Nosový otvor bol o vyše tretinu širší než u ostatných
Pozostatky vykopali už v roku 2019 na pohrebisku Sanzhiyuan pri meste Sanmenxia v provincii Henan. Je v ňom 299 hrobov, z toho 213 historických. Počítačová tomografia ukázala, že žene odstránili časť nosových kostí aj jemné štruktúry vo vnútri nosa, kým okolité kosti tváre a predné zuby ostali nedotknuté. Úraz ani pád preto autori za pravdepodobné vysvetlenie nepovažujú. Der Spiegel ↗Rozmer to podopiera aj číselne. Otvor pre nos mal u nej 34,35 milimetra, teda približne o 35 percent viac než priemerných 25,39 milimetra u ostatných žien z toho istého cintorína. La Brújula Verde ↗
„Najpravdepodobnejším dôvodom znetvorenia strednej časti tváre bola trestná amputácia nosa," uzatvára tím. Okraje poškodených kostí boli totiž hladké a prestavané — nové kostné tkanivo dokáže narásť len v živom tele a trvá to týždne až mesiace. Podľa autorov to znamená, že žena zákrok neprežila o dni, ale o roky, a že sa o ňu niekto musel postarať. Phys.org ↗
Pochovali ju tvárou k zemi ako jedinú
Zo všetkých pochovaných na tomto pohrebisku bola jediná, ktorú uložili tvárou k zemi, a jediná so znetvorenou tvárou. Autori to čítajú ako ďalší znak trestu a spoločenského vylúčenia, nie ako náhodu. Phys.org ↗Izotopová analýza jej kostí ukázala stravu založenú na prose s malým podielom živočíšnych bielkovín. Podľa autorov teda pravdepodobne patrila k bežnému obyvateľstvu, nie k šľachte — na rozdiel od dvoch mužov s amputovanými nohami, ktorých rovnaké pracoviská opísali v roku 2024. Phys.org ↗
Raz ho zrušili, Mongoli ho vrátili
Odseknutie nosa patrilo medzi takzvaných päť trestov spolu s tetovaním tváre, amputáciou nohy, kastráciou a popravou. Cisár Wen z dynastie Chan ich roku 167 pred naším letopočtom zrušil a nahradil bitím a nútenými prácami, za odrezanie nosa stanovil tristo úderov. Od dynastie Suej sa ustálila pätica, v ktorej mrzačenie nefiguruje: dva stupne bitia, nútené práce, vyhnanstvo a smrť. Wikipédia ↗Neznamenalo to však, že mrzačenie z čínskeho práva zmizlo natrvalo. Kronika Dejiny dynastie Jüan zaznamenáva v roku 1336 edikt, ktorý ho pre krádež dobytka vracia a stupňuje podľa ukradnutého zvieraťa: kto vzal vola alebo koňa, prišiel o nos rovno. Pri osloch a muliciach stačil druhý priestupok — po prvom nasledovalo tetovanie na čele, po druhom už nos. Pri ovciach a ošípaných bola cesta dlhšia: tetovanie na krku, pri opakovaní ďalšie tetovanie a nos až pri treťom priestupku. Kto sa previnil ešte aj potom, mal byť popravený. Dejiny dynastie Jüan ↗
Kostra spadá presne do tohto okna. Prečo bola žena potrestaná, sa z kostí zistiť nedá — edikt sám o sebe jej previnenie nedokladá.
Aký rozsah mohlo mrzačenie kedysi mať, opisujú chanské Rozpravy o soli a železe z 1. storočia pred naším letopočtom. V debate o tom, či štát udržiava poriadok mravmi alebo trestami, tam učenci vyčítajú čchinskej vláde, že „odrezané nosy napĺňali koše a odseknuté chodidlá vozy". Je to však neskoršia rétorická kritika, nie súdobé sčítanie. Rozpravy o soli a železe ↗
Rovnaké pracoviská našli pred dvoma rokmi amputované nohy
Štúdiu vedie Zhou Yawei zo Zhengzhouskej univerzity spolu s archeologickým ústavom v Sanmenxii a Texaskou A&M univerzitou. Vyšla online v časopise Journal of Archaeological Science: Reports a je zaradená do novembrového čísla. Phys.org ↗Tie isté pracoviská stoja aj za prácou z roku 2024 o dvoch mužoch z obdobia Východnej Čou, ktorí zomreli pred 2300 až 2500 rokmi. Každému z nich odstránili chodidlo spolu s asi pätinou predkolenia, čo zodpovedá trestu zvanému jüe. Americkým spoluautorom je v oboch prípadoch antropológ Qian Wang z Texaskej A&M univerzity. Aj kosti tých dvoch mužov sa zahojili, takže zákrok prežili o dlhé roky. Phys.org ↗
*Ilustračná fotka: Múzeum mesta Sanmenxia v čínskej provincii Henan. V tomto meste leží pohrebisko Sanzhiyuan a sídli tu archeologický ústav, ktorý je spoluautorom štúdie. Autor: Windmemories / Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.*







