Rumunsko zadržalo Rusa, ktorý podľa SRI fotil základne NATO. Fotiť mal aj ukrajinské Antonovy

Rumunská kontrarozviedka SRI v utorok oznámila, že zabránila sabotážnej akcii na rumunskom území, do ktorej mal byť zapojený ruský občan usadený v Rumunsku. Prokuratúra DIICOT v ten istý deň zadržala štyridsaťročného muža a stíha ho pre pokus o akty diverzie — podľa jej komuniké mal od februára do júla vyhotovovať fotografie vojenských základní používaných spojencami NATO a záznamy o pohybe techniky. Podľa SRI mal dostať pokyn dokumentovať aj ukrajinské nákladné lietadlá Antonov, teda ten istý typ cieľa, aký o mesiac skôr figuroval pri zmarenom útoku na letisku v Lipsku. Podvečer prípad zasadila do širšieho rámca rumunská televízia Pro TV — a zároveň pomenovala, kde tá paralela končí.

Čo podľa vyšetrovateľov robil

SRI uvádza, že muž bol pod dohľadom od februára 2026 a že išlo o rozsiahle vyšetrovanie pokusov o diverzné činy. Konkrétne mal vyhotovovať fotografie a videozáznamy komunikačných centier, národných vojenských základní využívaných spojencami NATO, sídiel inštitúcií rumunského systému obrany a verejného poriadku a prvkov kritickej infraštruktúry. Digi24 ↗

Prokuratúra spresnila, čo z toho je predmetom obvinenia. Podľa komuniké DIICOT muž v období od februára do júla 2026 identifikoval, sledoval a zbieral informácie vojenského charakteru pod priamou koordináciou osoby, s ktorou udržiaval kontakt cez šifrované komunikačné aplikácie. Fotografie techniky rumunských a spojeneckých ozbrojených síl a pohybu personálu mal robiť pri vojenských objektoch v župách Kluž, Konstanca, Călărași a Ilfov a v Bukurešti. Prokuratúra zdôrazňuje, že obvinený požíva prezumpciu neviny. Návrh na tridsaťdňovú väzbu má posúdiť Odvolací súd v Bukurešti — zatiaľ teda ide o zadržanie a návrh, nie o rozhodnutie súdu. HotNews ↗

Na akcii sa okrem SRI a DIICOT podieľali aj policajný útvar pre organizovaný zločin a vojenská spravodajská služba ministerstva obrany. SRI výslovne uvádza aj spoluprácu so zahraničnými partnerskými službami. Pro TV ↗

Tretí zverejnený prípad za tri roky

Na tomto prípade je pozoruhodné, že rumunské služby ho opisujú ako pokračovanie série, nie ako ojedinelý incident. SRI hovorí o „vzorci konania podobnom tomu, aký na území európskych štátov používajú siete sabotérov koordinované subjektmi z Ruskej federácie", a odkazuje na prípady zmarené v Rumunsku v rokoch 2024 a 2025. Adevărul ↗

Obidva staršie prípady sú doložené vlastnými komuniké služby. V lete 2024 zadržali rumunské orgány na základe informácií SRI kolumbijského občana Luisa Alfonsa Murilla Diosu — prišiel do Rumunska koncom júla a 30. júla ho zadržali, keď podrobne dokumentoval okolie skladu recyklovateľných materiálov v Bragadiru neďaleko objektov kritickej infraštruktúry. Služba vtedy opísala mechanizmus podrobnejšie, než to robí dnes: sprostredkovateľ verbuje na online platformách, vopred zaplatí cestu aj ubytovanie a cez šifrované aplikácie zadá typ misie, destináciu a ciele, pričom vykonávateľ musí priebežne posielať fotografie ako dôkaz, že postupuje podľa pokynov. Z tohto opisu sa v dnešnom komuniké opakuje riadenie cez sprostredkovateľa a šifrovaná komunikácia. O verbovaní, platbách za cestu ani o priebežnom reportovaní dnešné vyhlásenie nehovorí. SRI ↗

Druhý prípad je čerstvejší a konkrétnejší. Medzi 14. a 15. októbrom 2025 SRI podľa vlastného vyhlásenia identifikovala dvoch ukrajinských občanov, ktorí mali pod priamou koordináciou predstaviteľov ruských tajných služieb podpáliť pobočku ukrajinskej kuriérskej firmy Nova Post v Bukurešti. Na pobočke podali dve zásielky so zápalnou náložou a službe sa ich podarilo nájsť a zneškodniť skôr, než sa aktivovali. Predbežná expertíza podľa služby ukázala použitie termitu a dusičnanu bárnatého s možnosťou diaľkového odpálenia. SRI ↗

Spoločné pre všetky tri je len to, že ich SRI pripisuje jednej sieti riadenej z Ruska. Vo forme riadenia sa už líšia: pri Kolumbijčanovi aj pri dnešnom prípade služba hovorí o sprostredkovateľovi, pri Nova Post o priamej koordinácii predstaviteľmi ruských služieb. Líši sa aj štátna príslušnosť zadržaných — Kolumbijčan, dvaja Ukrajinci, teraz ruský občan usadený v krajine. Služba k tomu dodáva, že Rusko „naďalej využíva osoby zo zraniteľných kategórií". Tri prípady sú príliš málo na to, aby sa z nich dal odvodiť trend, a nič v zverejnených materiáloch nevysvetľuje, prečo sa profil zadržaných mení.

