Volkswagen chce predať autozávod na obrannú výrobu. Prevziať ho má telavivský fond s Dolným Saskom, izraelská zbrojovka bude len partnerom

Volkswagen sa v pondelok dohodol so spolkovou krajinou Dolné Sasko a telavivskou investičnou spoločnosťou Aurelius Capital na základných podmienkach predaja svojho závodu v Osnabrücku. Areál, kde sa dnes ešte vyrába kabriolet T-Roc, sa má postupne zmeniť na „kompetenčné centrum pre bezpečnostné a obranné riešenia" a prvým projektom má byť výroba systémov a komponentov protivzdušnej obrany spolu s izraelským koncernom Rafael, výrobcom Železnej kupoly. Volkswagen Group ↗

Samotný predaj sa zatiaľ nekonal. Strany podpísali len súbor základných bodov a koncern píše, že dokončenie transakcie podlieha finálnym dohodám, súhlasom príslušných orgánov spoločnosti a regulačnému preskúmaniu. Všetko, čo dnes o závode zaznieva, je preto zámer, nie stav.

Prečo obchod vyzerá takto zložito

Pôvodná úvaha bola jednoduchšia. Podľa informácií agentúr Volkswagen po rozhodnutí ukončiť výrobu preveroval alternatívy vrátane priameho odovzdania závodu Rafaelu, no ten variant padol pre námietky Kataru. Emirát je po rodinách Porsche a Piëch a po Dolnom Sasku tretím najväčším akcionárom koncernu a disponuje sedemnástimi percentami hlasovacích práv. n-tv ↗

Čomu presne sa Katar bránil, však zdroje opisujú rozdielne, a rozdiel nie je kozmetický. Nemecký Handelsblatt v júli písal, že pre emirát bol nepredstaviteľný práve spoločný podnik alebo iná forma spolupráce s Rafaelom, pričom úplné prevzatie závodu Rafaelom by podľa denníka pravdepodobne prešlo. Septembrové agentúrne spravodajstvo to podáva opačne, teda že neprešiel priamy predaj. Obe verzie sa zhodujú len v tom, že prekážkou bol Katar. Handelsblatt ↗

Emirát má k Izraelu osobitné postavenie. Na rozdiel od Spojených arabských emirátov a Bahrajnu, ktoré si vzťahy s Izraelom normalizovali, Katar to neurobil a zároveň udržiava kontakty s Hamasom, vďaka čomu roky sprostredkúva rokovania medzi oboma stranami.

Výsledná konštrukcia je každopádne nezvyčajná. Volkswagen nepredáva Rafaelu, ale novému partnerstvu Aurelius Capital a Dolného Saska, v ktorom je izraelský investor väčšinovým vlastníkom. Rafael doň vstupuje ako priemyselný partner nového majiteľa, nie ako partner Volkswagenu, a sám nekupuje nič. Volkswagen Group ↗

Prečítajte si tiež: Volkswagen schválil rozsiahle škrty, závody zostávajú neisté

Tri čísla o pracovných miestach a čo znamenajú

V správach obehli tri rôzne počty a na prvý pohľad si protirečia. Najpodrobnejšie ich vysvetlil IG Metall v Osnabrücku v deň oznámenia.

Závod má dnes približne 1 800 zamestnancov. Navrhované riešenie ponúka pokračovanie necelým 1 400 z nich, teda zhruba trom štvrtinám. A približne 1 200 je „terajšia cieľová veľkosť nového kompetenčného centra", ku ktorej sa má stav dostať ďalším znižovaním v blízkej budúcnosti, napríklad cez odchody do dôchodku a model postupného odchodu so skráteným pracovným časom. Tri čísla teda neopisujú tri odhady toho istého, ale tri rôzne veci. IG Metall Osnabrück ↗

Dohodnutá je aj ochrana zamestnanosti do konca roka 2029, a podľa odborov sa vzťahuje práve na tú cieľovú tisícdvesťku, nie na širších 1 400. Ide zároveň o prvú takú istotu na tomto mieste od insolvencie firmy Karmann.

