Island hlasuje 29. augusta o rokovaniach s EÚ. Merania sú na hrane, na ostrove beží cvičenie so scenárom článku 5

Islanďania rozhodnú 29. augusta v referende o tom, či sa obnovia rokovania o vstupe do Európskej únie, zamrznuté od roku 2013. Nejde o hlasovanie o samotnom členstve — o tom by rozhodovalo až druhé referendum. Prieskumy sú vyrovnané a kampaň sa prekrýva s americko-islandským vojenským cvičením, ktoré na ostrove vrcholí v dňoch pred hlasovaním. Štyri dni pred termínom už predčasne hlasovalo okolo 35-tisíc ľudí, spor sa z rozpočtového čísla presunul na rybolov a jeden z odporcov sa domáha vyhlásenia referenda za neplatné.

Otázka je len o rokovaniach, nie o vstupe

• 25.08.Štyri dni pred hlasovaním nameral prieskum Maskíny 51,3 percenta za áno a 48,7 percenta za nie. Zbieral sa od 21. do 25. augusta a náskok áno-tábora sa proti júnu zmenšil zo 6,2 na 2,6 percentuálneho bodu — v júni to bolo 53,1 ku 46,9, koncom júla 53 ku 47 a 13. augusta 52,2 ku 47,8. Jednotlivé posuny sú v medziach štatistickej odchýlky, ale ich smer je za tri mesiace rovnaký: podiel tých, čo chcú povedať nie, rastie. Ide o podiely medzi tými, čo zaujali stanovisko. Vísir ↗Morgunblaðið ↗RÚV ↗
• 25.08.Čísla odvysielali naživo v treťom predreferendovom Pallborði a premiérka ich nazvala remízou. Kristrún Frostadóttir povedala, že „je to na nôž a je nemožné odhadnúť, ako to v sobotu dopadne“, a dodala, že práve preto vláda rozhodnutie „položila národu do lona“. Zopakovala, že výsledok bude rešpektovať a bude s ním pracovať nech dopadne akokoľvek, a vyzvala ľudí, aby prišli k urnám — účasť podľa nej výsledok zásadne ovplyvní. Za áno prišiel do panelu investor Jónas Hagan Guðmundsson zo združenia Já, til að sjá, ktorý si všimol, že náskok áno-tábora síce zostal, ale je menší; za nie predsedníčka Strany nezávislosti Guðrún Hafsteinsdóttir a šéf firmy Fenris Creations Hilmar Veigar Pétursson. Vísir ↗
• 25.08.Verejnoprávne RÚV v ten istý deň vydalo vysvetľovač s otázkou, čo sa stane po referende. Titulok „Áno, alebo nie“ pomenúva, čo doteraz v kampani chýbalo najviac: obe možné odpovede majú pokračovanie, o ktorom sa hovorilo málo. RÚV ↗
• 25.08.Pohľad zvonku kladie otázku naopak. Portugalské Expresso sa v deň prieskumu pýta, načo je Únia krajine, ktorá je bohatá, demokratická a bezpečná — teda presne tým jazykom, akým argumentuje islandský nie-tábor. Expresso ↗

