieta procesnú chybu, takže nórsky súd môže príkaz zrušiť. Podrobnosti o dôvodoch pozná zatiaľ najmä Naftogaz, teda jedna zo strán sporu. Samotné zadržanie však potvrdil aj guvernérov úrad vlastným vyhlásením, takže tu nejde len o tvrdenie žalobcu.

Čítanie cez Špicberskú zmluvu je náš výklad, nie nórska pozícia. Guvernérovo vyhlásenie zmluvu nespomína vôbec a hovorí len o príkaze súdu — Nórsko celý krok podáva ako bežný výkon rozhodnutia, nie ako otázku arktického statusu.

A napokon: precedens režú obe strany. Ak sa štátny majetok v komerčnom režime stane legitímnym terčom exekúcie, netýka sa to len Ruska.

Ilustračná fotka: Professor Molchanov v arktických vodách, júl 2012. Autor Sykins, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.

Čo sleduje hotinfo