Oficiálna tlačová správa Volkswagenu uvádza z týchto čísel jediné, a vyslovuje ho šéfka podnikovej rady Daniela Cavallová: „Viac ako 1 200 ľudí má teraz perspektívu do budúcnosti na svojom pracovisku." V tom istom vyjadrení dodáva, že na riešení pre všetkých kmeňových zamestnancov sa pracuje ďalej. Volkswagen Group ↗

Jeden údaj sa do tejto schémy nezmestí. Taliansky portál Open s odvolaním na Financial Times píše, že závod zamestnával okolo 2 300 ľudí a po prechode k obrane si udrží 1 200 miest, teda o niečo viac než polovicu. Vyššia východisková základňa sa v nemeckých zdrojoch neobjavuje a dôvod rozdielu z dostupných materiálov nevyplýva. Open ↗

Samotný Volkswagen navyše v závere správy píše, že podrobnosti o plánovaných aktivitách, harmonograme aj o vyhliadkach zamestnanosti oznámi až vtedy, keď budú k dispozícii spoľahlivé výsledky.

V hale prevláda zmiešaná nálada

V utorok ráno sa v závode konalo zhromaždenie zamestnancov. Reportáž verejnoprávneho WDR z neho neprináša obraz zachránenej fabriky. Mnohí po stretnutí odmietli rozhovor a mimo mikrofónu hovorili, že do Volkswagenu prišli stavať autá, nie pracovať pre zbrojársky priemysel. WDR ↗

Stephan Soldanski z odborov IG Metall v Osnabrücku, ktorý sedí aj v dozornej rade tamojšej dcérskej spoločnosti Volkswagenu, to pre WDR zhrnul takto: „Nálada bola dnes veľmi zmiešaná. Zamestnanci ešte celkom nedokážu pochopiť, že 125 rokov automobilovej histórie v Osnabrücku sa končí. Pre mnohých je však dôležité a jasné aj to, že sa pokračuje ďalej." WDR ↗

Šéfka IG Metall Christiane Bennerová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou dozornej rady Volkswagenu, pripísala výsledok vytrvalosti zamestnancov, krajinskej vlády, podnikovej rady a odborov. Zároveň pridala výhradu: dnešný krok podľa nej otvára lokalite šance, ale nezbavuje Volkswagen úlohy vytvoriť spoľahlivé vyhliadky aj pre zostávajúcich zamestnancov. Volkswagen Group ↗

Areál nie je hocijaký. Nadväzuje na tradíciu karosárskej firmy Karmann, ktorá od roku 1949 stavala kabriolet Chrobák a neskôr pracovala pre Volkswagen ako zákazkový výrobca malých sérií a špeciálov. Dnes tu vzniká kabriolet T-Roc, ktorého výrobu sa koncern rozhodol ukončiť už v decembri 2024. Tagesschau ↗

Konverzia celého závodu zatiaľ zostáva plánom

Osnabrück nie je ojedinelý nápad. Agentúra Reuters ho označuje za prvý autozávod v Nemecku, ktorý sa má stať zbrojárskou lokalitou, taliansky portál Open ho opisuje ako potenciálne prvý európsky prípad úplnej transformácie automobilového závodu na obranný. Konverzia Osnabrücku zatiaľ dokončená nie je.

Open zároveň zmapoval, kde inde sa o tom uvažuje, a jej zistenie je striedme: doteraz žiadna fabrika neprestavala výrobu úplne. Vo Francúzsku Renault ohlásil výrobu dronov v závode Le Mans spolu s obrannou firmou Turgis Gaillard, pričom sám hovorí o kapacite až 600 kusov mesačne v horizonte kratšom než rok. Daimler Truck už vojenské vozidlá vyrába a spolu s firmou Arquus získal francúzsku zákazku na sedemtisíc vozidiel na platforme Zetros. Nemecký Rheinmetall sa cielene uchádza o kapacity, technológie a ľudí z automobilového sveta. Open ↗ Renault Group ↗

Talianske Iveco išlo treťou cestou, keď svoju obrannú divíziu aj so značkami IDV a Astra oddelilo a predalo koncernu Leonardo. Transakcia sa uzavrela tento rok v marci za 1,6 miliardy eur v hotovosti. To ale nie je konverzia závodu, ale predaj hotového zbrojárskeho biznisu. Leonardo ↗