• 25.08.Predčasne hlasovalo už okolo 35-tisíc ľudí a úrady predĺžili otváracie hodiny. Vyše 23-tisíc z nich pripadá na hlavné mesto a okolie. Sigríður Kristinsdóttir, sýslumaður čiže štátna úradníčka, ktorá hlasovanie v metropolitnej oblasti organizuje, hovorí, že účasť je vyššia než pri parlamentných aj prezidentských voľbách v roku 2024, a čaká čísla blízke prezidentským voľbám 2020, keď v hlavnom meste predčasne hlasovalo štyridsaťtisíc ľudí. Predčasné hlasovacie miesta v hlavnom meste sú preto až do piatka otvorené do deviatej večer. RÚV ↗
• 25.08.Jeden z odporcov sa domáha vyhlásenia referenda za neplatné. Realitný maklér Sigfús Aðalsteinsson, ktorý sa vlani zviditeľnil zhromaždeniami proti žiadateľom o azyl, sa v piatok obrátil na odvolaciu komisiu pre volebné veci. Spolu s Þrösturom Jónssonom a advokátom Logim Kjartanssonom tvrdia, že ministerka zahraničných vecí nemala právomoc hlasovanie vypísať. Ide o podanie jednotlivca, nie o krok niektorej z parlamentných strán, a Heimildin k nemu dodáva, že Sigfús sa v jarných komunálnych voľbách o mandát uchádzal neúspešne. Heimildin ↗
• 25.08.Odborový prieskum ukazuje, aký veľký je rozdiel medzi rokovaniami a členstvom. Viska, odborový zväz vysokoškolsky vzdelaných špecialistov, má medzi svojimi členmi 70 percent za pokračovanie rokovaní a 22 percent proti. Medzi tými, čo sa chystajú hlasovať, je to 78 ku 16. Pri otázke na samotný vstup do Únie sa však podpora prepadá na 45 percent, 34 percent je neistých a 21 percent proti. RÚV ↗
• 25.08.Spor prešiel do rodín. Kristján Vigfússon, spoluzakladateľ proeurópskeho hnutia Evrópuhreyfingin, bude hlasovať áno, jeho nevlastný syn Jökull Sólberg Auðunsson zo združenia Naľavo od EÚ bude hlasovať nie. Na jar ich na rodinných stretnutiach dvakrát či trikrát požiadali, aby spomalili. „Žartujem, že svoju lásku vyjadrujeme hádkou. Je to láska, počúvať ťa a hádať sa s tebou," hovorí Jökull. RÚV ↗

• 22.08.Eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kos pricestovala na Island priamo pred referendom. Islandskému Vísiru povedala, že „vašu krajinu považujeme za prirodzenú súčasť európskej rodiny" — teda najsilnejší signál z Bruselu, aký na ostrove pred hlasovaním 29. augusta zaznel Vísir ↗.
• 22.08.Konzervatívne Morgunblaðið kontruje hlavným argumentom odporcov. Podľa neho by prístupové rokovania uviedli Island do celkového „režimu čakania", teda by na roky zmrazili domáce rozhodovanie Morgunblaðið ↗.
• 22.08.Referendum sleduje aj vzdialenejšia Európa. Rumunský Digi24 vydal analýzu o tom, čo Islanďanov ženie k Únii — a hlavným faktorom je podľa nej vplyv Trumpových vyhlásení Digi24 ↗.

• 21.08.Deväť dní pred hlasovaním pustil Vísir k téme mladé krídla strán a spor sa zúžil na hypotéku. Podpredsedníčka Uppreisnu, mládežníckej organizácie proeurópskej Viðreisnu, María Malmquist argumentuje, že členstvo by zrazilo úroky a domácnostiam ušetrilo stotisíce korún mesačne: „Nevidím sa v tom, že by som si mohla vziať hypotéku a vstúpiť na trh s bývaním." Predseda mladých sociálnych demokratov Jóhannes Óli Sveinsson je za, ale žiada, aby dohoda ochránila islandských farmárov a domácu produkciu potravín. Vísir ↗
• 21.08.Odpoveď druhej strany nie je o peniazoch, ale o tom, kto rozhoduje. Bývalý poradca ministra a mladý člen Strany nezávislosti Steinar Ingi Kolbeins hovorí o vzdaní sa zvrchovanosti, keď európske právo prevýši islandské. Poslankyňa mestského zastupiteľstva za Pokrokovú stranu Magnea Gná Jóhannsdóttir upozorňuje na stratu vlastnej menovej politiky — Európska centrálna banka by podľa nej nereagovala na krízy, ktoré sú špecificky islandské, napríklad na kolaps rybích populácií. Vísir ↗

