Vlci zabili na francúzskej pastvine 64 oviec za jednu noc. Chovateľ mal koncom augusta pri stáde dva psy aj elektrický ohradník

Na horskej pastvine nad obcou Bouvante v pohorí Vercors, v departemente Drôme, napadli v noci z 30. na 31. augusta vlci stádo oviec. Konečná bilancia bola 64 mŕtvych zvierat, ďalších približne dvadsať zostalo nezvestných. Jean-Jacques Dallon, starosta susednej obce Oriol-en-Royans, kde chovateľ býva, to po utorkovom stretnutí s ním označil za „jeden z najväčších útokov vlkov na otvorenom priestranstve vo Francúzsku" a hovoril o „čísle, aké tu zjavne ešte nebolo". BFM TV ↗Stádo malo podľa agentúry AFP okolo 580 kusov, regionálna stanica ICI uvádza 570. Podstatnejšie než tento rozdiel je, že chovateľ Sébastien Robert nebol bez ochrany. Pri stáde mal dvoch pastierskych psov plemena patou a elektrický ohradník. Sám útok vysvetľuje tým, že sa stádo počas noci rozdelilo a psy zostali pri hlavnej skupine, kým menšia časť sa dostala za kopec. „Máme priveľa takto rozsiahlych útokov. Patou zostali pri hlavnej skupine," povedal. ICI ↗

Toto je zatiaľ chovateľova verzia, nie záver úradného zisťovania, a treba ju tak aj čítať. Citované zdroje neuvádzajú nezávislé posúdenie toho, či boli opatrenia pre dané stádo a daný terén primerané. Isté je len to, že nejaká ochrana na mieste bola a útoku nezabránila. To samo osebe nehovorí nič o tom, ako účinné sú ochranné opatrenia vo všeobecnosti — na takú otázku jeden prípad nestačí.

Nezvyčajný je aj priebeh útoku. Podľa Dallona vyslovil francúzsky Úrad pre biodiverzitu hypotézu, že išlo o dospelé samce, ktoré učili mláďatá loviť, a to by vysvetľovalo vysoký počet zabitých zvierat. Starosta tiež uviedol, že ovce neboli zožraté. Citované správy priame stanovisko úradu neobsahujú, ide teda o sprostredkovanú informáciu. BFM TV ↗

Že vlk zabije viac koristi, než zožerie, nie je nič výnimočné — odborná literatúra to pozná ako prebytkové zabíjanie a spája ho najmä so situáciami, keď korisť nemôže uniknúť alebo sa v panike rozpŕchne. Existencia tohto javu ale nič nehovorí o motíve konkrétneho útoku a nepotvrdzuje ani hypotézu o učení mláďat. Vysvetlenie toho, čo sa dialo nad Bouvante, zatiaľ jednoducho nie je uzavreté.

Francúzsky rámec, do ktorého prípad spadol, sa tento rok zmenil. Vláda koncom februára 2026 zvýšila strop odstrelu na 227 vlkov, čo je 21 percent odhadovanej populácie, s možnosťou posunúť sa až na 248 kusov, teda 23 percent, ak bude predačný tlak pretrvávať. Rok predtým bol východiskový strop 19 percent. Odhad populácie, o ktorý sa výpočet opiera, je 1 082 jedincov, no nejde o presný počet — je to stredná hodnota po zime 2024/2025 s intervalom 989 až 1 187. Územie, na ktorom sa vlk vo Francúzsku vyskytuje, sa za desať rokov rozšírilo z menej ako desiatich departementov na vyše šesťdesiat. Vert ↗

Zvýšenie spor neuzavrelo, naopak — obe strany ho odmietajú z opačných dôvodov. Odborový zväz FNSEA považuje kvótu za nedostatočnú a tvrdí, že nemá „žiadny dosah na úroveň škôd". Z druhej strany Muriel Arnalová z organizácie One Voice ohlásila, že zvýšenie napadne na súde, s odôvodnením, že „je dokázané, že zabíjanie vlkov útoky zvyšuje", pretože rozbíja svorky. Jean-David Abel z federácie France Nature Environnement k tomu uvádza, že pri odbere na úrovni 23 percent populácie stúpa riziko jej poklesu na 66 percent. Vert ↗

Podklad pre uvoľnenie pravidiel prišiel z európskej úrovne a má dva kroky. Najprv sa v marci 2025 stala účinnou zmena Bernského dohovoru, ktorá vlka preradila z prísne chránených druhov medzi chránené. Na to nadviazala Európska únia: Rada 5. júna 2025 definitívne schválila novelu smernice o biotopoch, ktorá to isté urobila v únijnom práve. Členské štáty ju majú do vnútroštátnych predpisov premietnuť do 15. januára 2027 a smernica im výslovne ponecháva možnosť držať si prísnejšiu ochranu doma. Rada EÚ ↗

Francúzsky predpis následne vlka vyradil zo zoznamu chránených suchozemských cicavcov z roku 2007. Neznamená to, že vlk prestal byť chránený — zostáva chráneným druhom v osobitnom režime, len sa mu uvoľnili pravidlá odstrelu. Vert ↗

