Španielske služby sledujú pochod za oslobodenie Ceuty. Má byť tri dni pred marockými voľbami

Španielska polícia, Guardia Civil a spravodajská služba CNI sledujú výzvu, ktorá sa od 4. septembra šíri najmä z marockých účtov na sociálnych sieťach a zvoláva na nedeľu 20. septembra „ľudový pochod" za oslobodenie Ceuty, Melilly a španielskych ostrovčekov pri marockom pobreží. Plagát v arabčine neuvádza organizátora, trasu ani povolenie. Dátum pritom zapadá do politicky citlivého okna: marocké parlamentné voľby sú 23. septembra a oficiálna kampaň beží od 10. do 22. septembra, takže pochod pripadá na jej predposledný deň.

Plagát, ktorý nikto nepodpísal

Analytická platforma Monitor Disinfo vydala 4. septembra správu s názvom „Ceuta, cieľ 20-S" a upozornila v nej na sieť správ, ktoré žiadajú „oslobodenie" oboch miest aj neobývaných ostrovčekov, ktoré Španielsko drží pri marockom pobreží. Za obdobie zvýšeného rizika označuje 10. až 23. september. Niektoré verzie výzvy hovoria o „miliónových pochodoch" vo viacerých marockých mestách, marocké médiá spomínajú „pochod hnevu" v Rabate smerom k španielskemu veľvyslanectvu. El Español ↗

Práve neurčitosť plagátu je podľa analýzy jeho hlavná vlastnosť. Keďže neuvádza, kto pochod zvoláva ani kadiaľ by mal ísť, dá sa použiť na čokoľvek — od protestu pred ambasádou po tvrdenie, že sa chystá hromadný prechod hranice. Dôkaz o tom, že za kampaňou stojí marocký štát, alebo že existuje konkrétny plán útoku na hranicu, analytici neuvádzajú. Za pravdepodobnejší cieľ považujú ovplyvnenie toho, ako hranicu vníma španielska verejnosť.

Španielske zložky to napriek tomu berú vážne. Podľa vojenských, policajných a spravodajských zdrojov výzvu sledujú Generálne komisárstvo pre cudzincov a hranice, spravodajská služba CNI, vojenská spravodajská služba CIFAS a informačné služby polície aj Guardia Civil. „Sú na tom, budeme to kontrolovať," znie citovaná formulácia. Sledovanie má zistiť, aký je reálny dosah výzvy, kto ju šíri a či existuje koordinácia, ktorá by ju preniesla zo sietí do ulíc. El Español ↗

Kalendár, ktorý pochodu dáva zmysel

Okno, ktoré analytici vyznačili, sa takmer presne kryje s marockou volebnou kampaňou. Voliči 23. septembra rozhodnú o obsadení 395 kresiel Snemovne reprezentantov a oficiálna kampaň trvá od 10. do 22. septembra. Ohlásený pochod tak nespadá do politicky prázdneho času, ale do najhustejšej časti kampane.

Tomu zodpovedá aj to, kde zaznel zatiaľ najtvrdší marocký výrok. Minister verejných prác a vody Nizar Baraka ho predniesol na mítingu strany Istiqlal, ktorej je generálnym tajomníkom. „Čo máme povedať našej susedke Španielsku po tom, čo sa stalo v Ceute? Povedali nám, že to považujú za poškodenie svojej národnej bezpečnosti," vyhlásil a pokračoval: „Hovoríme to úprimne: Španielsko je pre nás zásadný partner, ale neustúpime ani o jedinú piaď nášho národného územia." El Mundo ↗

Baraka je tretí marocký minister, ktorý za posledné týždne nárok zopakoval. Pre španielskeho čitateľa je to gradácia, pre marockého voliča môže fungovať ako mobilizačná predvolebná téma. To sú dve rôzne čítania toho istého výroku a rozdiel medzi nimi je podstatnejší než samotná veta.

Prokuratúra hovorí o mieri a nezávislosti štátu

Súbežne sa mení právny rámec, v ktorom Španielsko o júlovom vstupe uvažuje. Šéf prokuratúry Audiencia Nacional Jesús Alonso si prípad prevzal osobne a navrhol, aby ho vyšetroval práve tento súd. Argumentuje tým, že „podstatná časť fázy plánovania, mobilizácie, logistickej koordinácie, digitálneho šírenia a prípadného strategického riadenia sa mala odohrať na marockom území", kým následky nastali na španielskom. Španielsky zákon o súdnej moci dáva Audiencia Nacional príslušnosť pre činy spáchané mimo územia štátu. El Mundo ↗

Prokuratúra menuje ako možné trestné činy napomáhanie nelegálnej migrácii, usmrtenie a ublíženie na zdraví z hrubej nedbanlivosti a organizovanú zločineckú skupinu. Zároveň pripúšťa, že vyšetrovanie bude musieť určiť, či nešlo aj o činy proti „kolektívnym právnym statkom, ako je mier alebo nezávislosť štátu". To je formulácia, ktorá udalosť posúva z migračnej agendy do bezpečnostnej. Prokurátor súčasne požiadal sudkyňu o čiastočné utajenie spisu. El País ↗