• 20.08.Vísir oslovil poslancov Alþingi a nie prevažuje nad áno — a časť sa odmieta vyjadriť vôbec. Deväť dní pred hlasovaním to je ďalší signál, že vyrovnané prieskumy nie sú štatistická náhoda, ale reálna nerozhodnosť aj v samotnom parlamente. Vísir ↗
• 20.08.Investigatívny Heimildin v tej istej chvíli vydáva vysvetľovač „Čo je vlastne Európska únia?" a opisuje ju ako „polievku ideálov, vlastných záujmov a strachu". To je samo o sebe údaj o kampani: deväť dní pred referendom o rokovaniach s Bruselom považuje islandská redakcia za potrebné vysvetliť čitateľom, o akej inštitúcii sa vlastne hlasuje. Heimildin ↗

Na hlasovacom lístku bude jediná otázka v znení „Má Island znovu začať prístupové rokovania s Európskou úniou?" s možnosťou áno alebo nie. Výsledok pritom nie je právne záväzný, ale poradný, ako výslovne uvádza oficiálna stránka referenda. Vláda oznámila, že sa ním bude riadiť. Predčasné hlasovanie sa otvorilo už 27. júla, primárne pre voličov v zahraničí a pre niektoré okresy. Þjóðaratkvæði 2026 ↗ Eunews ↗

Island požiadal o členstvo v roku 2009, po finančnej kríze, ktorá zrazila korunu a poslala tri najväčšie banky pod štátnu správu. Rokovania sa v roku 2013 pozastavili, keď sa k moci dostala koalícia agrárneho Framsóknarflokkurinn a konzervatívneho Sjálfstæðisflokkurinn, teda Pokrokovej strany a Strany nezávislosti, a tá žiadala referendum ešte pred ich obnovením. V roku 2015 vtedajšia vláda listom oznámila Bruselu, že sa Island už za kandidáta nepovažuje, no o právnej povahe toho kroku sa vedie spor doteraz. Rakúsky denník Kleine Zeitung to zhrnul stroho: do Únie sa s vejúcimi zástavami smeruje inak. Kleine Zeitung ↗

Krajina je pritom už dnes s Úniou zviazaná tesnejšie než väčšina kandidátov. Cez Európsky hospodársky priestor má prístup na jednotný trh a preberá väčšinu európskej legislatívy, patrí do schengenského priestoru, ale nie do colnej únie. Áno-tábor z toho robí hlavný argument: pravidlá platia aj tak, len o nich Island nespolurozhoduje. Nie-tábor tvrdí opak, že súčasné usporiadanie dáva ekonomické výhody bez straty kontroly nad rybolovom, pôdou a zdrojmi. Eunews ↗

Spor o päťdesiat miliárd

• 25.08.Kampaň sa z rozpočtového čísla presunula na rybolov. Ministerka zahraničných vecí Þorgerður Katrín Gunnarsdóttir v relácii Kastljós povedala, že ak na rokovania dôjde, jasný výsledok pri rybolove a poľnohospodárstve je pre vládu podmienka. „Toto sú všetko naše najkrajnejšie požiadavky, plné riadenie a kontrola nad naším systémom riadenia rybolovu a nad našou jurisdikciou," vyhlásila a dodala, že zmluvu, ktorá Islandu plnú kontrolu nezaručí, nepodpíše. RÚV ↗
• 25.08.Chce začať tými kapitolami, ktoré sa minule odložili. Pri prvom pokuse sa z tridsiatich troch kapitol otvorilo dvadsaťsedem a tie najťažšie zostali bokom. „Máme začať práve nimi. Máme hneď dostať jasno, ako ďaleko je Európska únia ochotná zájsť," hovorí ministerka. Odchod Británie z Únie podľa nej islandskú pozíciu posilnil, lebo islandské vody nesusedia s vodami členských štátov. RÚV ↗
• 25.08.Traja profesori práva obvinili Morgunblaðið, že prekrútilo ich posudok. Denník dal na titulnú stranu, že podľa nich pri vstupe nie sú možné žiadne výnimky, hoci v texte je to tvrdenie riaditeľky zväzu rybárskych firiem Heiðrún Lind Marteinsdóttir. Posudok si pritom objednal úrad predsedníčky vlády. „Nie je to v súlade s tým, čo je v posudku, a podľa nás ide o nedbalé a nepravdivé podanie, ktoré je spôsobilé zviesť diskusiu na scestie," hovorí dekan právnickej fakulty Gunnar Þór Pétursson. Trvalé výnimky sú podľa neho historicky doložené a dôvod, prečo výnimku z celej rybolovnej politiky nedostal nikto, vidí v tom, že o ňu nikto nepožiadal. RÚV ↗
• 25.08.Bývalá ministerka ponúka konkrétny model, ako by to mohlo dopadnúť. Katrín Júlíusdóttir, ministerka priemyslu a neskôr financií vo vláde, ktorá v roku 2009 o vstup požiadala, považuje trvalú výnimku z celej rybolovnej politiky za takmer vylúčenú. Za reálne však pokladá dohodnúť, že more okolo Islandu sa stane osobitným správnym územím pre rybolov. Opiera to podľa vlastných slov o tri veci: islandská jurisdikcia nesusedí s úniovou, únijná politika sa týka spoločných populácií rýb, ktoré Island so žiadnym členom nezdieľa, a kvóty sa v Únii delia podľa historického úlovku. Vísir ↗