Pre slovenského čitateľa je to všetko povedomé, len s inými číslami. Ministerstvo pôdohospodárstva určilo na poľovnícku sezónu 2026/2027 kvótu 68 vlkov. Rozdelená je medzi päť krajov — Žilinský 23, Banskobystrický 22, Prešovský 16, Košický 4 a Trenčiansky 3 — pričom bratislavský, trnavský a nitriansky kraj nedostali nič. Loviť sa smie od 1. septembra 2026 najdlhšie do 15. januára 2027, alebo kým ministerstvo lov v danom kraji nezastaví. Podľa rezortu ide o 20 percent čistého ročného prírastku populácie a pri prerozdelení sa zohľadňoval počet hospodárskych zvierat strhnutých vlkom a rozloha území s celoročnou ochranou. LesMedium ↗

Tie dve čísla — francúzskych 227 a slovenských 68 — sa nedajú porovnať priamo, a je to dôležitejšie, než sa zdá. Francúzsko počíta strop ako percento z odhadovanej populácie, Slovensko ako percento z ročného prírastku, teda z úplne iného základu. Rozchádzajú sa aj odhady samotnej populácie: server INFO.CZ uvádza 300 až 600 vlkov, kým WWF Slovensko hovorí za rok 2025 o najmenej 600 jedincoch. Kým nie je zhoda na tom, koľko vlkov u nás žije a z čoho sa kvóta počíta, je debata o tom, či je vysoká alebo nízka, do veľkej miery debatou o dvoch rôznych veciach. info.cz ↗

Prvý vlk tejto sezóny padol podľa INFO.CZ hneď v prvý deň, 1. septembra v okrese Kežmarok. Ekológ Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK namieta, že kvóte chýba vedecký základ, a poukazuje na to, že čísla o škodách na hospodárskych zvieratách sa výrazne líšia podľa toho, kto ich predkladá — inak ich uvádzajú chovatelia, inak poľovníci a inak úrady. Pripomína tiež, že stavy oviec na Slovensku klesli približne o milión kusov, čo pripisuje poľnohospodárskej politike štátu, nie šelmám. info.cz ↗

Argument WWF Slovensko stojí na dvojici čísel z posledných dvoch sezón. V sezóne 2024/2025 poľovníci ulovili 23 vlkov, v nasledujúcej 69, a za obe sezóny bolo navyše evidovaných 28 uhynutých zvierat, prevažne po zrážkach s dopravnými prostriedkami. Odstrel teda výrazne stúpol — a vyplatené náhrady za škody na hospodárskych zvieratách zároveň v roku 2025 presiahli 456-tisíc eur, čo je viac než trojnásobok oproti roku 2024. Organizácia z toho vyvodzuje, že medzi počtom usmrtených vlkov a výškou škôd neexistuje jednoznačná súvislosť. WWF Slovensko ↗

Jej špecialistka Marta Mútňanová k tomu pre STVR dodala vysvetlenie: mladé jedince, ktorým chýbajú skúsenosti s lovom divo žijúcej koristi, sa častejšie obracajú na hospodárske zvieratá, takže odstrel skúsených vodcov svoriek môže problém zhoršiť. STVR ↗

Aj toto porovnanie má svoje hranice a stojí za to ich pomenovať. Poľovnícke sezóny sa nekryjú s kalendárnymi rokmi, vyšší odstrel sám o sebe nehovorí, koľko vlkov v krajine zostalo, a rast vyplatených náhrad môže sčasti odrážať aj to, koľko chovateľov si o ne vôbec požiada. Samotné tieto súhrny teda neumožňujú určiť, ako odstrel ovplyvnil škody.

V Česku sa medzitým ten istý spor odohráva o peniaze. Štát pozastavil preplácanie opatrení na ochranu chovov pred vlkmi a vyčlenený balík je vyčerpaný. Na náhrady za sťažené hospodárenie čakajú stovky žiadateľov, pričom nejde len o ochranu pred šelmami — ten istý program pokrýva aj lesníctvo a rybárstvo. Chovatelia, ktorí do zabezpečenia investovali, tak nesú náklady sami. Jeden z nich, chovateľ Tomáš Havrlant z Vernéřovic u Broumova, pre Český rozhlas opísal aj cenu, ktorú za ochranu platí mimo peňazí: ovce zatvára do vysokej železnej ohrady, útokom sa zatiaľ vyhol, ale zvieratá sa v obmedzenom priestore nedokážu dostatočne napásť. Český rozhlas ↗

Práve v tomto sa francúzsky prípad a stredoeurópska debata stretávajú, aj keď opatrnejšie, než by sa chcelo. Obe strany sporu sa zvyknú odvolávať na jednoduchý vzťah — buď že stačí lepšie zabezpečiť stáda, alebo že stačí znížiť počty šeliem. Noc nad Bouvante ukazuje prinajmenšom to, že prítomnosť ochranných opatrení nezaručuje nulové straty. Sama osebe však neumožňuje posúdiť ani účinnosť ochrany stád, ani zmysel zvýšenej kvóty. Na to treba dáta za dlhšie obdobie a širšie územie, než je jedna pastvina a jedna noc.