Papier z roku 1992, ktorý zostal nepoužitý

Zatiaľ najkonkrétnejšia vec, ktorá sa v španielskej debate objavila tento týždeň, je stará dohoda. Text zaberá dve strany úradného vestníka z 25. apríla 1992, podpísal ho vtedajší minister zahraničia Francisco Fernández Ordóñez za vlády Felipeho Gonzáleza a v Maroku ešte vládol Hassan II. Podľa nej sa žiadosť o readmisiu ľudí, ktorí prišli nelegálne z marockého územia, mala podať „do desiatich dní od nelegálneho vstupu". El Español ↗

Dohoda stále platí a v kombinácii s európskym paktom o migrácii a azyle by podľa denníka umožnila vrátiť veľkú časť ľudí, ktorí 30. a 31. júla prešli do Ceuty. Nestalo sa tak. Dôvod, ktorý text uvádza, nie je právny, ale prevádzkový: chýbali ľudia a prostriedky na to, aby sa desaťdňová lehota stihla. Platí pritom aj obmedzenie, ktoré sa lehotou obísť nedá — maloletí a zraniteľné osoby sa nedajú vracať hromadne, a práve medzi nimi je časť osôb, pri ktorých sa spor dodnes vedie.

Madrid hľadá odpoveď v Bruseli, nie v Rabate

Sánchez medzitým ohlásil, že sa bude usilovať o štatút najvzdialenejšieho regiónu Európskej únie pre Ceutu. Odpoveď prišla z miesta, odkiaľ ju vláda zrejme nečakala. Kanárske ostrovy, jediný španielsky región s týmto štatútom, ho ústami hovorcu Alfonsa Cabella označili za „efektizmus" a „takticizmus". Argument je vecný: štatút je definovaný v európskych zmluvách, viaže sa na štrukturálne danosti ako vzdialenosť od kontinentu a rozhoduje o ňom Brusel. „To, čo Pedro Sánchez ohlasuje, ani nie je v jeho kompetencii, musel by o tom ísť rokovať do Bruselu," povedal Cabello. eldiario.es ↗

Európska stopa má aj druhú, praktickejšiu vetvu. Z Ceuty znie požiadavka na trvalejšiu prítomnosť Frontexu, agentúra však v tom istom čase presúva lode, medzi nimi španielske a litovské, do Lamanšského prielivu. El Español ↗

Čo z toho číta zahraničie a čo domáca verejnosť

Najpriamejšie si Ceutu preložil do vlastnej politiky maďarský premiér Péter Magyar. Jeho vláda predĺžila opatrenie, ktoré malo vypršať 7. septembra, a hranice tak zostanú uzavreté do 31. decembra 2026. Zdôvodnil to práve Ceutou: podľa neho ukázala, ako rýchlo sa dajú presmerovať migračné trasy a že „aj najmenšia legislatívna zmena môže vytvoriť trhliny v ochrane vonkajších hraníc Európy". Maďarsko pritom stále platí únijnú pokutu milión eur denne za svoju azylovú politiku a Magyar to označuje za nespravodlivé, keďže podľa neho stráži aj vonkajšiu hranicu Únie. G4Media ↗

Švajčiarska NZZ sa pýta priamočiarejšie, totiž či je Ceuta „búrka navyše", ktorá ukončí éru Pedra Sáncheza. NZZ ↗

Doma sa medzitým posunula nálada. Podľa prieskumu agentúry SocioMétrica pre El Español by 53,8 percenta Španielov prerušilo vzťahy s Marokom, kým Rabat nároky neodvolá, ďalších 27,7 percenta žiada aspoň formálny protest a len 12,4 percenta je za to nechať vyhlásenia bez odpovede, aby sa napätie nestupňovalo. Osemdesiatsedem percent opýtaných si myslí, že Maroko vstup do Ceuty kontrolovalo a vie s hranicou narábať podľa vôle — a tento názor podľa denníka neodlišuje voličov podľa straníckej príslušnosti. El Español ↗

Limity tohto pohľadu

Väčšina detailov v tomto texte pochádza z denníka El Español, ktorý je voči Sánchezovej vláde dlhodobo kritický a prieskum, ktorý citujeme, si sám objednal. To neznamená, že čísla neplatia, ale znamená to, že výber otázok aj rámec sú jeho. Monitor Disinfo je súkromná platforma, nie štátna inštitúcia, a jej správa hovorí o riziku, nie o preukázanom pláne — sami analytici upozorňujú, že dôkaz o štátnej réžii kampane nemajú.

Opatrnosť si žiada aj slovník. Výzva na sieťach nie je to isté ako ohlásený pochod s organizátorom, a ani jedno nie je to isté ako marocká štátna politika. Marocká vláda sa k pochodu nevyjadrila. Zároveň platí opak toho istého: ministerské výroky o „ani piadi územia" padli pred voľbami, čo je dôvod brať ich ako predvolebnú rétoriku, ale nie dôvod tváriť sa, že nezazneli.

Čo sleduje hotinfo

Fotografia: hraničný plot medzi Ceutou a Marokom pri Benzú, ktorý pokračuje do mora. Autor Mario Sánchez Bueno, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 2.0.