Kampaň sa zlomila na jednom čísle. Hnutie Áfram Ísland, ktoré vyzýva hlasovať nie, dalo na zastávky a billboardy tvrdenie, že členstvo bude Island stáť päťdesiat miliárd islandských korún ročne. Premiérka Kristrún Frostadóttir to v rozhlasových správach odmietla s tým, že suma je bližšie k siedmim až ôsmim miliardám. Áfram Ísland si za svojím číslom stojí aj v tlačovej správe. Vísir ↗

V prvej panelovej debate Vísiru sa štyria predstavitelia oboch táborov navzájom obvinili, že od začiatku kampane hovoria nepravdu. Z áno-strany zaznelo, že nie-tábor klame, keď z hlasovania robí referendum o samotnom vstupe, hoci otázka na lístku znie inak. Moderátor v jednom momente poznamenal, že chvíľu hovorili každý o niečom inom, tak vzdialené boli ich dôrazy. Vísir ↗

Birgir Ármannsson, bývalý predseda islandského parlamentu za Sjálfstæðisflokkurinn a dnes spojený s hnutím Áfram Ísland, pridal procedurálny argument. Únia podľa neho v rokovaniach používa „salámovú metódu", ktorá by Islanďanom sťažila prípadné odstúpenie od žiadosti. Upozorňuje aj na ústavné zmeny, ktoré by vstup vyžadoval: právo prezidenta postúpiť zákon do referenda by nezmizlo, ale obmedzilo by sa. „Väčšina ľudských diel sa dá zvrátiť," dodáva pritom sám. Vísir ↗

Prieskumy jasnú odpoveď nedávajú a počas leta sa zbližovali. V júni namerala agentúra Maskína pre denník DV 44,5 percenta ľudí za obnovenie rokovaní a 39,4 percenta proti, pričom 14,6 percenta odpovedalo, že nevie. Medzi tými, ktorí zaujali stanovisko, to znamenalo tesnú prevahu áno. Júlové meranie Gallupu, ktoré si zadalo samo hnutie Áfram Ísland, už skončilo remízou 46 na 46 percent s ôsmimi percentami nerozhodnutých. Vísir k nemu dodáva, že stanovisko k otázke zaujalo iba 40 percent dotázaných, čo je nízke číslo. Rozdiely medzi tábormi sa tak celé leto držali v pásme štatistickej odchýlky. Vísir ↗ Vísir ↗

Kým sa hlasuje, ostrov hostí cvičenie aj so scenárom článku 5

- V ten istý večer píše Morgunblaðið o obavách z ruských ponoriek pri Islande. Bezpečnostná téma sa tak v posledných dňoch kampane vrátila do popredia súbežne s cvičením Norður-Víkingur. (Morgunblaðið ↗)

