Švédsko pošle do Fínska stíhačky Gripen a vojnové lode. Prekvapenie, na ktoré sa zákony písali šesť rokov

Švédsko sa zapojí do dohľadu nad fínskym územím stíhačkami a plavidlami námorníctva. Ministerstvá obrany oboch krajín to v piatok predpoludním oznámili takmer súčasne a zhodne uviedli, že spolupráca má zlepšiť fínsku schopnosť odhaliť a zneškodniť drony, ktoré na fínske územie zablúdili v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine. Že pôjde o stíhačky Gripen a vojnové lode hliadkujúce pri rusko-fínskej hranici, oficiálne vyhlásenia neuvádzajú, tú časť priniesla zo svojich zdrojov švédska verejnoprávna SVT. V sobotu Gripeny a korvetu potvrdil menovite švédsky minister obrany a doplnil, že nasadenie potrvá minimálne do konca roka 2026. Fínsky prezident Alexander Stubb zároveň spochybnil, že by Fínsko o vojenskú pomoc požiadalo — na rozdiel od vlastného ministra obrany.

Čo oznámili ministerstvá a čo k tomu dodala SVT

Spoločné vyhlásenie je stručné a nepomenúva ani jeden typ techniky. Fínske aj švédske ministerstvo obrany v ňom píšu, že obe krajiny spoločne posilnia dohľad nad územnou celistvosťou Fínska a jej ochranu na podporu odstrašenia a obrany NATO, pričom pôjde o doplnok k fínskym národným opatreniam proti nedávnym prienikom dronov. Fínske ministerstvo obrany ↗

Konkrétnejšie znenie získal od fínskeho rezortu denník Ilta-Sanomat. Podľa neho sa Švédsko zapojí do dohľadu nad územnou celistvosťou Fínska stíhačkami vzdušných síl a plavidlami námorníctva, pričom dozor nad územím zostane aj naďalej pod fínskym velením a v medziach fínskeho zákona o územnom dohľade. Ilta-Sanomat ↗

Že pôjde konkrétne o stíhačky Gripen a vojnové lode a že majú hliadkovať pri hranici s Ruskom, v oficiálnych vyhláseniach nie je. Túto informáciu priniesla švédska verejnoprávna SVT s odvolaním sa na vlastné zdroje a dodala, že ak by počas jesene vznikla potreba, do Fínska by mohli zamieriť aj protidronové jednotky švédskej armády. SVT ↗

V sobotu obe otázky, ktoré vo vyhlásení chýbali, zodpovedali samotní ministri. Švédsky minister obrany Pål Jonson potvrdil agentúre Reuters, že pôjde o Gripeny a korvetu a že švédski vojaci sa budú na dohľade nad fínskym územím podieľať minimálne do konca roka 2026. Fínsky Ilta-Sanomat spresnil, že ide o korvety triedy Visby. Údaje, ktoré mala pôvodne len SVT z vlastných zdrojov, tak majú oficiálne potvrdenie. (Interfax Ukraine ↗, Ilta-Sanomat ↗)

Podľa SVT o vojenskú pomoc požiadala fínska vláda a švédska o nej následne rozhodla. Verejnoprávna Yle, ktorá sa v tomto bode odvoláva na SVT, uviedla, že hliadkovanie sa má začať v najbližšom čase. Yle ↗

V tom, či Fínsko o pomoc požiadalo, si však fínsky prezident a jeho minister obrany protirečia. Alexander Stubb povedal denníku Ilta-Sanomat, že označenie „žiadosť o vojenskú pomoc" je „definične možno trochu pochybná formulácia" — podľa neho ide o prehĺbenie obrannej spolupráce, ktorá beží od konca 90. rokov. Minister obrany Antti Häkkänen pritom tomu istému denníku v piatok povedal, že Fínsko o vojenskú pomoc požiadalo a rokovalo sa o nej posledné mesiace. Rovnako to opísal aj Jonson, ktorý hovorí o odpovedi na fínsku žiadosť. Denník dodáva, že Stubba spovedal skôr, než videl ministrove vyjadrenia. (Ilta-Sanomat ↗, Interfax Ukraine ↗)

Stubb zároveň odmietol, že by nasadenie súviselo s očakávanými ruskými krokmi. „Nesúvisí. Obranu plánujeme na dlhú trať a ak sa nemýlim, aj toto sa pripravovalo takmer desať rokov," povedal. Dúfa, že sa k spolupráci časom pridajú aj ostatné severské krajiny. (Ilta-Sanomat ↗)

Drony, ktoré zablúdili cez hranicu

Oficiálny dôvod je pomenovaný pomerne presne. Nejde o ruský útok, ale o drony, ktoré na fínske územie zablúdili. SVT ich rozdeľuje do dvoch kategórií, ukrajinské drony, ktoré skončili na fínskej strane hranice, a ruské narušenia vzdušného priestoru. Fínsko podľa stanice počas tohto roka opakovane čelilo vzdušným hrozbám, pre ktoré museli letiská dočasne zatvárať. SVT ↗

Oba typy incidentov sme za posledné dva týždne pokrývali. Štrnásteho augusta stíhačky NATO zostrelili dron nad Lotyšskom a Fínsko v reakcii obmedzilo leteckú aj lodnú dopravu. O týždeň neskôr si Helsinki predvolali ruského veľvyslanca pre podozrenie, že fínsky vzdušný priestor nad Fínskym zálivom narušil ruský prieskumný Iľjušin Il-20.