Antonovy sú bod, kde sa to podobá Lipsku

Z lokálneho rámca prípad vystupuje jedným detailom — typom cieľa. SRI píše, že muž mal na pokyn sprostredkovateľa dokumentovať objekty strategického vojenského záujmu „vrátane ukrajinských nákladných lietadiel Antonov počas ich prítomnosti na rumunskom území". O rovnaký typ stroja išlo pri zmarenom útoku na letisku Lipsko/Halle 4. augusta, z ktorého Nemecko začiatkom septembra obvinilo Rusko. Ide o podobnosť uvádzaných cieľov — zverejnené komuniké SRI spojenie s lipským prípadom neuvádza a paralelu urobili rumunskí novinári. HotNews ↗

Pro TV paralelu v utorok podvečer rozpísala aj s jej hranicami. Stanica s odvolaním na News.ro pripomína, že v Lipsku našli 4. augusta pri ukrajinskom nákladnom Antonove dron s výbušninou a rozbuškou a vyšetrovatelia neskôr identifikovali tretí dron a približne 50 gramov látky, o ktorej sa predpokladá, že ide o vojenskú trhavinu RDX. Letisko Lipsko/Halle je pritom logistickým uzlom NATO aj operačnou základňou pre viacero strojov An-124 spoločnosti Antonov Airlines. Redakcia zároveň výslovne píše, že dostupné informácie zatiaľ nedokazujú, že by operácie v Nemecku a Rumunsku riadila tá istá bunka alebo tí istí koordinátori — zhoda je v type cieľa. Líši sa aj fáza: v Lipsku sa podľa nej sledovanie už prekročilo, v Rumunsku sa operácia zastavila pri prieskume. Stávku vidí Pro TV v tom, že An-124 je jeden z mála typov schopných rýchlo prepraviť ťažkú vojenskú techniku na veľké vzdialenosti, takže ich vyradenie alebo obmedzenie prístupu na európske letiská by zasiahlo ukrajinskú logistiku aj presuny spojencov. Pro TV ↗

Prečítajte si tiež: Moskva odvetila za Lipsko zatvorením konzulátu v Petrohrade. Vyšetrovacia stopa vedie do severného Srbska

Konstanca, jedna zo štyroch menovaných žúp, je prístavným uzlom pre pomoc Ukrajine a leží v nej aj letisko Mihail Kogălniceanu, asi 26 kilometrov od mesta. Jeho vojenskú časť Rumunsko rozširuje približne za 2,5 miliardy eur na plochu okolo 2 800 hektárov, aby pojala okolo desaťtisíc príslušníkov ozbrojených síl aj s rodinami — má z nej byť jedna z najväčších spojeneckých základní v Európe. Komuniké však hovorí len o župách, nie o konkrétnych objektoch, takže z neho nevyplýva, že obvinený fotografoval práve túto základňu. The War Zone ↗

Rumunsko je pritom pod tlakom aj priamo. Dvadsiateho augusta zneškodnili rumunské sily námorný dron neďaleko plošiny plynového projektu Neptun Deep a Bukurešť z incidentu obvinila Rusko. AGERPRES ↗

Prečítajte si tiež: Rumunsko zničilo dron pri plošine projektu Neptun Deep. Ten má z krajiny spraviť najväčšieho producenta plynu v EÚ

Limity tohto pohľadu

Celý obraz stojí na vyhláseniach dvoch rumunských štátnych orgánov. Rumunské médiá, ktoré tému pokryli — Digi24, HotNews, Adevărul aj Pro TV — stavajú prevažne na komuniké SRI a DIICOT. Obvinený je nevinný, kým súd nerozhodne inak, a jeho meno ani meno údajného sprostredkovateľa zverejnené neboli.

Otvorená je aj otázka, čo presne malo byť tou sabotážou. Komuniké hovorí o zbere informácií a fotodokumentácii, teda o prípravnej fáze. SRI tvrdí, že prijaté opatrenia viedli k zabráneniu sabotážnej akcie, ale konkrétny plánovaný útok — čas, miesto, prostriedok — v zverejnených materiáloch nie je. Prokuratúra skutok kvalifikovala ako pokus o akty diverzie. Či táto kvalifikácia obstojí, ukáže až súdne konanie, nie komuniké.

A nie za každou sabotážou v Nemecku je ruská stopa — to je dôvod na opatrnosť aj tu. V ten istý deň zadržala nemecká polícia pri elektrárni neďaleko Aachenu 48-ročného muža podozrivého zo série útokov na rozvodne v Severnom Porýní-Vestfálsku, Brandenbursku a Sasku. Podľa ZDF sa mal v listoch, ktorými sa k činom hlásil, odvolávať na ničenie životného prostredia fosílnou výrobou elektriny, a úrady zatiaľ nezverejnili nič, čo by nasvedčovalo, že Rusko riadi aj takýchto ľavicovoextrémistických aktérov. Nemecký BKA pritom napočítal do konca augusta vyše 165 podozrení zo sabotáže — za celý rok 2025 ich bolo vyše 320 — plus vyše tisíc pozorovaní dronov nad kritickou infraštruktúrou či vojenskými objektmi. Vlna je teda reálna, autorstvo v nej ale jednotné nie je. ZDF heute ↗

Čo sleduje hotinfo