• 25.08.Debata sa štyri dni pred hlasovaním presunula na otázku, komu by Island vlastne zavolal. Expertka na medzinárodnú bezpečnosť Sóley Kaldal v diskusii Silfrið pripomenula, že po odchode americkej armády sa rýchlo ukázalo, aký optimistický bol predpoklad o severnom Atlantiku ako trvalej zóne pokoja. „Ak by chcel niekto Island zajtra vyradiť alebo ochromiť, prestrihol by podmorské káble alebo zaútočil na rozvodné siete. Ak sa to stane, komu chceme zavolať? Aké spojenia vtedy chceme mať?" Grynkewichove vyjadrenia podľa nej neohlasujú návrat stálej americkej posádky. RÚV ↗
• 25.08.Dvaja ekonómovia v tej istej relácii ukázali, prečo obrana nedáva jednoznačnú odpoveď ani jednému táboru. Gauti B. Eggertsson hovorí o zmiešaných pocitoch z amerického záujmu, keďže tá istá administratíva podľa neho hovorila o prevzatí Grónska a opakovane spochybnila zmysel NATO. Jón Helgi Egilsson argumentuje opačne: islandská obrana stojí na NATO a na obrannej zmluve s Washingtonom, a preto sa neoplatí prikláňať k jednej strane. „Nie je dobrá stratégia znižovať počet možností, keď rastie neistota," hovorí. RÚV ↗

Jedenásť dní pred referendom malo na Islande otvárací ceremoniál cvičenie Norður-Víkingur, spoločný americko-islandský nácvik obrany ostrova a severného Atlantiku, ktorý sa koná zvyčajne každý druhý rok. RÚV hlási jeho začiatok na 18. augusta, americké materiály kladú hlavný beh na 22. až 30. augusta, teda tesne pred hlasovanie. Je dvojdielne: podľa RÚV Spojené štáty nacvičujú reakciu na rastúcu hrozbu na základe obrannej dohody s Islandom a zvlášť postup po aktivácii článku 5, podľa ktorého útok na jedného člena aliancie znamená útok na všetkých. Cvičí sa konvenčná hrozba na zemi, na mori aj vo vzduchu, ale aj hybridné hrozby a sabotáž. Islandských účastníkov je takmer dvesto. Rozchádzajú sa aj zoznamy zapojených krajín: podľa RÚV sa okrem Islanďanov a Američanov pridali Nóri, Švédi, Dáni, Fíni, Nemci, Francúzi a Kanaďania, kým prehľad americkej 6. flotily, ktorá cvičeniu velí, uvádza odlišné zloženie a Švédov v ňom nemá. RÚV ↗ US Navy ↗

Na ostrov kvôli cvičeniu pricestoval Alexus Grynkewich, najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe. Krajina bez vlastnej armády od neho dostala jasný signál: Spojené štáty majú na vojenskej prítomnosti na Islande priamy záujem, a to pre obranu Severnej Ameriky aj celej aliancie. Zdôraznil pritom Arktídu, kde sa podľa neho protivníci NATO prejavujú čoraz viac. „Dnes sú takzvané ruské a čínske výskumné plavidlá na spoločných hliadkach. Všetci vieme, že tu nie sú preto, aby počítali papuchalky," povedal. RÚV ↗

Konkrétnu podobu dlhodobej výstavby podľa Grynkewicha ešte s vládou riešia. Ministerka zahraničných vecí Þorgerður Katrín Gunnarsdóttir ju však opísala pomerne presne: posilniť infraštruktúru v Keflavíku, v najbližších rokoch obnoviť štyri veľké radarové stanice na ostrove a rozšíriť prístav v Helguvíku. „To, čo robíme, je veľmi cenné a v prvej línii, ale znamená to zvýšené investície do obrany a bezpečnosti," dodala. Plánované investície idú do miliárd korún a má z nich vzniknúť základňa vybavená na rýchle a výrazné zvýšenie počtu vojakov a techniky. RÚV ↗

Je v tom vnútorná symetria, ktorú kampaň takmer nespomína. Tá istá ministerka, ktorá vedie obrannú výstavbu s Washingtonom a Bruselom, je zároveň predsedníčkou strany Viðreisn, teda jednej z dvoch proeurópskych strán vládnej koalície, ktorá hlasovanie o rokovaniach s Úniou vôbec vypísala.