Prečítajte si tiež: NATO zostrelilo dron nad Lotyšskom, Fínsko obmedzilo dopravu a Fínsko preveruje možný vstup ruského lietadla do vzdušného priestoru

Prekvapenie so šiestimi rokmi príprav

Ilta-Sanomat správu nadpísal slovom „prekvapenie", k veci však pripomína dva staršie dokumenty. V roku 2020 dostala švédska vláda právomoc rozhodnúť o vyslaní švédskych ozbrojených síl na pomoc Fínsku, aby zabránili narušeniam fínskeho územia. O dva roky neskôr vytvorila fínsko-švédska dohoda o hostiteľskej krajine ďalšie podmienky pre spoluprácu práve pri územnom dohľade a ochrane územnej celistvosti. Ilta-Sanomat ↗

Obe rozhodnutia pritom predchádzali vstupu oboch krajín do NATO. Fínsko sa členom aliancie stalo v apríli 2023, Švédsko v marci 2024. Prekvapením, ktoré Ilta-Sanomat pomenoval, teda nie je právna možnosť takejto operácie, ale jej načasovanie.

Fínsky prezident Alexander Stubb reagoval na sieti X vetami, ktoré ukazujú, ako spoluprácu rámcujú Helsinki. „Sever tvorí jeden celok. Môžeme si navzájom dôverovať a spoločne sme silnejší. Spolupráca podporuje aj odstrašenie a obranu NATO. Ďakujem, Švédsko. Spoločne." Yle ↗

Fínsky minister obrany Antti Häkkänen vo vyhlásení stavia krok do už existujúcej línie. „Spolupráca vzdušných a námorných síl je už dlho neoddeliteľnou súčasťou našej dvojstrannej a severskej spolupráce, takže je prirodzené posunúť sa k spolupráci pri dohľade nad územnou celistvosťou a jej ochrane, plne v súlade s prácou, ktorá sa robí v NATO," uvádza sa v správe fínskeho rezortu. Fínske ministerstvo obrany ↗

Švédsky minister obrany Pål Jonson vo vyhlásení volí opatrnejší tón a nasadenie nikde nepomenúva. „Ako spojenci sa zhodujeme na tom, že musíme zabezpečiť silné a schopné odstrašenie a obranu v našom regióne a na východnom krídle NATO. Neustále rozvíjame našu schopnosť konať spoločne so spojencami a posudzujeme svoje možnosti účinne prispieť," uvádza sa vo vyhlásení švédskej vlády. Regeringen.se ↗

Lietadlá presunúť viete, strely nie

V ten istý deň priniesol Helsingin Sanomat správu agentúry AP o zásobách, na ktorých takáto obrana v konečnom dôsledku stojí. Ide o sporné tvrdenie, ktoré americká armáda odmieta. Počet amerických protivzdušných striel v Európe podľa dvoch nemenovaných amerických obranných predstaviteľov a predstaviteľa NATO klesol pod kritickú hranicu. Dôvodom má byť vojna, ktorú vo februári začal prezident Donald Trump proti Iránu, a s ňou spojený presun zásob z Európy na Blízky východ. Helsingin Sanomat ↗

Nedostatok sa podľa predstaviteľa NATO týka najmä rakiet Patriot. Ak by Rusko zaútočilo raketami napríklad na vojenský cieľ alebo elektráreň, aliancia by sa podľa zdroja agentúry mohla dostať do podobnej situácie ako Ukrajina a musela by prijímať jeden úder za druhým. Plukovník americkej armády Martin O'Donnell však agentúre tvrdenie o kriticky nízkych počtoch Patriotov v Európe poprel. Helsingin Sanomat ↗

Fínsky expert na protivzdušnú obranu, plukovník vo výslužbe Esa Kelloniemi, v skoršom rozhovore pre Helsingin Sanomat odhadol, že potreba striel pravdepodobne prevyšuje americké výrobné kapacity aj v prípade, že zásoby v skladoch sú. „Patrioty majú okrem iného aj Nemecko, Holandsko, Španielsko, Grécko, Poľsko a Švédsko, ale nie obrovské množstvá," povedal. Prvý európsky závod na výrobu rakiet Patriot sa má podľa NATO otvoriť v Nemecku v septembri. Helsingin Sanomat ↗

Rozdiel medzi oboma správami je v tom, čo sa dá presunúť rozhodnutím vlády. Stíhačky a lode Švédsko má a poslať ich vie v priebehu dní. Zásoby protivzdušných striel sa takto presúvať nedajú, tie treba najprv vyrobiť. Aj počet samotných lietadiel je pritom konečný, maďarské letectvo napríklad po augustovej havárii pri Szolnoku zostalo so sedemnástimi Gripenmi.

Prečítajte si tiež: Po havárii pri Szolnoku zostalo Maďarsku 17 Gripenov

Slovenské a české médiá zatiaľ o švédskom nasadení nepísali, hoci oba incidenty, ktoré k nemu viedli, pokrývali agentúry aj denníky. Chýba zatiaľ práve odpoveď na ne.

Čo sleduje hotinfo