Rakúsky Der Standard k tomu dodáva rámec, ktorý v slovenských titulkoch nebol: závod v Osnabrücku sa stáva symbolom štrukturálnej zmeny a ďalší výrobcovia áut môžu nasledovať. Der Standard ↗

Ekonomická logika je pritom priamočiara. Nemecko má priveľa automobilových kapacít na to, čo trh dokáže vstrebať, a zároveň priveľmi tenkú vojenskú výrobnú základňu po desaťročiach nízkych investícií. Zbrojárstvo potrebuje veľa z toho, čo automobilky už majú, teda haly, stroje, inžinierov, vyškolených robotníkov a dodávateľské reťazce. Prestavba a certifikácia takej výroby sú však samostatná a nákladná úloha, ktorú existencia hál sama nerieši.

Odborníci varujú, aby sa z toho nerobil liek na krízu. Ekonóm Patrick Kaczmarczyk z Mannheimskej univerzity to pre Euronews zhrnul už v marci vetou, že zbrojársky boom nevykompenzuje to, čo sa stráca v iných odvetviach. Osnabrück je toho ilustráciou aj podľa najoptimistickejšieho čítania čísel, keďže ani jedna z verzií nehovorí o zachovaní všetkých miest. Euronews ↗

Prečo Nemecko a prečo teraz

Nemecký týždenník Die Zeit hovoril tri dni pred oznámením v Tel Avive s Gilom Pinchasom, do januára finančným šéfom izraelskej armády a dnes penzionovaným brigádnym generálom, ktorý podľa týždenníka stojí za stratégiou obchodu. „Volkswagen a Rafael stelesňujú presne to, o čo sa naše ministerstvo obrany usiluje, teda odklon od čisto exportne orientovaných zmlúv k dohodám so zahraničnými partnermi na obojstranný prospech," povedal Pinchas. Die Zeit ↗

Zámer je podľa týždenníka širší než jeden závod. Izrael po vojne, ktorá sa začala útokom Hamasu 7. októbra 2023, buduje výrobu, personál a lokality v zahraničí, aby si poistil dodávateľské reťazce a odbremenil vlastné zraniteľné fabriky. Nemecko je preň vhodným partnerom, lebo je priemyselne silné, politicky blízke a samo masívne zbrojí.

Jedna vec sa pritom v prehľadoch stráca. Rafael v Nemecku nezačína. Pôsobí tam vyše dvadsať rokov cez dcérske spoločnosti a spoločné podniky, medzi ktoré patrí výrobca pancierovky Dynamit Nobel Defence, ako aj EuroSpike a EuroTrophy. Nové teda nie je to, že izraelská zbrojovka vstupuje do Nemecka, ale to, že sa na jej techniku má prestavať celý autozávod. defence-industry.eu ↗

Šéf Rafaelu Yoav Tourgeman k tomu povedal, že cieľom je dlhodobé priemyselné partnerstvo s tým, aby sa technika na ochranu Nemecka a Európy vyrábala celá v Nemecku. Predseda vlády Dolného Saska Olaf Lies to obhajoval bezpečnostným argumentom: „Nemecko a Európa musia posilniť svoje schopnosti a stať sa nezávislejšími. Dolné Sasko chce prispieť k tomu, aby z toho vznikala pridaná hodnota a istá zamestnanosť." Tagesschau ↗

Slovensko zatiaľ vyčkáva

Pre slovenského čitateľa nejde o vzdialenú nemeckú správu. Automobilový priemysel u nás tvorí podľa Zväzu automobilového priemyslu viac než 52 percent priemyselnej produkcie a 42,6 percenta exportu a priamo či nepriamo zamestnáva vyše 256-tisíc ľudí. Vlani sa tu podľa predbežných údajov vyrobilo 1,07 milióna vozidiel, čo je takmer 196 áut na tisíc obyvateľov a svetové prvenstvo v prepočte na hlavu. Prezident zväzu Alexander Matušek to zhrnul vetou, že výsledky máme, ale strácame podmienky na ďalší rozvoj. Zväz automobilového priemyslu SR ↗