Účty v lámanej islandčine

- Štátny kyberbezpečnostný tím sleduje falošné profily, veľkú vlnu však nevidí. CERT-IS podľa svojho riaditeľa Magniho R. Sigurðssona sleduje falošné profily, ktoré pod príspevkami k referendu píšu propagandistické komentáre. „Cieľom týchto botov je podporovať informačný chaos a pokúsiť sa ovplyvniť určité názory. Za nimi môžu byť jednotlivci, organizácie aj iné sily," hovorí. Zároveň však uvádza, že tím veľkú vlnu nezaznamenal, na rozdiel od obdobia pred komunálnymi voľbami, a situáciu sleduje spolu s analytickým odborom úradu národného policajného komisára. (Vísir ↗)

Ruské veľvyslanectvo v Nórsku vydalo prvé oficiálne vyjadrenie k islandskému referendu, a to v reakcii na otázku nórskeho denníka Aftenposten. Podľa vyhlásenia Rusko nemá záujem ovplyvniť výsledok hlasovania 29. augusta ani zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín. „Je zbytočné hľadať dôkazy tam, kde žiadne nie sú," stojí v ňom. Zároveň z pokusov o ovplyvňovanie obviňuje samotnú Európsku úniu. Vísir ↗

Islandské úrady pred zahraničným zasahovaním varovali už predtým. Aftenposten písal o účtoch, ktoré Islanďania nazvali „viðreisnarbotar", teda boty Viðreisnu: automatizované profily, ktoré pod príspevkami strany Viðreisn a pod príspevkom šéfa rybárskej technologickej firmy Vélfag zverejňovali kritiku a súčasne zaplavovali Þorgerður Katrín pochvalnými komentármi, často v skomolenej islandčine. Výkonná riaditeľka strany Svanborg Sigmarsdóttir obťažovanie nahlásila polícii už v máji a považovala za nepravdepodobné, že za účtami stoja skutoční ľudia. Ministerka ich označila za jasný príklad pokusov zo zahraničia ovplyvniť domácu diskusiu. RÚV ↗

Kto účty riadil, ostáva nedokázané. To je zároveň dôvod, prečo vyhlásenie ruského veľvyslanectva nič neuzatvára: je to stanovisko strany, voči ktorej smeruje časť verejných podozrení, nie výsledok vyšetrovania.

Limity tohto pohľadu

- Toto je posledná aktualizačná vlna tohto článku. Referendum je v sobotu 29. augusta a jeho výsledok, účasť aj to, čo bude nasledovať, pokryjeme v samostatnom článku — nie ďalším doplnením sem. Text tak zostáva snímkou kampane do jej posledného týždňa.

Text stojí prevažne na dvoch islandských redakciách, verejnoprávnom RÚV a spravodajskom portáli Vísir. Obe pokrývajú kampaň zvnútra, čo je výhoda pri detaile a nevýhoda pri odstupe. Prieskumové čísla uvádzame s výhradami vedome: najnovšie meranie si zadal jeden z kampaňových táborov a stanovisko v ňom zaujalo len 40 percent dotázaných, takže remíza 46 na 46 nie je čistou snímkou nálady celej krajiny, opiera sa o nízky podiel respondentov, ktorí k otázke zaujali postoj.

Rybolov je podľa januárovej analýzy Európskeho parlamentu jadrom islandských obáv spolu s poľnohospodárstvom. V prvej polovici augusta ho v kampani prekryl spor o rozpočtové číslo a o ústavu, v posledných dňoch pred hlasovaním sa však stal jej hlavnou témou. Pôvodná stavba textu ho preto nesie len okrajovo a čitateľ ho nájde až v aktualizačných vlnách. A hoci sa referendum a cvičenie Norður-Víkingur prekrývajú v čase, nič nenaznačuje, že by boli naplánované spoločne: cvičenie beží v pravidelnom dvojročnom cykle.

České médiá tému otvorili, iROZHLAS priniesol kontext dva týždne pred hlasovaním. Zo slovenských médií o referende písala agentúra SITA 19. augusta, inak v slovenskom spravodajstve prakticky nezaznelo. iROZHLAS ↗

Čo sleduje hotinfo