Otázku, či sa slovenské automobilky vydajú nemeckou cestou, položil ešte v máji portál euBrief. Odpoveď vtedy znela, že Volkswagen Bratislava, Stellantis, Kia ani Jaguar Land Rover vo svojich oficiálnych strategických plánoch žiadny zámer vstúpiť do obranného priemyslu neuviedli a ich prioritou zostáva elektromobilita. euBrief ↗

To ale neznamená, že slovenský priemysel do obrany nedodáva. Pri programe 152 bojových vozidiel pechoty CV9035 MkIV pre slovenskú armádu tvoria podľa výrobcu BAE Systems slovenské firmy vyše 40 percent celkovej hodnoty kontraktu a v dodávateľskom reťazci je takmer tridsať domácich spoločností, medzi nimi Hriňovské strojárne, Konštrukta-Defence, MSM Land Systems, STV Machinery a ThyssenKrupp Rothe Erde Slovakia. Rozdiel oproti Osnabrücku je v tom, že ide o zbrojárske a strojárske firmy, nie o prestavané automobilky. BAE Systems ↗

Zo samotného automobilového reťazca sa podľa APZD zapájajú niektorí subdodávatelia, a robia to potichu. „Veľmi často to však prebieha v utajovanom režime, takže informácií o tom nie je veľa," povedal portálu euBrief generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Z verejne doložených prípadov možno spomenúť batériový článok E10 pre drony, ktorý firma InoBat predstavila v máji 2025 a o ktorom sama tvrdí, že integruje technológiu spĺňajúcu normy NATO. InoBat ↗

Podľa Lasza pritom bez nových modelov hrozí prepúšťanie rádovo dvadsaťtisíc zamestnancov, pričom obranné zákazky neriešia hlavné problémy odvetvia, teda drahé energie a stratu konkurencieschopnosti. euBrief ↗

Osnabrück tak ukazuje aj to, čo by taká cesta na Slovensku vyžadovala. Nešlo o rozhodnutie automobilky samotnej. Kupujúcim je zahraničný investor, spoluvlastníkom regionálna vláda a hnacím motorom štátny záujem na vlastnej obrannej výrobe.

Limity tohto pohľadu

Okrem toho, že dohoda nie je uzavretá, nevie sa presne ani to, čo sa bude v halách vyrábať. Reč je o systémoch a komponentoch protivzdušnej obrany, pričom Die Zeit uvádza, že pôjde najmä o nevýbušné komponenty pre protiraketovú obranu a riadené strely. Bližšie určenie zatiaľ verejné nie je. Otvorená je aj cena. Koľko bude obchod stáť Dolné Sasko, podľa ZDF zatiaľ známe nie je, premiér Lies však ako rádovú predstavu ponúkol porovnanie so záchranou lodenice Meyer Werft, kde krajina v roku 2024 prispela 200 miliónmi eur. Nevie sa ani, či za projektom stoja záväzné objednávky. ZDF ↗

A je tu politický kontext, ktorý sa nedá obísť. Deň po oznámení dohody vydalo dvanásť krajín spoločné vyhlásenie k dvojštátnemu riešeniu, v ktorom sa Británia, Francúzsko a Kanada zaviazali predložiť vnútroštátne opatrenia na zákaz obchodu s tovarom z izraelských osád. Írsko, Španielsko, Holandsko, Nórsko a Belgicko podľa vyhlásenia také kroky už prijali, ostatní signatári uvádzajú, že vlastné alebo európske obmedzenia aktívne zvažujú. Foreign, Commonwealth & Development Office ↗ Izrael následne oznámil zatvorenie britského konzulátu vo východnom Jeruzaleme. Reuters cez CNA ↗

Oznámené opatrenia sa týkajú obchodu s tovarom z osád a citované zdroje neuvádzajú, že by zasahovali plánovanú transakciu v Osnabrücku. Die Zeit však zároveň píše, že odpor proti militarizácii a proti spolupráci s izraelskými firmami pre vojnu v Gaze v Nemecku rastie, čo je vrstva, s ktorou bude nový vlastník závodu musieť počítať. Die Zeit ↗

Čo sleduje hotinfo